Z Garáže do Európy

Trenčín sa už po piatykrát stane na tri dni epicentrom hudobnej energie a čerstvých nápadov. Od 12. do 14. septembra 2025 ožije park M. R. Štefánika festivalom Garáž – platformou, kde sa predstavia budúce hviezdy slovenskej aj európskej hudobnej scény.  

Garáž je vlajková loď podpory začínajúcich hudobníkov v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 – ponúkne počas troch dní viac ako desiatku koncertov mladých interpretov. Piaty ročník sľubuje okrem kvalitnej hudby aj bohatý sprievodný program. Garáž však nie je len o trojdňovom festivale. Jedná sa o strategický projekt, ktorý hudobné talenty nielen objavuje, ale sa aj snaží kariérne posúvať ďalej.

Prinášame editovaný prepis podcastu k projektu Garáž s hosťami Emou Stašákovou – jeho súčasnou programovou manažérkou, Patrikom Kubiznom – produkčným manažérom projektu a hudobníkom, producentom a jedným z porotcov Garáže 2025 Jurešom Líškom známym pod umeleckým menom Fallgrapp. 

Nachádzame sa v Parku Milana Rastislava Štefánika, ktorý bude 12.-14. septembra hostiť 5. ročník showcase-ového festivalu Garáž. Patrik (Kubina) je spätý s Garážou ako produkčný manažér, aké pocity v tebe vzbudzuje tento park, keď sa po ňom prechádzaš?

P: Keďže nás čaká piaty ročník, tak aj spomienky, ako celý projekt vznikal. Bol to nápad Michala Kaščáka, ktorý počas kandidatúry Trenčína na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026 pripravoval rôzne projekty. Napadlo mu, že z najmenšieho pódia na festivale Pohoda spraví putovný kultúrny priestor, ktorý sa bude presúvať po Trenčíne a bude predstavovať nielen trenčianskú kultúru, ale hlavne mladé hudobné talenty, pretože o tom je Garáž ako symbol priestorov, v ktorých kapely začínajú.

Hneď prvý rok počas kandidatúry sme spravili v skate parku v Biskupiciach úvodný ročník, ktorý svojím vystúpením otvoril Gleb. Spomínam si na to ako na legendárny, punkový ročník. Bola tam skvelá atmosféra aj za účasti skejterov, barberov a ďalších aktivít. Malo to fakt dobrý vibe. 

Samotná Garáž sa vyvíjala v čase a menila svoj formát. O rok neskôr sme spravili otvorenú výzvu na to, kto navrhne najlepší program. Dali sme to mladým ľuďom, ktorí daný ročník aj realizovali. Podobne ako Michal Kaščák bol dramaturgom prvého ročníka, po ktorom to prevzal Milan Hanuliak ako ambasádor skejterov a následné mesiace si tvorili vlastný program vrátane koncertov rôznych kapiel z okolia. 

Otvorenú výzvu vyhrali dvaja mladí ľudia -Marek s Jasminou, ktorí si vybrali práve tento Park M. R. Štefánika a pripravili tu niekoľkomesačný vlastný program. 

Aj vďaka ním sme potom rozmýšľali ako Garáž posunúť na ďalšiu úroveň. Ako tím Trenčína 2026 vnímame a vychádzame z toho, že v Trenčíne a okolí vznikajú rôzne talenty. Funguje tu  hudobné vydavateľtvo Deadread Reccords, lisovňa Vinyl Lab, sú tu hudobné festivaly atď. Povedali sme si: “Poďme akcelerovať prostredie a talenty, ktoré tu sú.” Rozhodli sme sa, že naše aktivity neuzavrieme iba pre Trenčianský kraj, ale otvoríme ich pre celé Slovensko. Vtedy sme prišli prvýkrát s formátom showcase-ového festivalu.

Dnes, keď tu máme Jureša (Fallgrapp), tak si spomínam, ako som ho prvýkrát videl tu v parku na Garáži 2023 a pýtal sa ma: “ Odkiaľ ste vytiahli tie kapely?” A to je práve čaro otvorenej výzvy – nikdy neviete, kto sa prihlási, a že potom je náročné vybrať najlepšie kapely. Zároveň otvorená výzva k vám privedie novú generáciu. 

