Tých, ktorí v 90.rokoch priznali, že majú radi heavy metal, by som zrátal na prstoch jednej ruky, hovorí Oscar Dronjak z HammerFall

HammerFall vydávajú trinásty štúdiový album „Avenge the Fallen“. Ako to už u týchto Švédov býva, opäť ide o tradičný heavy metal. HammerFall jednoducho z vyjazdených koľají neschádzajú. Bolo by lákavé kritizovať ich, že zaspali dobu a ani na moment neopúšťajú svoju komfortnú, vysoko konzervatívnu heavymetalovú zónu, no realita je taká, že v skutočnosti máme tú česť s rebelmi svojej doby, ktorí išli proti prúdu. V 90.rokoch bolo totiž trápne hrať heavy metal. Gitaristovi a hlavnému skladateľovi HammerFall Oscarovi Dronjakovi to bolo jedno. Nenechal sa odradiť neprajnosťou doby a tento prístup mu vydržal až dodnes. Hoci doba sa zmenila a hrať heavy metal opäť nie je trápne, HammerFall sa nezmenili a ako vyplýva z Oscarových slov, ani sa nezmenia.

V druhom singli z nového albumu „The End Justifies“ sa spieva „Heavy Metal in our hearts/Hard to tear apart“, čo silne pripomína text z vašej legendárnej skladby „Hammerfall“ z roku 1997, kde sa spieva „A Metal Heart is hard to tear apart“. Čo je za tým?
Bol to náš zámer. Skladba je o HammerFall. Spieva sa tam tiež „We’re the H in Heavy Metal/Solid F in Fundamental/All in all, we are HammerFall“ (Sme H ako Heavy Metal/Sme pevné F ako fundamentálni/Sme jednoducho HammerFall). O tom to presne je. Je to zhrnutie toho, čo sme vždy robili. Ako spievame: „Passion is our Lord/Courage our sword/Heavy Metal in our hearts/Hard to tear apart (Vášeň je naším pánom/Odvaha je naším mečom/Heavy metal z našich sŕdc/Je ťažké vytrhnúť).“

Váš nový album je takmer, ako učebnicový príklad ako by mal album znieť a plynúť. Ponúkate skladby, ktoré s vami budú ľudia spievať na koncertoch, máte tam baladu, klasický heavy metal aj epickú skladbu na záver. Naozaj pôsobí ako veľmi premyslený album. Bol nejaký priestor na spontánnosť?
Teší ma, že to spomínaš, pretože do albumu sme investovali veľa času. Nielen do samotných skladieb, ale presne do celkového vyznenia albumu. Chceli sme mu dať viac dynamiky, nechceli sme mať len nejakú zbierku skladieb, ktoré znejú rovnako. Venujem veľkú pozornosť tomu, aby sa skladby navzájom dopĺňali, aby do seba zapadli a vytvorili pevnú líniu. Čo sa týka spontánnosti, ja ju veľmi nemám rád. Improvizácia má svoje miesto, keď píšem nové skladby. Vtedy je všetko otvorené, ale akonáhle mám skladby hotové a ideme nahrávať, neimprovizujeme. Jedinou výnimkou sú sóla. Keď ideme nahrávať, skladby už prešli testom. Musím si byť istý, že som spokojný so všetkými časťami skladby. V štúdiu chceme mať všetko pod kontrolou. Nechceme experimentovať a skúšať čokoľvek nám napadne. Samozrejme, môže sa stať, že keď človek tvorí pod vplyvom emócií, môže vytvoriť magické dielo, ale myslím si, že deväť z desiatich ráz vytvorí niečo, čo nestojí za nič. Takto fungujeme my. Spontánnosť a improvizácia má svoje miesto pri písaní skladieb, nie pri nahrávaní.

