Kapela Iconito predstavila 3. februára naživo svoj nový špeciálny album Korene v košickom Kulturparku. Takmer dvojhodinový koncert zložený z pôvodnej tvorby kapely a nových piesní, ktoré sú súčasťou projektu Korene, bol pozvánkou na veľkolepé jesenné turné v spolupráci s FS Zemplín, ktoré otvorí brány do histórie slovenského folklóru.
Viete si predstaviť, ako by znel slovenský folklór, keby sa jeho charakteristické črty prirodzene zmiešali s modernými hudobnými žánrami? Trápiť svoju predstavivosť veľmi nemusíte. Odpoveď si môžete vypočuť v projekte Korene od kapely Iconito, ktorá svoj rovnomenný album s 29 piesňami predstavila 3. februára v košickom Kulturparku, špeciálne v doprovode vokalistiek FS Zemplín.
Kapela Iconito vznikla v roku 2014 na východe Slovenska – v Michalovciach. Skupinka kamarátov sa v určitých bodoch svojich životov stretla a vytvorila kapelu, ktorá pôvodne neplánovala popularizovať folklór, no podľa slov frontmana kapely Kristiána Dufinca k tomu dospeli úplne prirodzene.
„Sme ľudia, ktorí mali dve fázy života. Väčšina z nás sa venovala populárnej hudbe alebo sme chodili na nástroje do ľudovej školy umenia, a súčasne sme boli členmi ľudových súborov, každý inou formou. Ja som tancoval v súbore, náš klávesák bol spevák v súbore a náš gitarista hral na husliach. Každý sa svojím spôsobom so súborom stretol v určitom období svojho života, preto sme do toho nášho popu vniesli prvky ľudovej kultúry.“
Odkazy na folklór a slovenskú ľudovú kultúru boli najprv vizuálne. „Maskotom“ kapely sa stal goralský kroj, v ktorom je spevák oblečený aj na obale prvého albumu Človek a klaun (2016), ktorého piesne nesú folklórne prvky najmä v spoločenských tematikách. Jednou z týchto piesní bola pieseň Chcem zmenu, vydaná pred prezidentskými voľbami v roku 2014, ktorá niesla odkazy slovenskému ľudu v rockovej skladbe. Silné spojenie s folklórom sa začalo črtať už v roku 2017, kedy uzreli svetlo sveta Slovenské devy.
„Spravili sme taký hókus-pókus. Chceli sme nadobudnúť pocit folklórna, tak sme prizvali Zlaté husle, čo je orchester Lúčnice, s ktorým sme urobili pesničku Slovenské devy. Je to pop song, ale ľudový orchester mu dodáva pocit toho ľudového. Nebol to zámer, ale ako som povedal, že sme všetci folkloristi, tak to prirodzene prešlo do používania ľudových motívov v hudbe alebo v kostýmoch, do odkazov na slovenskú kultúru.“
V roku 2021 začal vznikať projekt Korene, ktorého hlavným cieľom je spopularizovať ľudovú hudbu a kultúru, ukázať ju mladým ľuďom inak, než ju možno poznajú, a pripojiť sa k podpore folklórnej tradície na Slovensku.
Inšpiráciou pre kapelu Iconito boli projekty spájajúce populárnu a folklórnu hudbu, ako napríklad IMT Smile a Lúčnica alebo spolupráca FS Šarišan a Katky Knechtovej, či úplne prvé „popfolklórne“ prepojenie skupiny Elán a Lúčnice v roku 1996 na festivale vo Východnej.
„Umelecký vedúci súboru Zemplín pán Milan Hvižďák chcel, aby sme aj my spravili niečo podobné s Folklórnym súborom Zemplín. Nechal to na mňa a na môjho kolegu Mira Kistyho, ktorý je pedagógom v súbore. Najprv som bol proti tomu, pretože my sa nemôžeme hrať na to, že sme IMT Smile a Lúčnica, ktorí sú 30 rokov na scéne a majú za sebou obrovské hity. Ich show bola presne o tom, že sa prepájali svetoznáme choreografie Lúčnice a piesne IMT Smile, ktoré všetci poznali. Preto sme si s tým dali na čas a povedali sme si, že ak má niečo vzniknúť, tak niečo úplne nové a niečo, čo bude mať hlavu a pätu aj pridanú hodnotu.“
A tak vzniklo komplexné umelecké dielo a celovečerné predstavenie Korene zložené zo 7 častí, pričom 6 častí mapuje slovenské regióny – Myjava, ktorá je odkazom na ťažkú prácu a roľníctvo, Podpoľanie symbolizujúce lásku, Horehronie je spájané so smrťou, Kysuce a Terchová, ktorých hlavnou témou je rodina, Gorali poukazujú na návraty domov a Zemplín na odlúčenie.