Garáž mala svoj vývoj, prešla si rôznymi formami a teraz dostáva európsky rozmer. A miesto, v ktorom sa Garáž uskutoční je super. Za mňa Garáž patrí do Parku M. R. Štefánika a je najlepším miestom na jeho organizovanie v rámci Trenčína.

Ema, ty si sa zúčastnila vlaňajšej Garáže so svojou kapelou Basy z basy a aktuálne si jej programovou manažérkou. Ako ju vnímaš?

E: Za mňa je Garáž jeden zo srdcových projektov, ktoré som neplánovane dostala na starosť a veľmi sa z toho teším.

Garáž má obrovský potenciál posunúť nejakým spôsobom talenty, tak ako už Patrik spomínal. Vznikajú tu rôzne zaujímavé projekty, je dôležité dávať im priestor a myslím si, že Garáž je veľmi vhodným priestorom pre tieto začínajúce talenty. Zároveň sa o nich dozvedia aj profesionáli, ktorých pozývame na jednotlivé ročníky, a môžu ich zabookovať na rôzne festivaly a iné podujatia.

Jureš, mal si ako hudobník garážové začiatky?

J: Nemám žiadne garážové začiatky. Mnoho kapiel začínalo v garáži alebo hocijakom rozbitom priestore, kde mohli byť hluční svojou muzikou, ale ja som to tak nemal. Začínal som v detskej izbe. Tým, že hudbu produkujem, celý môj hudobný život sa odohrával v detskej izbe. Až časom som presídlil do nahrávacieho štúdia.

Ema, tvoja kapela Bassy z basy začínala v garáži?

E: Nie úplne, bola to jedna z možností, ale začínali sme v detskej izbe u Lukáša (Klinca), ktorý je takisto producent a má na to doma príslušné vybavenie. Zároveň nemáme zložitú hudobnú produkciu, keďže sme skôr počítačoví, hoci naša hudba tak neznie. Myslím si, že je úplne jedno, kde človek zaznie. Garáž je skôr symbolika, najpodstatnejšie je, ak si človek nájde spôsob, ktorý mu vyhovuje, ako sa hovorí DIY. Keď príde možnosť, ukázať sa v Garáži, je to skvelá príležitosť.

Patrik, nelákalo ťa, odkedy funguje projekt Garáž, založiť si garážovú kapelu?

P: Lákalo, ale vidím, že je tu veľká konkurencia, takže som radšej upustil od tohto nápadu. Radšej sa venujem prevážaniu desaťtonových garáží v Trenčíne a organizácii takýchto pekných eventov. Radšej som ostal pri tom, čo mi naozaj ide.

Blíži sa 5. ročník showcase festivalu Garáž, na ktorom sa v minulosti okrem iných zúčastnil aj Fallgrap. Jureš, ako vnímaš tento projekt?

Bol som tu v roku 2023 a extrémne ma to zaujalo, pretože som videl kapely, o ktorých som dovtedy nepočul a to sa snažím ako muzikant byť stále zorientovaný v hudobnej sfére. Snažím sa hľadať nové talenty a vidieť naživo nové kapely. Pri tomto ročníku som si uvedomil, že veľmi neviem, koľko tu toho je. Lebo ak oni vyberali z rekodného počtu 197 kapiel, kde boli zastúpené rôzne žánre vrátane metalu, zisťujem, koľko kapiel mi v mojom živote uniká.

Ku mne sa dostal užší výber a veľmi ma bavilo počúvať tieto kapely, aj keď to bolo len pár piesní od každého a z nich som musel vyhodnotiť, ktoré by som posunul ďalej. Delil som ich na tie, ktoré ma veľmi zaujali a dokonca aj postúpili a v septembri vystúpia na Garáži.

Ako prebiehal samotný výber a kto sa ho zúčastnil?

