Live

Visací zámek je legenda. Má už na to aj papiere. A sochu (reportáž z koncertu k 40. výročiu)

PRAHA. Pred štyridsiatimi rokmi sa na pražských internátoch na Strahove konal premiérový koncert začínajúcej kapely Visací zámek. V tom čase by sotva kto predpovedal, že práve táto formácia vydrží štyri desaťročia. 

Vydržala a svoje narodeniny oslávila tam, kde začínala. Pravda, nie na sedmičke, teda vo vysokoškolskom klube 007, ktorý by jej bol predsa len už primalý. Avšak oplotila ihrisko na strahovských internátoch, pozvala si spriatelených interpretov a usporiadala výročný koncert, ktorý sprevádzali viaceré ďalšie aktivity.

Najviditeľnejšou je postavenie sochy ružového traktora Zetor, ktorú inštaloval na Strahove nikto menší ako David Černý. Socha stojí na mieste, kde bol kedysi „stánek u Johna Debila“, ktorý visáči ospevovali na prvej platni. Pochopiteľne, odkazuje aj na ďalší ich hit – Traktor.

Ružový traktor na mieste, kde stál „Stánek u Johna Debila“. foto: Scarlet Harová

Oba songy nemohli na výročnom koncerte chýbať. Okrem toho sa na ňom s oneskorením krstila posledná platňa Anarchie a total chaos a kapela získala zápis do českej knihy rekordov, za najdlhšie hrajúcu skupinu v rovnakej zostave. Od založenia do dnes. 

Pravda, istý čas, keď boli členovia na vojne a Visací zámek musel hrávať pod skratkou VZ, sa v zostave mihli aj záskoky (napokon, názov VZ aj interpretovali ako „v zastoupení“), ale inak to sedí. 

Na koncert, či skôr open-air festival si visáči pozvali spriaznené duše. Nevďačná úloha predskokana pripadla Plexisu, kapele, ktorá je generačným súpútnikom „zámku“. 

Jej vetrom ošľahaný frontman Petr Hošek obmenil zostavu, ale ťahá punkovú káru menom Plexis ďalej.

Ďalším hosťom boli Znouzectnost z Plzne. Súdiac podľa tričiek, časť divákov (aj keď, pochopiteľne, výrazná menšina) prišla na Strahov práve na túto kapelu. Pod pódiom bolo živo, trio Déma – Golda – Caine predviedlo štandardný program, medzi pesničkami pridali zopár historiek do mytológie Visacího zámku a na záver pridali očakávaných „hasičov“. Aj táto kapela má svoje legendárne pecky a tiež nie je najmladšia. Hráva od roku 1986. 

Znouzecnost. foto: Scarlet Harová

Než prišli na rad hlavné hviezdy, publikum ešte rozhrievalo „knieža pornofolku“. Záviš odohral svoje prasačinky typu Pan Klamperna či Starý…

Ľuďom to neprekážalo, ale bolo jasné, že vrchol večera ešte len príde. Prišiel. Oslávenci ukázali svoje Punkový království. Čistý a silný zvuk, vyladená kapela (nie, nepodcenili to) a „nažhavené“ publikum. Tento koktail fungoval stopercente. 

Gró repertoáru tvorili staré pecky. Väčšina repertoáru, zrejme nielen preto, že išlo o jubilejný koncert, bola z prvých dvoch albumov Visací zámek a 02 Start. Inak to bol prierez štyridsaťročnou tvorbou, pričom albumy Sex a Visací zámek znovu zasahuje prakticky obišli. Vyberať ale mali z čoho, súkali hit za hitom: Padesát, Prezident, Pitomá, Klíště či Známka punku nemohli chýbať. Ale vytiahli aj songy z piateho albumu Jako vždycky či Dezinformační exploze, či z trojky nielen Čekáni, ale aj Gellnerovu Všichni mi lhali. 

Z menej známych zazneli napríklad Hral kdosi na hoboj. Pridali aj zopár noviniek ako Pí.us, Nestojí mi či jedinú coververziu (hm, to je tiež mýtus, bolo ich viac, aj priamo na tomto koncerte zaznela napr. Kapela) v histórii kapely – prerábku Anarchy in the U. K. Na úplný záver ešte á capella zanôtili Tys mě nikdy nemiloval a oslavám bol koniec. 

Alebo začiatok, kapela už avizovala, že takýto výročný koncert na Strahove bude robiť každý rok. V záverečnej odrhovačke spievali: „Nakonec mi dovol poslední poznámku. Ani jsi mě nevzal na koncert Visacího zámku!“

Oplatí sa. Keď bude niekde hrať v českých či slovenských (v tých menej často, hoci publikum tu majú, aj na Strahove boli Slováci) luhoch a hájoch visáči, zoberte tam svoju polovičku. Je to zábava overená časom.

text a foto: Scarlet Harová

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Live