Punk aj opera: Inkluzívna politika Národního divadla Brno prináša win-win koncerty. Na Znouzecnost sa pogovalo priamo na pódiu

Národní divadlo Brno pripravuje zaujímavý formát. Do krásnej, typicky divadelnej siene Mahenovho divadla volá kapely, ktoré tam za normálnych okolností nepatria a ich domovskou základňou sú rockové kluby.

Keď takto pozvali plzenskú Znouzectnost, tak sa ich kapela pýtala, či sa nepomýlili. Nepomýlili, vážne mysleli ich, aj si ich zavolali. Pre nimi tam takto bola napríklad Mňága…

Znouze prišla a divadlo zaplnila. Parádny bol pohľad na publikum v tomto klasickom stánku kultúry. Do kamenného divadla väčšia z nich prišla v kombinácii punkového a elegantného outfitu. Tričká, saká, číra, motýliky… Dress code, ani nepísaný, daný nebol a publikum to poňalo vskutku kreatívne.

Aj tak bolo otázne, či a ako bude toto nekoherentné spojenie fungovať.

Fungovalo výborne!

Od prvých tónov tria Caine – Déma – Golda (Použitý) divadlo s netypickým osadenstvom ožilo. Očakávania, že všetci budú sedieť a po každom dejstve, teda pesničke, len slušne zatlieskajú, boli však predsa len trúfalé.

Našlo sa aj miesto na pogo. Kde inde než na pódiu. Inde sa nedalo a pri trojici rockenrolových muzikantov bolo miesta dosť. Najprv vyšiel jeden tanečník, potom viac, napokon sa Mahenovo divadlo otriasalo v základoch.

Kapele to nevadilo, iste zažila aj horšie, a navyše bolo to všetko v medziach pohody, žiadna ujma sa nikomu neprivodila. Pohľad na pogujúcich fans na pódiu pri Hasičoch (dodržaná bola aj nepísaná choreografia) stál za to. Kto nezažil, asi presne nevie, o čom je reč, ale to skrátka treba zažiť.

Aj v samotnom hľadisku sa ľudia bavili kráľovsky. Divadlo bolo na nohách a Znouze získala zaslúžené ovácie.

Najlepšia na tom celom bola nenútenosť. Nielen zo strany publika, ale aj kapely. Všetko skrátka fungovalo, „žádná křeč“, ako hovoria bratia…

Ešte za socializmu sa týmto „závadovým“ punkerom ZNC z Plzne podarilo zahrať si koncert v kostole, čo vtedy bolo dvojnásobne silné (veď len zahrať si koncert bola udalosť), zážitok z divadla s prívlastkom národné sa k tomu z pohľadu kapely minimálne približuje.

Znouzectnost priviezla so sebou úplne čerstvý album The End…?, ktorý hneď z vodou z Punkve pokrstil Poly z legendárnej brnianskej Insanie. Ďalšie krsty už nebudú, v Brne bol preto, že sa podarilo stihnúť termín vydania novinky (po desiatich rokoch od poslednej platne) do koncertu v Národnom divadle v moravskej metropole.

Kapela zahrala prierez skladieb, vrátane noviniek, jemne pozmenený oproti zvyčajnému repertoáru. No inak to bol presne rovnaký rokenrol ako niekde v klube či na festivale. A neskutočne dobrá energia, ktorá išla z kapely, z publika, umocnená miestnym geniom loci.

Divadlo to prežilo a rockoví či punkrockoví fanúšikovia sa dočkali netradičného zážitku. Tieto presahy do iných sfér sú užitočné. Národnému divadlu Brno sa takto darí dostať k sebe ľudí, ktorí by inak tento kultúrny stánok obišli. A neplatí to len pre punk, ale aj pre operu. Napríklad študenti sa dostanú na operu za 50 Kč, teda 2 eurá. To im fakt ostane aj na pivo a divadlo si vytvára budúcu nové generáciu divákov. Klobúk dole. Táto „inkluzívna“ politika divadla má niečo do seba. Bolo to skrátka win-win.

Visací zámek je legenda. Má už na to aj papiere. A sochu (reportáž z koncertu k 40. výročiu)

text a foto: Scarlet Harová