E: Okrem domácich porotcov som oslovila aj profesionálov zo zahraničia na základe toho, že máme titul Európske hlavné mesto kultúry a nie sme jediní. Mali sme zástupcu z francúzskeho najväčšieho showcase festivalu Printemps de Bourges a Annu Mašátovú z Českej republiky  (zoznámte sa s porotou Garáže 2025). Na príprave užšieho výberu sa zúčastnila interná porota, v ktorej som bola ja, Partik a Lenka Kuricová. Zároveň sa Garáže zúčastnia okrem dvanástich donácich interpretov aj tri ďalšie zahraničné kapely, pretože takéto sieťovanie je pre nás dôležité.  Jedna bude z Oulu, ktoré takisto hostí titul EHMK 2026, ďalšia je z Českých Budějovíc a tretiu som videla na spomínanom showcase festivale v Bourges.

Festival Garage mal punkový začiatok. V minulosti viackrát odznelo, že je to aj nomádsky projekt, ktorý putoval po Trenčíne a hľadal si miesto pre daný ročník. Teraz sa otvára Európe a od minulého roka je to už plnohodnotný showcase-ový festival. Dôležitou súčasťou toho sú vzdelávace aktivity pre účastníkov a kapely po konaní verejných vystúpení. Osvedčil sa vám tento fromát, chcete ho ďalej rozvíjať?

P: Dáva mi veľký zmysel, robiť Garáž ako showcase-ový festival, lebo presne vďaka tomu objavujeme nové veci na scéne. Určite nechceme byť konkurenciou Sharpe festivalu. Skôr to bolo o tom, že vytiahneme nové veci a pozveme do nášho projektu ľudí, ktorí sa pohybujú v hudobnom priemysle na Slovensku alebo prípadne v okolí, aby mali kapely potenciál dostať na ďalšie podujatia. A to sa aj dialo, predtým sme mali vo výberových porotách napríklad Michala Berezňáka a cez neho sa niektoré kapely dostali na Sharpe festival. Ďalší faktor, ktorý silne vnímam je, že vytvárame istú komunitu. Viaceré kapely sa spoznali cez Garáž, a keď niekto organizoval turné, tak sa na to napojili aj ostatní.

Vzdelávacia časť dala festivalu ďalší rozmer. Účastníci sú na rôznej úrovni a práve cez vzdelávanie sa ich snažíme dostať na istú jednotnú úroveň, ktorá sa týka základných informácií o hudobnom priemysle. Každoročne sa snažíme “vzdelávačku” vyskladať pestro, aby mala zastúpené viaceré témy – od marketingu, proma, význam SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský), cez zmluvné veci, až po kreatívnu časť alebo spoluprácu s vydavateľstvom. To sa odzrkadľuje aj na pestrosti lektoriek a lektorov.

E: Vzdelávaciu časť chceme nielen zachovať, ale aj rozvíjať. Tento rok plánujeme zaradiť “speed meetingy” a dať kapelám priestor v krátkosti sa predstaviť. Dostať ich pod mierny tlak, aby sa skúsili nejakým spôsobom predať. Zároveň sa počas festivalu budú v publiku pohybovať profesionáli zo slovenskej hudobnej scény, dostanú možnosť stretnúť sa s kapelami, nadviazať s nimi kontakt a porozprávať sa o budúcej spolupráci. Takéto stretnutia s profesionálmi sa budú konať každý deň od piatka do nedele, pretože by sme boli radi, aby s nimi mali kapely priamy kontakt, lebo nie vždy sa to môže podariť priamo počas daného večera. Chceme si byť istí, že sa stretnú.

Z tohtoročných finalistov som poznal Punkinsona a Nehu. Ako to bolo vo vašom prípade?

J: Ja som nepoznal nikoho, ale Neha vo mne niekde rezonovala, to už musel niekto zdieľať v mojom okolí. Robia world music, v čom sa pohybujem, ale naozaj som nepoznal nikoho.

E: Aj pre mňa to bolo veľkým prekvapením. Zo širšieho výberu som poznala dve kapely, ale z finálovej dvanástky, ktorú vybrala porota, som nepoznala nikoho.

