Legenda XIII.století vystúpi v Bratislave. „Bola to dlhá cesta, dúfam, že ešte nekončí,“ hovorí Pavel Štepán.

Dosiahnuť status legendy je veľká vec. Je to pocta výsledkom dlhoročnej snahy, ktorá zanechala zásadnú stopu. Legenda sa môže zaslúžene niesť na vlne úspechov z minulosti a nemusí už nikomu nič dokazovať. Len výnimočne sa stane, že legenda ešte dokáže vytvoriť niečo zásadné. V prípade českej gothicrockovej legendy XIII.století sa výnimočné stalo skutočnosťou. V septembri vyšiel kapele po ôsmich rokoch nový štúdiový album Noc vlků, a už dnes je jasné, že sa zaradí medzi zásadné nahrávky ich diskografie. Singel Můj bratře můj vyrazil dych nielen bubeníkovi Pavlovi Štěpánovi, ktorému ho venoval jeho brat a spevák kapely Petr, ale prefackal aj fanúšikov. Bratia sú srdcom a dušou kapely už viac než tridsať rokov a hoci sa Petr borí so zdravotnými problémami a Noc vlků znie ako bilančný album, XIII.století ešte nekončia. 21.decembra prídu v spoločnosti slovenských kapiel Galadriel a Orkrist predstaviť svoj nový album do bratislavského MMC. Aj z rozprávania Pavla Štěpána je zrejmé, že pôjde o výnimočný večer, ktorý sa v našich končinách nemusí opakovať.  

Aké bolo pre vás osobne obdobie, v ktorom vznikal album Noc vlků?

Obdobie, keď vznikal album Noc vlků, považujem za jedno z vôbec najlepších období XIII. století. S príchodom Áji do kapely prišla zároveň aj nová energia. Ája okamžite zapadla a spolupráca s ňou bola taká automatická, akoby sme sa poznali roky. Bolo to, ako keby ste našli posledný kúsok puzzle, ktorý potrebujete na to, aby bol celok dokonalý. Aj preto bola príprava nového albumu v znamení priateľských debát a spoločného tvorenia nových songov. Tieto veci sa tiež premietli do energie celého albumu.

Aká je teraz energia a atmosféra v kapele, keď to porovnáte s predchádzajúcimi rokmi?

Atmosféra v kapele je skvelá a všetko funguje na sto percent. Ja s Paldou sme už dlhé roky dobrí priatelia aj v civilnom živote a na pódiu je to poznať. Naša rytmika je jednoducho skvelá! Ája krásne doplnila chýbajúci článok, je úžasný človek, výborná klávesistka a na pódiu vyzerá nádherne! Brat si môže s gitarou robiť, čo len chce, a celá kapela ho podrží a stojí za ním. Keď spojíte všetky tieto energie, zvalí to aj múry Jericha! Keď vyjdeme na pódium, doslova si to užívame a sme ako jedna bytosť. Tomu pocitu sa nič nevyrovná.

V posledných rokoch ste vydávali skôr živáky a výberovky. Nový štúdiový album prišiel až po ôsmich rokoch. Čo vás motivovalo nahrať nové skladby?

Niekoľko rokov sme s bratom diskutovali o možnosti spraviť nový album. Ten tlak zvonku bol naozaj veľmi silný a časom narastal. Petr však hovoril: „Nie som stroj! Nie som žiadna továreň na nové songy! To nefunguje tak, že si sadnem a za týždeň alebo mesiac mám nový album. Potrebujem čas, keď to príde, tak to spoznáš.“ Čakalo sa naozaj veľmi, veľmi dlho, dokonca aj Vladimír Kočandrle z firmy Warner Music už nechcel vydávať žiadne výbery alebo živáky. Kedykoľvek sme sa stretli, hovoril: „Potrebujeme nový štúdiový album XIII. století!“ Celá kapela bola pripravená a doslova nažhavená na nové skladby. Jedného dňa za mnou brat prišiel a povedal, že už niekoľko mesiacov pracuje na novom albume. Pustil mi pár pracovných nahrávok a ja som vedel, že to bude pecka!