Keď píšete skladby, stáva sa vám, že sa napríklad cielene zameriate na napísanie balady, pretože balada vám ešte chýba na albume?
Ak mám nápad na dobrú baladu, tak ju napíšem, ak nie, tak na albume jednoducho nebude balada. Vo všeobecnosti ale mám nápady na balady. Napríklad, na tomto albume máme „Hope Strings Eternal“ a zaujímavé je, že je postavená na dvadsaťročnom nápade. Pamätám si, že som si vtedy kúpil počítač a začal som prvýkrát skúšať písať hudbu na počítači. Tento nápad je práve z tohto obdobia. Bola to veľmi zvláštna vec, ktorá vôbec neznela vyvážene. Mala v sebe trochu stredovekého nádychu, čo je pre HammerFall veľmi netypické, aj preto sa nikdy nedostala na žiaden album. Mal som ju odloženú, ale nevedel som, čo s ňou. Potom som však začal skladať piesne pre nový album a pôvodne som rozmýšľal, že tento starý nápad použijem ako intro k „Hope Strings Eternal“, ale nakoniec bolo to intro také dlhé, že som sa rozhodol z neho vyhodiť pôvodný nápad. Vo výsledku teda v skladbe nezostalo nič z toho dvadsaťročného nápadu, ale dá sa povedať, že úvodná gitarová melódia a refrén sú pohrobkami tejto idey. Myslím, že som dokonca túto skladbu plánoval už pre predchádzajúci album „Hammer of Dawn“, ale nedostal som sa ďalej ako na štyridsať percent. Nedokázal som ju dokončiť. Taraz som sa na ňu pozrel znova. Vedel som, že jedného dňa z toho bude dobrá balada, len potrebovala svoj čas. Jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov je Stephen King. On hovorí, že nevie, akým smerom pôjde jeho kniha a čo sa stane a rovnako to je aj u mňa. Píšem skladby podľa toho, ako moje prsty behajú po hmatníku a až postupne zisťujem, akým smerom sa uberá príbeh. Nemôžem skladbu donútiť vzniknúť. Môžem si myslieť, že robím na skladbe, ktorá bude výborná, ale ak nepríde tá správna inšpirácia, neviem ju dokončiť a neviem s tým nič robiť. Som rád, že som nezahodil ten dvadsaťročný nápad, pretože máme skladbu, ktorá je jedna z najlepších na albume.

Hammerfall. Foto – Tallee Savage

Niečo podobné hovorí vo svojej knihe Tvorivý akt aj Rick Rubin. Zároveň však spomína, že niekedy je dobré naštartovať inšpiráciu odpútaním sa od zaužívaných postupov a pravidiel. HammerFall je zasa príkladom skupiny, pri ktorej každý vie, čo očakávať. Každý váš nový album bude čistý heavy metal, nech sa deje čokoľvek. Žiadne experimentovanie.
A to je niečo, na čo som veľmi pyšný. Od prvého dňa v roku 1993, keď sa táto skupina zrodila, som si bol na sto percent istý, akú hudbu budeme robiť. Na začiatku 90. rokov sa objavilo mnoho žánrov, ktoré som nemal rád. Vedel som, že my vždy budeme heavymetalová skupina. Presne to som chcel robiť. Keď sa k nám pridal Joacim (vokalista HammerFall Joacim Cans, pozn.red.), hudobne sme si dokonale sadli. Mal rovnakú predstavu, ako by mala vyzerať heavymetalová skupina, ako ja. Keď sme začali spoločne pracovať, bolo to ako osud. V tom čase som nemal žiadnych priateľov, ktorí by mali radi takúto hudbu. Tých, ktorí by sa priznali, že majú radi heavy metal, by som zrátal možno na prstoch jednej ruky. Okolo roku 1996 táto hudba vôbec nebola cool. No mne bolo od prvého dňa jasné, akú hudbu chcem robiť. Pre mňa je heavy metal široký pojem a ponúka toľko možností, čo robiť bez toho, aby sa človek opakoval. Ja som nikdy nemal problém s kreativitou. Jednoducho vezmem do ruky gitaru, na nič nemyslím a len hrám. Ak z toho vznikne dobrý riff, nahrám si ho, aby som na ňom mohol neskôr pracovať. Iné veci zasa hneď zahodím, lebo viem, že nemá cenu na nich pracovať, pretože to nie je to, čo chcem pre HammerFall.