P: Za mňa taktiež. Poznal som Punkinsona aj Nehu, myslím, že minulý rok hrali na Atmosfére. Inak všetko ostatné bolo prekvapenie tak, ako každý rok.

Samotný výber je aj tento rok pestrý, osobne porote nezávidím. Možno by som čakal oveľa viac rapu. Tento rok ale vedú gitarovky – Daniel Brliť, Deafen z Košíc,  Neprebudený (alternatívny rock z Bratislavy), ako si ich vybavujete a máte vzťah k anglickej gitarovej muzike?

J: Ja k tomu mám vzťah. Ako si spomenul kapelu Neprebudený, ja som si kapely delil na rôzne farby a pri nich som mal tmavú zelenú, čo znamenalo, že ma to veľmi zaujalo. Ich alternatívny rock ma veľmi bavil.

E: U mňa zarezonovali Deafen, pretože napriek tomu, že sme počúvali v širšom výbere veľa tvrdej muziky, metalu aj rockových vecí, tak Deafen boli zaujímaví aj vizuálne a evokovali vo mne moje tínedžerské kapely, ktoré som rada počúvala napriek tomu, že som teraz niekde úplne inde. A Daniel (Brliť) má krásny hlas, veľmi sa mi páčil a Neprebudený podobne ako spomínal Jureš.

P: Ja sa úprimne najviac teším na Punkinsona, pretože ma zaujal aj vizuálne. Pozrel som si aj niektoré jeho videoklipy. Vždy ma poteší, keď je ten výber pestrý, kedy si návštevník bude môcť vychutnať široké spektrum žánrov a rozmanitosť, ktorú výber Garáže prináša.

Neha je jediná vokálna kapela vo výbere. Máte vzťah k takejto muzike?

E: Ja osobne áno. Neha získala aj jeden z benefitov Garáže, že si ju do svojho programu vybral festival Pohoda. Malo to veľkú silu a dušu.Vidieť, že všetky dievčatá v kapele to naozaj napĺňa a baví. Hudobne boli skvelé a roztancovali celý stan. Vydali už jeden album, idú ďalej a Garáž môže byť ďalším pojítkom v ich príbehu.

P: Za seba ani nemôžem povedať, že mám vyslovene vzťah k nejakému konkrétnemu žánru. Vždy ma baví, keď niekto prinesie niečo nové, a je v tom dobrá energia. A keď sa do toho podarí dostať akúkoľvek pridanú hodnotu, je to prínosom. Zaujme ma muzika, ktorú som nepočul päťstotisíckrát, ale je to aj v danom žánri niečím obohacujúce,  vnáša do neho niečo nové, alebo kombinuje viacero žánrov. Táto hravosť v hudbe ma baví. 

J: Osobne mám k týmto viachlasom veľmi silný vzťah, lebo viachlasy fungovali nielen v našej, ale aj v rôznych iných kultúrach. Používali sa či už rôzne sakrálne vedenia hlasu a podobne. Preto mám veľmi rád, keď sa objavujú aj v súčasnej tvorbe.

Spomínal si, že si čakal možno viac rapu. Ja som práveže naopak čakal viac z metalu a gitarových vecí. Rap je jednoduchý, môže ho robiť hocikto, ale keď sa ľudia dajú dokopy a chcú spolu hrať, tak im dáva väčší zmysel, keď hrajú na hudobné nástroje. 

Ak môžem prejsť ešte k ďalším kapelám, ktoré ma zaujali, tak to boli Ostblock Cooperative. Ich hudba dosť vyčnieva z toho, čo všetko sme počuli pri výberoch. Boli jediní, ku ktorým som mal napísané – jazz, hip hopová a funková kapela. Ale bavilo ma, že chalani rozumejú, čo hrajú, celkovo rozumejú teórii, sú šikovní, boli naozaj zohratí, malo to proste gule, bolo to zábavné a v mnohých smeroch aj veľmi, veľmi inteligentné. 