V jednotlivých častiach kapela prepája pôvodné folklórne skladby s prvkami populárnej hudby. „Vyberáme esencie a prvky z jednej melódie alebo pesničky, a urobíme z nej popovú skladbu. Dorobíme jej refrén, texty, slohy, často skladbám meníme harmónie.“
Dôležitou časťou projektu korene je Záver, ktorý svojím podtónom vojny odkazuje na údel slovenského folklóru, ktorý bol spoločenským dianím značne ovplyvnený. „Po druhej svetovej vojne sa folklór zakonzervoval, vo svojom prirodzenom prostredí sa prestal ďalej vyvíjať. Ľudovú pieseň tvoril vždy ľud, zo starého otca na otca, z otca na syna… My sme týmto projektom chceli ukázať, čo sa dá spraviť ľudovou tvorbou, a kam by až mohla zasiahnuť dnes, keby sa stále vyvíjala, a akým spôsobom by na ňu vplývali ďalšie žánre, ktoré medzitým vznikali. Keby dnes tento človek z dediny, tento folklorista žil, a všetok tento svet by naňho vplýval, čo by sa z tých pôvodných piesní stalo.“
Druhou časťou seriálu korene je 7-dielny seriál tvorený z hraných klipov, ktorý má slúžiť ako autentické vyobrazenie jednotlivých regiónov. Projekt Korene nie je iba umelecké popularizačné dielo, ale predstavenie má aj edukatívny charakter, ktorý môže byť použitý aj pri vzdelávaní mladých ľudí.
Album Korene, ktorý vyšiel koncom roka 2022 je soundtrackom k projektu, ktorý ponúka nielen piesne s pôvodnými ľudovými textami, ale aj inštrumentálne skladby slúžiace ako podklad pre tanečné choreografie folklórneho súboru Zemplín. Predstavenie je rozdelené do siedmych blokov, počas ktorých sa na javisku neustále niečo deje.
„Jednotlivé bloky sú venované konkrétnym regiónom, pričom mnohé piesne sú sprevádzané tancom. Predstavenie je zložené z hudobníkov FS Zemplín, kapely Iconito a tanečnej zložky súboru, pričom tanečníci sú veľmi dôležití. Nejde o klasický autentický folklór, snažíme sa ho vysoko štylizovať. Keď máme v piesni metal, tak tie prvky hľadáme aj v tanci, aby z toho vzniklo niečo ako súčasné divadlo. Vždy je to naviazané na nejakú tému. Napríklad na Myjave sa venujeme roľníctvu, a to je hlavnou témou piesní aj tanca. V Podpoľaní ukazujeme výrobu fujár, a celá téma, aj tanec je o tom, ako človek vyrába fujaru. Chceme ukázať kľúčové elementy folklóru.“
Spájanie folklóru s modernou populárnou kultúrou, prepájanie charakteristických prvkov či ich modifikácia je v posledných rokoch trend, ktorý folklórnu hudbu popularizuje a dostáva k stále väčšiemu počtu divákov. Niekedy by sa mohlo zdať, že pôvodné znenie folklórnej hudby sa dostáva do úzadia. Vníma Kristián Dufinec, ako hlava projektu Korene, riziko spájania moderného a ľudového, kvôli ktorému by mohol pôvodný folklór na našom území postupne zaniknúť?