V titulnej skladbe „Avenge The Fallen“ vám so skandovaním pomáhajú Thomas Vikström (Therion), Jake E (Cyhra), Niklas Isfeldt (Dream Evil), John Bush (Armored Saint, ex-Anthrax) a Marc Lopez (Metal Church)”. Niektoré kapely taký zoznam hostí nenazbierajú za celú svoju kariéru. Vy ste ich nahustili do jednej skladby a len aby si s vami zakričali dva riadky.
Áno, v tejto skladbe spievajú len dva riadky, ale hosťujú aj v „Hail To The King“, aj v balade „Hope Springs Eternal“ a spievajú všetky sprievodné vokály na albume, takže mali viac práce. Sú to naši kamaráti. Prišli, trochu sme spolu blbli, zaspievali pár vecí a bolo.

V klipe k „The End Justifies“ sršíte takmer tínežerskou energiou. Ty osobne nemáš rád nakrúcanie klipov, aké bolo toto nakrúcanie?
Áno, mňa veľmi nebaví robiť klipy, radšej hrám. Pri fotení alebo nakrúcaní klipov je veľa prestojov, stále sa na niečo čaká, a potom po nejakej dobe ideme podať výkon. A potom zasa sedíme a čakáme. Je ťažké sa zrazu naštartovať na maximálny výkon. Tento klip bol ale iný. Nahrali sme ho počas víkendu, keď sme skúšali v našej skúšobni. Na konci skúšky prišiel režisér, my sme asi päťkrát zahrali „The End Justifies“, on spravil zábery, zostrihal ich a to bolo celé.

Ako je to s nápadmi, ktoré prinášaš do skupiny? Máš nejakú opozíciu alebo je to o okamžitej zhode?
Takýmto spôsobom nefungujeme v HammerFall. Je to hlavne tým, že ja a Joacim sme v skupine od prvého albumu a od začiatku sme mali jasnú víziu, čo chceme robiť. Vždy sme boli hlavnými skladateľmi v skupine. Keď niečo zložíme, vymieňame si nápady a pýtame sa toho druhého na názor. Akonáhle však skladby odprezentujeme zvyšku skupiny, tie skladby sú hotové. Myslím, že nikto zatiaľ nepovedal, že by sa mu niečo nepáčilo. Vedia, že HammerFall je naše dieťa. Nikto nepovedal, že by sme mali skúsiť robiť niečo inak. Vedia, že keď už im niečo predstavíme, robíme to po tom, ako sme nad tým veľa premýšľali a vypočuli si to aspoň miliónkrát. Pri každom hudobnom rozhodnutí, ktoré som spravil, som sa pýtal sám seba, či mám z neho dobrý pocit. Zatiaľ ma tento prístup nesklamal. Druhá vec je, že som nikdy nepísal skladbu pre niekoho iného. Nikdy som neskladal skladby pre fanúšikov, vždy len pre seba. Samozrejme chcem, aby sa fanúšikom naše skladby páčili, ale nikto nám nemôže hovoriť, v akých mantineloch sa máme pohybovať. To môžeme rozhodnúť len my. My rozhodujeme o tom, kto sú HammerFall. Zároveň mám pocit, že sa nám nestalo, že by sme spravili chybu. Áno, možno sme spätne niektoré veci mohli spraviť inak, ale v tom čase to bolo najlepšie rozhodnutie a ak by sme vtedy konali inak a počúvali iných, tak by sme neboli tam, kde sme dnes. Ak by sme počúvali ostatných, tak by v 90.rokoch nevznikla skupina HammerFall. Riadime sa naším srdcom, a to ma vracia opäť k textu „A Metal Heart is hard to tear apart“. O tom to je.

