Budúcnosť kapely Wayd je otvorená. Ešte môžeme prekvapiť, zhodujú sa jej členovia

Prešovská kapela Wayd vznikla v roku 1994. Odvtedy vydala päť albumov, zatiaľ posledný Ghostwalk v roku 2009. V 2019 kapela odohrala na svoje pomery slušnú porciu koncertov a nebyť pandémie, ktorá muzikantov zastavila v rozbehu, niektoré veci by boli skôr. Vlani zverejnili „vejďáci“ nový singel Walpurgas a resuscitovali svoju koncertnú činnosť.

V rámci nej sa zároveň podujali na zorganizovanie vlastného klubového festivalu Decadance Fest, ktorého názov odkazuje na rovnomenný album. Túto sobotu (4.11.) sa v prešovskom klube Stromoradie uskutoční jeho druhý ročník.

V zálohe som mal rozhovor s celou kapelou, ktorý vznikol práve po vlaňajšom koncerte v backstage. Okrem toho, že nový album Wayd bude a zdá sa, že čoskoro, z rozhovoru je jasné, že kapela Wayd vidí svoju budúcnosť veľmi aktívne.

Z kapely po 28 rokoch odišiel bubeník Braňo Kóša. Na bubenícku stoličku oficiálne zasadol Peter Jakubík. Richard Majer, Drahoš Juřík a Milan Savko „Čigo“ majú v sebe minimálne rovnaký entuziazmus, ktorý je evidentný aj z tohto nášho vlaňajšieho rozhovoru. Zámerne som sa nešprtal v histórii kapely, pretože vydanie nového singla Walpurgas (a výborného) po tak dlhej odmlke bolo vzácnou príležitosťou, rovnako aj to, že sa rozhovoru zúčastnila celá kapela, užiť si a priniesť emóciu, ktorá v kapele panuje. Zapojil sa aj dramaturg klubu Stromoradie Martin Višňovský.

Keď sa bavíme o tom, že kapela Wayd má zahrať koncert, ľudia reagujú, že je to pre nich slávnosť.  Ako je to v prípade vás, členov kapely, vnímate spoločný koncert ako niečo výnimočné, keďže sa vídate sporadicky?

Drahoš: V poslednej dobe je to vždy výnimočné, lebo to nie je ľahké. Každý sme inde, ale nakoniec to funguje, nájdeme si termín, dáme jednu – dve skúšky a kupodivu nám to stále hrá. 

Čigo: Je to pre nás oslava života, keď si spolu môžeme zahrať, lebo je to výnimočné aj z toho hľadiska, že sme dlho nehrali. Po korone sme naštartovali mini tour, hrali sme v Prahe, Brne a Liberci, kde sme sa dali dokopy s Peťom, naším bubeníkom a išlo to super. Aj preto sme sa tešili na Stromko. Čo bolo stresujúce, lebo nič neide len tak, Drahošovi zrušili let, hoci už bol v lietadle, musel ísť domov vlakom, vyspať sa a na druhý deň to skúšať zas. 

Drahoš: Samozrejme sme volali na veľvyslanectvo, že skupina Wayd nezahrá… (smiech)

Martin Višňovský: No a samozrejme, hneď reagovala prezidentka …

Drahoš: Oblial ma studentý pot, že kvôli mne sa zruší koncert.

Martin Višňovský: Orbánovi volali. A ten hneď: “Čo už s ním? Hneď ho pošlite do Budapešte.“ To už si volali ministerstvá kultúry a vybavili letenku do Maďarska. 

Čigo: Tak Varšava bola plná, už za to majú kredit. 

(Drahoš vlani naozaj takmer nestihol pricestovať na prešovský koncert, pozn.red.) 

Čo je impulz, že sa stretávate a hráte? Mám pocit, že keby neprišla korona, už v 2019 ste mali dobrý rozbeh. Hrali ste na Dobrom Festivale, Gothoome a ďalších koncertoch. Aspoň navonok to pôsobilo, že sa kapela chce v rámci možností naštartovať.

Čigo: Áno, zabrzdila nás korona, dokonca aj tu na Stromku sme mali hrať, ale kvôli korone a programu (ktorý tu majú, chvalabohu, aj vieme kvôli komu, tak dobre naštartované, čomu sa všetci tešíme, museli sme sa dostať do rozpisu koncertov), trochu to trvalo. Pravda je, že nám počas korony ušlo dosť vystúpení.

Vidieť, že vám to v kapele funguje. Vydali ste nový singel Walpurgas. Je to prísľub, že bude ďalšia nová muzika? Svoje životy máte vyriešené. Našli ste kľúč, na základe ktorého by ste mohli ako kapela fungovať, napriek tomu, že je Drahoš v inej krajine?