Vo fanúšikoch veľmi zarezonoval singel Můj bratře můj. Ako ste vy osobne ako človek, ktorý je v podstate dôvodom, že táto skladba vznikla, reagovali, keď ste prvýkrát počuli o tomto nápade?

Celá pieseň Můj bratře můj je vlastne veľmi osobnou spoveďou, a emócie s tým spojené sú pochopiteľne tiež veľmi silné. Keď sme pripravovali piesne pre album Noc vlků, brat zámerne nechal túto pieseň na úplný záver. Všetky ostatné skladby boli v štádiu skúšania a príprav, a vedelo sa, že sa čaká na poslednú pieseň – Můj bratře můj. Nikto z nás z nej nepočul ani tón, ani úryvok textu, len sme vedeli, že táto pieseň existuje. Jedného dňa prišiel brat na skúšku a povedal: „Tak poďme na to, zahrám vám to a potom to budeme postupne riešiť ďalej.“ Vzal gitaru a celú pieseň nám zahral a zaspieval… A potom nastala veľmi dlhá pauza, pri ktorej nebudem opisovať, čo sa dialo, ale všetkých nás to rozsekalo na kusy. Hlavne mňa.

Nový album miestami pôsobí, akoby ste uvažovali, či nebude aj váš posledný. V niektorých momentoch má až bilančnú emóciu. Ako vidíte budúcnosť XIII. století?

Na to sa ma už pýtalo mnoho ľudí. Rozhodne to nie je lúčenie s fanúšikmi, aj keď to tak môže vyzerať. Je to veľmi bilančný album, ale pevne verím, že nie je posledný. Brat má v poslednej dobe vážne zdravotné problémy a všetci okolo kapely mu držíme palce a veríme, že to bude dobré. Budúcnosť? Hrať, hrať a koncertovať, koľko to pôjde. To nás baví.

Čo vás najviac poteší, keď ľudia ocenia na vašej hudbe?

Budem veľmi rád, ak naša hudba ľudí osloví a nejako sa ich dotkne. A ak nad ňou budú premýšľať a debatovať s priateľmi v bare pri pohári niečoho dobrého, budem vyslovene nadšený. A keď prídu na koncert, tak to je samozrejme to najviac!

Ak by ste mali opísať podstatu XIII. století niekomu, kto nikdy nepočul vašu hudbu, ako by ste ju opísali? Ako sa tá podstata rokmi menila?

Začínali sme romantikou, snovými piesňami plnými rusaliek a tancujúcich víl, starých tajomstiev ukrytých v gotických románoch. Neskôr prišlo obdobie upírov a vlkodlakov, ktoré ku XIII. století neodmysliteľne patrí. Potom sme sa presunuli k téme ovládania sveta cez konšpiračné teórie. A teraz bilancujeme a obzeráme sa späť. Tridsať rokov zhrnutých v pár vetách. Ktovie, čo príde potom…

Na aké obdobie spomínate najradšej?

Na to je strašne ťažké odpovedať. Každé obdobie bolo iné a všetko, čím sme si prešli, nás formovalo až do tohto bodu, aby sme sa dostali k albumu Noc vlků. Samozrejme, prvé obdobie okolo albumu Amulet bolo výnimočné. Prvé nahrávanie v štúdiu, prvé televízne vystúpenie, prvé veľké turné. Z toho vzniklo veľké priateľstvo s chalanmi z pôvodnej zostavy, ktoré trvá dodnes a veľmi si ho vážim. Keď XIII. století začínalo začiatkom deväťdesiatych rokov koncertovať, hrávali sme po kluboch pre pár desiatok ľudí. Keď sa obzriem späť, bola to dlhá cesta a dúfam, že ešte nekončí. Nikdy sme nemali za sebou nejakého veľkého sponzora alebo mecenáša, ktorý by nám finančne pomohol. Celú túto cestičku sme si poctivo vyšliapali sami.

V 80.rokoch ste začínali v punkovej skupine Hrdinové Nové Fronty. Vtedy ste si vyskúšali, aké je to hrať utajené koncerty na nevábnych miestach. Teraz ste úplne inde. Chýba vám niečo z tohto obdobia?