To aj korešponduje s obalom vášho nového albumu, kde váš maskot Hector trhá reťaze, v ktorých bol spútaný, čím hovoríte, že idete svojou cestou a nenechávate sa ovládať inými. Na aké chodníčky sa vás snažili zlákať druhí?
S Nuclear Blast sme boli počas prvých deviatich albumov, čo je zhruba sedemnásť rokov, a potom sme sa presunuli do Napalm Records, kde sme vydali tri albumy a opäť sa vrátili k Nuclear Blast. Samozrejme, nahrávacie spoločnosti mali v začiatkoch veľa nápadov, ako by mal náš album znieť, ale my sme sa nechceli nechať ovládať niekým iným. Chceli sme mať kreatívnu slobodu. Ako som spomínal, ak nemám dobrú skladbu, nedám ju na album. Uvedomili si, že nám musia veriť a odvtedy sa už nesnažili zasahovať do našej práce. Na konci dňa vydali, čo sme pripravili, pretože sme neuhli. Nastavili sme si jasné pravidlá – my spravíme album, vy ho predáte. Je to úplný opak toho, čo sa robilo v 80.rokoch. V 80. rokoch spoločnosti rozhodovali takmer o všetkom. Rozhodovali o tom, ako bude vyzerať obal albumu, rozhodovali, ktoré skladby budú na albume, ktoré skladby budú singlami,… Keď nahrávacie spoločnosti verili nejakej skupine, podpísali s ňou zmluvu. Možno prvé dva albumy neboli úspešné, ale stále im verili a dali im peniaze aj na tretí album a zrazu mali úspešnú skupinu. Vyžadovalo si to však oveľa viac plánovania a zapálenia od spoločností. Museli mať ľudí, ktorí vedeli, akým smerom sa hudobný priemysel uberá a čo robiť. Potom prišli CD-čká, čo je zároveň éra kedy vznikli aj HammerFall, a vydanie albumov sa stalo oveľa jednoduchšie a lacnejšie. Už nebolo potrebné investovať tisícky dolárov do kapiel. Nahrávacie spoločnosti teda začali vydávať všetko možné a jednoducho len čakali, čo z toho sa chytí. Nemiešali sa už toľko hudobníkom do kreatívneho procesu. Som rád, že sme vznikli v tejto dobe.

Pre dnešnú dobu je zasa príznačná umelá inteligencia a začína byť stále viac využívaná aj v hudbe. Už sme videli obaly albumov aj videoklipy, ktoré vytvorila AI a objavujú sa aj skladby vygenerované čisto AI. Aký je prístup HammerFall k tejto téme?
Ja umelú inteligenciu nepoužívam. Vyskúšal som to len raz, aby som zistil, čo to vlastné robí. Napísal som pár slov a AI podľa toho vytvorila obrázok. Mám odložený jeden citát, ktorý dokonale vystihuje AI: „Chcem, aby AI za mňa pralo a umývalo riad, aby som sa ja mohol venovať umeniu a skladaniu, nie aby AI robilo umenie a ja budem umývať riady.“ Umelú inteligenciu by sme mali používať, aby sme si uľahčili život. Nie na tvorenie umenia. Možno v klipe k „Hail To The King“ bola použitá umelá inteligencia, ale nie som si istý. Minimálne viem, že tvorcovia využili CGI (počítačom generované snímky, pozn.red.).

Album vám vychádza 9.augusta, teda uprostred leta, čo je trochu nezvyčajný čas na vydanie. Ľudia sú rozlietaní po festivaloch a dovolenkách. Dostane sa vášmu albumu dostatočnej pozornosti?
Vo Švédsku je hlavná dovolenková sezóna v júli, takže v auguste už väčšina ľudí bude naspäť. Druhá vec je nájsť vhodný dátum aj v kombinácii s ďalšími albumami, ktoré Nuclear Blast vydáva. Nechceme s inými skupinami z nášho žánru navzájom kolidovať. Nahrávacia spoločnosť rozhodla, že toto bude ten najlepší dátum na vydanie albumu a my sme súhlasili.

Ako budete o dvadsať rokov spomínať na tento album a dobu, v ktorej vznikal?
Budem si pamätať energiu, ktorá išla do jeho tvorby a energiu z našich výkonov pri nahrávaní. Myslím, že sme sa dostali na úroveň, ktorú sme na predchádzajúcich albumoch nedosiahli. Začalo to Davidom a jeho bicími. V jeho výkone je silná energia a ostatných pohltila. Keď sme išli nahrávať svoje party, chceli sme nadviazať na jeho výkon. Bolo nám jasné, že sa musíme prekonať. Keď si tie bicie vypočul Fredrik Nordström, ktorý nám mixoval album, skoro spadol na zadok. Nahrali sme s ním už veľa albumov, ale tentoraz nám povedal, že sme ho dostali pod tlak, musel urobiť ešte lepšiu robotu ako v minulosti. Vraj sme tak zatlačili na pílu, že on musel zatlačiť ešte viac. Pre všetkých to bolo inšpiratívne. Toto si budem z tohto obdobia pamätať a dúfam, že pár skladieb sa na dlho dostane aj do nášho setlistu.

text: Barbora Stuchlíková
foto: Joel Barrios (titulná)