V nedeľu krátkou pred polnocou skončil ďalší ročník multižánrového festivalu Barbakan, ktorý ponúkol rozmanité hudobné vystúpenia, zaujímavé filmové projekcie i jednu nevšednú výstavu. Ľudia v Banskej Bystrici mali možnosť vypočuť si mnohých interpretov, ktorí by sa tam inak zrejme vôbec neobjavili a pozrieť si filmové diela z celého sveta. No a keďže výstava s názvom ArtD. No1 – Umelci s titulom artis doctor približujúca diela prvých absolventov doktorandského štúdia VŠVU skončí až 27. októbra, Barbakan tak symbolicky pokračuje ďalej…
Programový riaditeľ festivalu Miroslav Lánik je s priebehom tohtoročného podujatia spokojný. Kladne hodnotí rozhodnutie obohatiť filmový program o divácky atraktívnejšie snímky bez toho, aby ako organizátori museli robiť kompromisy. “Sály boli tento rok pri filmových projekciách zaplnené dvakrát viac ako vlani či predvlani. Ľudí zaujímala aktuálna domáca tvorba, napríklad dokument Kauza Cervanová alebo animák Sneh Ivany Šebestovej, no chytali sa aj na zahraničné snímky, čoho dôkazom bol nielen ospevovaný otvárací film Gravitácia, ale aj hudobný dokument The Doors – When You’re Strange,” uviedol Lánik.
Z hudobného programu ho nesklamala ani jedna zahraničná akvizícia, pričom najlepšie ohlasy mala u ľudí anglická skupina The Boxettes. “To, čo ukázali na Barbakane, ešte predčilo moje očakávania. Tomuto projektu verím a predpovedám mu ešte veľkú budúcnosť,” dodal Lánik. Pätica mladých dievčat z Anglicka v Banskej Bystrici zaujala napríklad aj improvizáciou, v rámci ktorej využili slovenské slovo čučoriedka. Návštevníkom aj týmto dokázali, že ich veľkou prednosťou je spontánnosť a prirodzenosť, ktorá je na míle vzdialená od manierov veľkých zahraničných hviezd.
Dejiskami Barbakanu boli od 3. do 6. októbra Záhrada, Klub 77, kinosála Pamätník SNP a Cinemax Europa. Veľmi dobrým zázemím sa pre festival stáva zrekonštruovaná Záhrada, kde absolvovali koncerty spomenutá skupina The Boxettes, ale i Martin a Marián Geišbergovci, projekt VECmiZlokot, Plastic Swans a Nat Osborn Band. Klub 77 zase patril takým interpretom ako AMO, Wattican Punk Ballet alebo Walter Schnitzelsson.
Festival ponúkol počas piatich dní niekoľko slovenských predpremiér – Post tenebras lux (2012) Dozvuky (2012), Čo keby sme žili spoločne? (2013), Liv & Ingmar (2012), ale i oscarový dokument Pátranie po Sugar Manovi (2012). Z česko-slovenskej tvorby si návštevníci mohli pozrieť aj filmy Môj pes Killer (2013), Nový život (2013), Revival (2013), Zázrak (2013) a snímky dvoch mladých slovenských dokumentaristov – Mareka Janičíka a Braňa Vinczeho.
Videodenníky z festivalu:
http://www.youtube.com/watch?v=VfJvDdQ6pok
http://www.youtube.com/watch?v=YmIbHcrkXVA
http://www.youtube.com/watch?v=eqSHEDqYjew
www.facebook.com/festivalBarbakan
zdroj: Ján Papač