Úprimne? Vôbec nič! Život bol tak prázdny a šedivý, že v ňom človek len ťažko hľadal zmysel. Nechápem, ako ho niekto môže chcieť späť.

XIII. století je na scéne viac než tridsať rokov. Ako sa vám darí oslovovať mladú generáciu?

Ono to ide akosi samo. Je to úžasný pocit, keď pod pódiom v prvom rade vidíte medzi dospelými deti vo veku okolo desiatich, dvanástich rokov v tričku XIII. století. To je proste bomba! Ak je to možné, snažím sa po koncerte ísť za nimi a venovať im aspoň paličku. Ten údiv a radosť v detských očiach sú ten najväčší dar. Vychovali sme už niekoľko generácií našich fanúšikov a nie je nič výnimočné, keď na koncerty chodia tí starší fanúšikovia v sprievode svojich dospelých detí, ktoré tiež milujú XIII. století. Chodia nám na e-mail aj videá od fanúšikov, kde ich malé deti spievajú naše pesničky. Toto vždy chytí človeka za srdce.

V staršom rozhovore z roku 2013 Petr spomínal, že kapela nemala dobré skúsenosti s manažérmi a stávalo sa vám, že ste hrali na akciách, kam ste hudobne veľmi nezapadli. Tiež ste nesúhlasili s tým, keď vás označovali za gothicmetalovú skupinu. Teraz budete vystupovať na Slovensku po boku metalových kapiel ako Orkrist a Galadriel. Ako sa cítite v tejto kombinácii?

Áno, je pravda, že ešte teraz sa dostávame na hudobné festivaly, kam moc nezapadáme. Teraz si spomínam na metalový festival pod hlavičkou Brutal Assault agency. Keď som hovoril s organizátorkou Julií, hovoril som jej: „Ale my tam moc nezapadáme, dostaneme stoličkou do hlavy.“ Ale ona povedala, že nás tam chce veľa ľudí a že to bude príjemné spestrenie večera. Nakoniec sme išli a bolo to skvelé vystúpenie. Ide hlavne o ľudí! To isté platí aj o kapelách, s ktorými vystupujeme. Občas sa nám stane, že sa stretneme s kapelou, ktorá toho za sebou veľa nemá, ale je presvedčená o svojej výnimočnosti a správa sa k vám s dešpektom. Na druhej strane stretnete kapely, ktoré sú rady, že si s vami môžu zahrať, a neberú ohľad na to, kto čo hrá. Všetko je to o ľuďoch, môžete hrať napríklad death metal, a ak ste normálny a ústretový človek, nemám s tým najmenší problém.

V Poľsku máte silnú fanúšikovskú základňu. Nie je nič nezvyčajné, že si tam ľudia s vami spievajú všetky texty. Petr sa dokonca v minulosti vyjadril, že v Poľsku sa vám svojho času dostávalo väčšieho uznania ako doma v Česku. Ako vnímate slovenské publikum a aké máte spomienky na koncerty, ktoré ste odohrali u nás?

Koncerty na Slovensku boli vždy super! Ľudia sú hrozne milí, ústretoví a pohostinní. Ešte dnes cítim na podnebí ten povlak od borovičky. Na Slovensku bohužiaľ moc často nehráme, ešte tak Bratislava alebo Banská Bystrica, ale ďalej brat nechce jazdiť. Zle zvláda dlhšie trasy v aute. Chodíme k vám veľmi radi, všetko je o dohode.

Nedávno ste odohrali vypredaný koncert v Krakowe. Fanúšikovia boli nadšení, že ste ich nechali zahrať na gitare aj niečo zaspievať na mikrofón. Čo od vás môžu očakávať slovenskí fanúšikovia?

Zahráme podobný playlist ako v Krakove. Takže sa môžete tešiť na klasické hity ako Fatherland, Justína, Karneval, Elizabeth, ale zahráme aj piesne z nového albumu Noc vlků. Myslím, že sa máte na čo tešiť a že si koncert všetci užijeme.

FB udalosť
Lístky na koncert

Text: Barbora Stuchlíková
Foto: Blood Libels Photography by Ryniu (titulná)