Spolu s Queenom si Freddie Mercury získal celý svet. Ľudia ho milovali pre jeho talent komponovať nadčasové skladby, originálnu hru na klavír, no rešpekt si získal predovšetkým vďaka svojmu hlasu. Jeho tenor s rozsahom štyri oktávy sa stal ikonou, o ktorej si nikto nedovolí pochybovať. „V roku 1992 som bol na spomienkovom koncerte vo Wembley a zistil som, že ani veľké svetové hviezdy nedokážu zaspievať Freddieho party v porovnateľnej kvalite. Najlepšie ho interpretoval George Michael, ktorý je jedinečný spevák a Somebady To Love zaspieval nádherne. Môj hlas sa síce podobá farbou Freddiemu, ale keď si púšťam vlastné nahrávky spred niekoľkých rokov, zabávam sa na tom, lebo až postupne som sa zdokonalil. Absolvoval som konzultácie u viacerých hlasových pedagógov, no všetci mi povedali: Máš špecifický hlas a my by sme Ti ho iba znehodnotili. Všetko je o technike spievania a preto som si musel nájsť vlastný spôsob, ktorý mi bude vyhovovať najviac. Napr. Radio Gaga som sa učil spievať skoro rok. Dnes už túto pieseň zaspievam bez problémov, pretože viem, kde si mám oddýchnuť a ako ju mám spievať,“ vysvetľoval Peter Pačut, ktorý patrí medzi najuznávanejších interpretov skladieb Freddieho Mercuryho a Queenu.
K Freddiemu Mercurymu patril neodmysliteľne aj jeho zmysel pre šou. Presadzoval názor, že koncert je scénickou udalosťou a módnou prehliadkou. Puritáni označovali výstupy F. Mercuryho ako okázalé a s nedorozumeniami sa stretával v úvode kariéry začiatkom 90. rokov aj P. Pačut. Paralelne s ním sa transformovala naša spoločnosť z totalitnej na demokratickú, no nie všetci v tom čase už dorástli na prezentáciu zdôrazňujúcu vlastnú osobnosť umelca. „Moje prvé vstúpenie v kostýme Freddieho, ktorý mi ušila mama, som mal 2. októbra 1991 a o mesiac svet zasiahla správa, že Freddie Mercury zomrel. Na jednej z prvých akcií, kde som spieval, prišiel za mnou jeden chlapík a chcel ma zbiť, lebo moje vystúpenie považoval za paródiu. Nevšimol si však, že spievam naživo a to bol podstatný rozdiel, čo niektorí nepochopili, lebo si mysleli, že púšťam iba nahrávku. Na dva roky ma táto skúsenosť odradila od ďalších pokusov, pretože nikto nechce robiť hudbu preto, aby dostával na hubu. Po revolúcii u nás nebolo zvykom, aby niekto interpretoval piesne niekoho iného. V zahraničí to bolo v poriadku, ale na Slovensku bol tento druh šou ešte v plienkach. Až s odstupom času si uvedomujem, že to bola veľká odvaha postaviť sa v roku 1991 pred ľudí a zaspievať Freddieho. Niekoľko rokov som bol jediným interpretom jeho piesní. Ďalší speváci sa na scéne objavili až v roku 1996,“ opísal nám svoje začiatky P. Pačut.
Freddie Mercury a Queen zapôsobili na P. Pačuta hneď v začiatkoch ich hviezdnej kariéry. Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť a práve náš spevák môže zo svojich skúseností potvrdiť výnimočné postavanie F. Mercuryho v rockovej histórii písanej do sŕdc fanúšikov. „Keď som počul prvýkrát I Want To Break Free alebo We Will Rock You, povedal som si, je to niečo iné. Zaujímavé je, že na začiatku kariéry mal Freddie Mercury kapelu Smile a my sme sa volali Úsmev, čo som si uvedomil až s odstupom času. Freddie komponoval naozaj jedinečné piesne, aby každá z nich mala vlastnú dušu. Jeho genialita spočívala v tom, že si človek mohol vypočuť päť jeho skladieb a mal pocit, že sú od piatich rôznych autorov. Ak dnes príde kapela s hitom, ďalšia pieseň v poradí bude mať určite podobný rukopis. Za 19 rokov som účinkoval v 26 krajinách, kde som spieval výhradne pre domáce publikum, a presvedčil som sa, že Freddie bol génius, ktorého identifikujú ľudia po celom svete,“ zdôraznil P. Pačut.
Odkaz Freddieho Mercuryho neutícha ani devätnásť rokov po jeho smrti a jeho hlas bude znieť určite aj ďalším generáciám. Hoci P. Pačut rešpektuje viacerých spevákov, na prvom mieste u neho ostáva legendárny líder Queenu, o ktorom nepochybuje, že by pútal aktuálnymi skladbami aj pri súčasnej generácii hudobníkov. „Pre mňa je geniálny spevák napríklad Tom Jones. Má výborný hlas a je osobnosťou svetového formátu, ale pokiaľ by som sa však mal rozhodnúť ešte raz, opäť by som si vybral práve Freddieho Mercuryho. Okrem týchto velikánov mám blízko ku kapelám ako Nazareth, Deep Purple alebo AC DC, na ktorých sme vyrastali. Na druhej strane si rád popočúvam aj Eminema a najnovšie Rytmusa. Ak sa mi pieseň zapáči, vtedy neriešim aký je to žáner. Som presvedčený o tom, že v dnešnej dobe by Freddie nestratil nič na svojej popularite, pretože vždy vedel odhadnúť situáciu a prispôsobiť sa trendom doby. Queen začínal s rockovejšími verziami, ale postupne nemali problém používať aj sample a preto som si istí, že by držali krok aj s mladšími kapelami,“ vysvetľoval P. Pačut.
Imrich Makó, PR manažér Stropkovskej hudobnej ligy