„Nevnímam to tak. Toto je iba štylizovaný pohľad tvorby. Je to tenký ľad a musí to mať mieru vkusu, pretože sa to dá veľmi rýchlo pokaziť. Je vidieť a cítiť, či z toho prostredia človek pochádza. Ja som študoval VŠMU odbor ľudový tanec, bol som s tým naozaj dennodenne spätý. Snažil som sa preto nájsť prieniky, ktoré majú logiku – vnútornú, hudobnú aj dramaturgickú a režijnú, aby to nebolo gýčové. Určite to ale nie je budúcnosť. Je to pohľad na to, ako sa s tým dá pracovať, čo všetko sa s tým dá spraviť. Vidím to tak, že folklórna obec je na Slovensku rozdelená na dva tábory. Dôležitý je aj autentický folklór v nepoškvrnenej podobe, bez ktorého sa nedá tvoriť to štylizované. Pokiaľ človek nepozná základ toho ľudového, nemôže to robiť vkusne. Vždy je to tvorené pre niekoho. Ten, kto to počúvať nechce, to počúvať nebude.“
Predstavenie Korene mohli zatiaľ vidieť iba Michalovčania, všetci ostatní si môžu od decembra 2022 vypočuť kompletný soundtrack na rovnomennom albume Korene, no už na jeseň 2023 si toto autenticko-moderné umelecké dielo bude môcť pozrieť celé Slovensko. Nezabudne sa pri tom ani na edukatívny rozmer predstavenia, a zažiť ho budú môcť aj školáci. „Očakávali sme, že sa opäť vráti covid. Preto sme si povedali, že s albumom počkáme, a keď bude cédečko vydané, bude sa trošku propagovať a promovať, potom si nájdeme termíny. Je isté, že turné bude určite na jeseň. Možno odohráme ešte jedno-dve predstavenia v apríli, v Bratislave a v Michalovciach, na ktorých album pokrstíme. Predstavenie chceme na jeseň priniesť nielen pre komerčného diváka. Keď už prídeme do niektorého mesta, plánujeme program odohrať aj pre školy. Radi by sme to vštiepili aj mladým ľuďom. V niektorých piesňach človek ani nepostrehne, že vychádzajú z folklóru.“
Diváci v Košiciach si mohli vychutnať večer plný hudby, ktorý bol iba malou ochutnávkou toho, čo budú môcť vidieť a zažiť vo viacerých mestách už o pár mesiacov. „Ide najmä o ten pocit, a práve ten chceme priniesť prostredníctvom predstavenia Korene. To, čo sme tu dnes hrali, bol iba výber z toho celku. Hrali sme tu deväť pesničiek, celkovo je ich dvadsaťdeväť. Dnes to bola iba vokálna a inštrumentálna stránka. Ale to všetko, čo projekt Korene prináša, uvidí divák v predstavení. Povedal by som, že kvalita tu dnes bola, ale chceli sme hlavne ľudí navnadiť na to, aby do Košíc prišli aj na jesenné predstavenie.“
Výrazným momentom z tvorby kapely Iconito je už spomínaná pieseň Chcem zmenu, ktorá poukazovala na potrebu zmeny v slovenskej spoločnosti. Vidí Kristián prienik medzi ich tvorbou a zmenou, o ktorej sa v piesni spieva, ku ktorej by mohla aj kapela Iconito svojou tvorbou a projektom Korene prispieť? „To si nedovolím tvrdiť. V našom ponímaní ide o to, že sa snažíme robiť osvetu, no ako to dopadne, ukáže až história a čas. Všetko robíme takým spôsobom, aby keď sa na to pozrieme o päť alebo desať rokov, nebudeme sa musieť za tú tvorbu hanbiť. Je veľmi jednoduché spraviť pesničku, v ktorej „ide bača zo stodoly a našiel si tam tri kamarátky“ alebo sa dá o tom bačovi povedať, aká je jeho práca prínosná. Chceme, aby mala naša tvorba význam. Nie je to možno určené pre desaťtisíc ľudí, možno je to polovica, možno menej, ale pokiaľ to ovplyvní čo i len hŕstku poslucháčov, ktorým to sadne do ich vlastného príbehu, tak to má zmysel. Teraz žijeme týmto projektom, ale kapela chystá aj ďalšie svoje vlastné veci, ktoré budú úplne mimo folklóru. Bude to popmusic, akú sme hrali aj na prvom albume. Tak, ako si aj súbor Zemplín žije svojím životom, svojimi vystúpeniami.“
Po vypočutí albumu Korene, ako aj po zažití koncertu v košickom Kultuparku si dovolím povedať, že jesenné turné projektu Korene by mal vidieť každý, kto čo i len trochu obľubuje spojenie folklóru a modernej hudby či umelecké diela s pridanou hodnotou. Jednoznačne to bude veľké, zaujímavé a nabité emóciami, ktoré nás aspoň na chvíľu vrátia do dôb, kedy sa na Slovensku tvoril pravý autentický folklór.
text a foto: Petra Hartmannová