Čigo: Máme čiastočne alternatívu, s ktorou prišiel aj Drahoš, lebo je jasné, že nemôže prísť z Anglicka na všetky koncerty. Máme veľmi dobrého kamaráta, ktorý s nami fungoval už aj v minulosti – Števo Koľšovský, ktorý zaskakuje za Drahoša, keď nemôže prísť. Drahošove party sú hlavné spevy a tie by som nestíhal spievať. Zároveň pri Drahošovej absencii musíme nahradiť aj basu. Vyriešili sme to tak, že s nami hrá veľmi dobrý kamarát Karol Szecsody, ktorý dokonca vlastní Drahošovu starú basgitaru.

Máte chuť hrať, byť na scéne a tvoriť?

Drahoš: Áno, keď máš ešte pre koho robiť muziku, kto na to čaká, máš ešte publikum, je to okej. 

Vnímate, že to publikum máte? 

Drahoš: Aspoň tu áno. Sme kapela okresného formátu (plus-mínus). Máme nejaký presah, ale najviac nás vždy ocenia v Košiciach.

Budúcnosť kapely? 

Rišo: Určite plánujeme natočiť album s novým bubeníkom Peťom, na čom teraz pracujeme, a ak nie v 2023, tak verím, že ho vydáme v 2024, kedy kapela oslávi 30 rokov.

Čigo: Ide o to, že nás netlačí čas. Nie sme pod žiadnym vydavateľstvom, sme sami sebe páni. Jak to prdne, jak to príde, tak to bude vonku. 

Drahoš: Máme dobrého manažéra a tiež nás do toho netlačí. 

Ste undergroundová kapela, prečo máte manažéra?

Drahoš: Miestami sme „comfortable“ a „lazy“. Nevedeli by sme si to ukočírovať. Náš manažér Martin nám robí merch, zháňa koncerty a rieši promo. My musíme mať manažéra. Simple as that.

Martin Višňovský: A v muzike, ktorú robíte, vidí nejaký kredit. Vidí v tej svojej časovej investícii nejaký iný kredit, ktorý by inde nenašiel. A zdá sa mu super, že môže ľuďom ponúkať takúto muziku.

Drahoš: Je jeden z nás. Má to v srdci.

Martin Višňovský: Tak by to malo byť.

Čigo: Je to nehrajúci kapitán. A dokonca, keď sme boli niektorí členovia rozcestovaní, tak na niekoľkých koncertoch prevzal na seba úlohu speváka, len aby zachránil kapelu.

Drahoš: Je s nami už 24 rokov.

Skladba Walpurgas odkazuje na anglosaskú princeznú, ktorú upálili?

Rišo: Zhodou okolností, vtedy v ten deň, kedy je Valpurgina noc, som dokončil jeden motív z tejto skladby. Bol to pracovný názov. Poslal som svoju nahrávku chlapcom z kapely, tí reagovali, že okej, to môže byť. Drahoš napísal text a ostalo to tak. Prvotný impulz bol, že sa to udialo posledný aprílový deň.

Drahoš: Je temná doba aj v texte spomínam, že nevieme, kde to všetko skončí. Je to ako v živote. Sú tam čriepky svetla aj tmy a všetko je len o tom, nestratiť balans. Moje texty nie sú logické úvahy, skôr metafory a obrazy, mám rád free writing. Zároveň píšem texty tak, aby som sa s nimi vedel stotožniť aj o desať rokov a vedel dať do toho srdce. 

V porovnaní s vašou predošlou tvorbou je to hudobne priamočiarejšia skladba. Zmenilo sa niečo?

Drahoš: U mňa existujú dve možnosti – buď hudbu musím počúvať veľakrát a až potom sa mi začne páčiť, napríklad Atheist z minulosti, nájdeš tam veci, a počúvaš to vkuse, lebo je tam vždy niečo nové. Walpurgas je vec, ktorá mňa chytila hneď. Má v sebe náboj úžasnej energie.

Čigo: Je to Richardova skladba, ktorú dokončil počas Valpurginej noci a urobil ju celú. Spravil do nej bicie, sample, nemali sme vtedy bubeníka, boli sme v medziobdobí. Ja som robil druhú gitaru a nebolo tam veľmi čo špekulovať, pretože tie pasáže sú dosť sýte na harmónie a farby. Povedal som si, že stačí skopírovať Rišovu gitaru. A tým pádom je tá skladba jednoduchšia, pretože, keby som tam vymýšľal druhú gitaru, asi by to bolo príliš. 

Drahoš: Nie je to rytmicky jednoduchá skladba. Keďže je half-live, nie je jednoduché ju zahrať naživo. Peťo má celkom dobrý bubenícky kredit za to, že za pár skúšok prišiel na to, ako ju zabubnovať, pretože to nie je ľahké.

Čigo: Určite. Pôvodne tam boli sample. Sample a bicie sú vždy dve rozdielne veci.