Takisto ma ešte veľmi bavila kapela Nothin z Bratislavy hrajúca alternatívny rock. Tentokrát ma naozaj viac zaujali tvrdšie veci.

Bude to pestré a zaujímavé, ale stále to nebude všetko, pretože v sobotu sa v rámci Garáže uskutoční špeciálny program  v Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda k 85. výročiu. Čo všetko nás čaká a neminie, lebo to nebude len o mladých kapelách, ale pozvali ste už aj headlinerov, ktorí práve pre aktuálnu mladú scénu aj mladých ľudí sú dôležitými interpretmi.

E: Áno, tento víkend počas Garáže bude veľmi silný programom v celom meste. Okrem Garáže nás čaká 85. výročie KC Hviezda. A keďže ide o veľmi dôležité podujatie, dohodli sme sa na spolupráci, ktorá prinesie viac programu, ktorý v sobotu večer zavŕši koncert Dušana Vlka s Fvck_Kvltom. Títo dvaja umelci mi prišli ako veľmi vhodní, pretože ich hudobná cesta je veľmi zaujímavá, majú čo povedať a ich publikum je veľmi pestré a hlavne mladé. 

Celý program Garáže bude moderovať Otec Mirec, ktorý prinesie naživo aj svoj podcast Za Hudbou.  Sme radi, že súhlasil s týmto live formátom, a že vyspovedá Dušana Vlka a Fvck_Kvlta. V minulosti už boli jeho hosťami, ale je pre neho zaujímavé, rozprávať sa s nimi opäť, pretože sa ako umelci vyvíjajú a vydávajú nové albumy, preto je pre neho stále aktuálne vyspovedať ich a určite sa dozvieme nejaké nové informácie.

Program Garáže bude v parku zadarmo. Výročný koncert v KC Hviezda bude spoplatnený, ale  fanúšikovia majú teraz možnosť vyhrať lístky na facebookovom a instagramovom účte Trenčín 2026. Vašou úlohou je odpovedať správne na otázku: V ktorom roku a na akom mieste sa konala prvá Garáž?

Samotná garáž sa vyvíjala. Aká je vízia do budúcnosti?

E: Plány sú samozrejme vždy veľké, ale boli by sme radi, aby sa vyvíjala vzdelávacia časť, a radi by sme do Trenčína priniesli aj zahraničných umelcov. Keďže máme partnerské mesta a vieme nadviazať rôzne spolupráce, tak nám príde príhodné a zaujímavé, priviesť sem aj ľudí zo zahraničia, ktorí majú buď väčšie skúsenosti, alebo skúsenosti v iných oblastiach a vedia poskytnúť iný pohľad na rôzne odvetvia hudobnej scény. Máme na to publikum a ľudí, ktorí sa chcú vzdelávať a dozvedieť sa viac. Vzdelávacie časti Garáže dopadli vlani skvele a môžem to povedať aj z pohľadu mojej kapely (Basy z basy). Chceme, aby sa na vzdelávacie časti dostali aj kapely a ľudia, ktorí na Garáži nebudú účinkovať. Naozaj sa prihlásilo množstvo kapiel a výber je úzky, no tieto workshopy a aktivity, by mohli natoľko zaujať, že sa prihlásia aj ľudia mimo hudobného programu.

Garáž nadobudla eurósky rozmer, pretože vybrané kapely majú možnosť hrať aj v zahraničí vďaka svojej účasti.

E: Trenčín 2026 má partnerstvá s inými Európskymi hlavnými mestami kultúry. Vďaka tomu sa prepájame aj v rámci iných projektov a kapely z Garáže sa tak môžu priamo dostať na iné podujatia v daných mestách. Aj my si prirodzene vyberáme z Garáže kapely na naše podujatia, ktorých súčasťou je hudobná zložka. Pre kapely tak vzniká viac možností, kde môžu koncertovať a to je z pohľadu ich rozvoja dôležité. Čím viac príležitostí na hranie budú mať, tým viac ľudí ich bude poznať.

Text a podcast: Edo Kopček
foto: Trenčín 2026