Drahoš: Keď sme pracovali na skladbe, skúšali sme ju uchopiť rôznymi štýlmi a vôbec to nesedelo, napriek snahe dať do nej spevy, aby sme zároveň zachovali válivú, temnú atmosféru. Je to už odkúšané aj na koncertoch a ľuďom sa to pozdáva. 

Rišo: Pôvodný motív bolo gitarové cvičenie, ktoré som si v kompe nazval ľahko-veselá skladba. Keď do neho prišiel spev a ďalšie nástroje, pôvodný motív sa zmenil a vznikla temná skladba.

Čigo: Áno, že aký bol pôvodný zámer a ako to nakoniec vypálilo. Hlavne pridaním spevov už to chytilo temnejší nádych. A pamätám sa, že si sa veľmi tešil, keď do toho Drahoš pustil spev, lebo je perfektný.

Drahoš: Veľa vecí je otvorených a o interpretácii. Dalo by sa to spraviť úplne inak, ale to by musel prísť iný človek. Dal som to tak, ako som to cítil. Dá sa to spraviť veselšie alebo aj funky (smiech).

zľava: Drahoš Juřík, Milan Savko. Foto – Roland Gašpár

Richard Majer. Foto – Roland Gašpár

Peter Jakubík. Foto – Roland Gašpár

Pri Wayde sme si zvykli, že vaše skladby majú pestrú architektúru.

Drahoš: Áno, je v nich viac zmien. Walpurgas je v porovnaní s ostanými plynulá skladba, ale rytmicky to vôbec nie je jednoduchá pesnička. 

Braňo Glinda: Možno skladba gitarovo vyznie, že je jednoduchá a temná, ale podľa mňa, čo robí celú tú skladbu, je basová linka. Tie gitary môžu byť dobré, ako chcú, ale basa ich prevalcuje. Basa robí hlavný motív tej skladby. 

Rišo: Musím súhlasiť s Braňom.

Drahoš: Mám niekedy pocit, že som tam do toho dal veľa. 

Čigo: To nie, je to super prístup.

Drahoš: Mám problém, dať Walpurgas naživo, lebo je tam toho veľa, musím to naraz hrať a spievať, možno je to len môj pocit, prípadne si to v budúcnosti musíme lepšie rozložiť. 

Ak pamätáte, Entombed mali singel Crawl, ktorý bol v troch verziách na troch albumoch. Som otvorený tomu, že môžeme spraviť ešte lepšiu, inú skladbu na albume. Toto je predsingel, aby sme to rozohrali. 

Čo bude ďalej?

Drahoš: Je oveľa viac toho, čo vieme ponúknuť. Máme rozpracovaných veľa skladieb. 

Čigo: Je to už len o tom, či sme s tým spokojní. Veľa vecí je nedokončených, lebo ich nechceme pokaziť, keď je v nich dobrý riff. Na to si ako skladateľ posvietiš. A niekedy na riff čakáš dlhšie.

Všetci vedia, ako kapela funguje, čiže ani na vás netlačia, že teraz musí byť nový album.

Čigo: Áno. Albumu sa treba povenovať. Tiež je to o tom, že spolu nehrávame tak často, ako by sme chceli, chce to čas. Myslím si, že ešte máme, čo povedať.

Peter: Po skúškach odchádzam s úsmevom. Wayd som videl prvýkrát v Time pube na Metal Age tour, už vtedy ma chytili. Roky je pre mňa Wayd najlepšia slovenská metalová kapela.

Čigo: Keď máš takého človeka v kapele, môžeš čakať len maximálny prístup. 

Ako bude znieť nový Wayd?

Drahoš: Bude to aj starý klasický Wayd, budú tam staré klasické vplyvy, old school, ale aj nové, moderné veci a postupy. Je to také, akoby sa Wayd roztiahol v časovom pásme. 

Peter: Wayd je organické teleso, ktoré reaguje na to, čo vzniklo. 

Čigo: Ja k tomu už nemám čo povedať (smiech).

Tak aspoň subjektívne, za seba?

Čigo: V nových veciach je menej akustický vecí, viac idú na bránku, dávame si záležať na rytmických zvratoch, čo je vždy zaujímavé. A silné motívy. 

Rišo: Z čiastočných reakcií ľudí, ktorí boli na našej skúške, sa zdá, že ešte môžeme prekvapiť. Verím tomu, že to tak aj bude.

Drahoš: Budúcnosť je otvorená a ja sa na to teším. 

Ako odznelo v úvode, tento rozhovor sme absolvovali vlani po Decadence feste. V roku 2023 kapela Wayd nezaháľala. Z vlaňajšieho koncertu v Stromoradí zverejnili „vejďáci“ live verzie skladieb Ghost Walk a Decadence.

Album Decadance vyjde k 20. výročiu svojho vydania na vinyle v limitovanej verzii 250 kusov. Autorom coveru albumu je Peter Bielous.