Pete Agnew z Nazareth: Nemyslím, že sme reálne verili tomu, že rock’n’roll nikdy neumrie. V konečnom dôsledku záleží na koncertoch

Ak o niekom máme bez ironického úškrnu povedať, že je to žijúca legenda hard rocku, je len málo ľudí, na ktorých by toto označnie sedelo tak, ako na Petea Agnewa, basgitaristu a posledného žijúceho člena pôvodnej zostavy britského fenoménu Nazareth. Energický Škót si v rámci turné svojej kapely našiel čas na zodpovedanie zopár otázok. Desať minút ubehlo ako voda, no aj tak sme sa dotkli aj tém ako načasovanie vydania singlu, práca s producentom či hranie covervezií. Nazareth odohrá open air koncert 20. júla na Zelenej vode.

Ste na scéne už mnoho rokov, čo je tajný recept na to, aby kapela aj po takej dobe nahrávala novú hudbu a koncertovala po svete?

Nuž, stále sme nažive a ešte dokážeme nakopať nejaký zadok. Zrejme to bude zdravým životným štýlom (smiech). Ale vážne, po toľkých rokoch si už jednoducho neviem predstaviť, že by som robil niečo iné, respektíve, že by som nehral hudbu. Hudba je motor, ktorý nás poháňa. Akurát cestovanie je už trochu únavné. Ale v konečnom dôsledku sú koncerty to, na čom záleží. 

Keď ste začínali s kapelou, osobne ste očakávali, že budete hrať takto dlho?

Nie, to v žiadnom prípade. Myslím, že v tom čase s tým nerátal nikto. Každý zvykol hovoriť, že rokenrol nikdy neumrie, ale nemyslím, že sme tomu reálne verili. Ale teraz, v našom veku, sme zjavne dokázali, že je to naozaj pravda. Je to skvelý pocit. V mladosti som vôbec nerátal s tým, že raz budem hrať turné po celom svete ešte aj po sedemdesiatke (Pete mal v čase rozhovoru 76 rokov – pozn). Povedal by som, že v týchto intenciách nerozmýšľal nikto z nás.

Zároveň ste aj v tejto fáze kariéry naďalej kreatívni, nehrávate len staré hity, ale tvoríte nový materiál.

Presne tak. Povedal by som, že to je aj súčasť receptu, ako našu káru ťahať tak dlho. Písanie nových skladieb a ich nahrávanie ju robí zaujímavou. Myslím, že aj pre fanúšikov je príjemné vedieť, že nechceme žiť len z dávnej slávy a stále tvoríme, aj keď je pravda, že keď hráme koncert, každý chce počuť najmä staršie hity. Ale to vedomie, že nesedíme na zadkoch, ale stále sa snažíme ponúkať niečo nové, to ich asi teší. A istotne to pomáha aj samotnej kapele. Udržiava ťa to vo švungu.

Čo pre kapelu a konkrétne pre Vás znamená najnovší album Surviving the Law?

Úprimne, myslím si, že je to jeden z najlepších albumov, aký sme kedy spravili. Je to vynikajúca platňa. Pri jeho tvorbe sme si užili kopec zábavy. To je dosť podstatná vec aj v súvislosti s tým, čo som hovoril predtým – zažiť pri tvorbe nových vecí príjemné chvíle. Myslím si, že sa to na platni potom aj prejaví. Bola výzva prísť s kvalitným materiálom po Tattooed on My Brain, pretože to bol výborný album. Keď sme písali piesne pre Surviving the Law, bol práve lockdown a všetky tie veci s ním spojené. Všetci sme si tým prechádzali dva roky. Tá situácia mala vplyv na to, aké songy sme napokon zložili. Je ťažké byť navzájom tak ďaleko od seba, no práve to zapríčinilo, že na albume môžeš počuť mnoho rôznych štýlov a aj by som povedal, že to bolo dobre.

Prvý singel bol Strange Days, prečo padla voľba práve naň? Bola dôvodom práve vtedy aktuálna situácia s covidom?

No, vlastne, keď si na to spomenieme, vtedy to boli naozaj zvláštne dni, že? Ale bola to len zhoda okolností. Skôr išlo o to, že to bol track, ktorý bol vyslovene ranou medzi oči, naozaj dobrý rockový song, povedal by som, že jeden najlepších v našej histórii. Vlastne si ho vybrala nahrávacia firma (Nazareth momentálne vydávajú pod hlavičkou Frontiers records – pozn. red.), takže sme boli radi, že si zvolili práve ten. Samotná skutočnosť, že singel Strange Days vyšiel ešte počas pandémie, prípadne tesne po nej, bola čerešničkou na torte. Názov skladby a napokon aj názov albumu sa výborne hodili do časov, v ktorých sme vtedy žili. 

Netajíte sa tým, že stále spolupracujete s producentmi. Pracuje sa Vám lepšie s niekým zvonku, kto nechá na albume svoj vlastný odtlačok?

Áno. S Yannom (Rouillerom, producentom posledných štyroch albumov Nazareth – pozn. red.) sme sa zoznámili pred mnohými rokmi, tuším v dvetisícom šiestom. Vtedy to bol veľmi mladý chalan, mal iba 25 rokov. A už vtedy sa pustil do produkovania albumu The Newz. V tom, čo robí, je naozaj výborný a naviac je aj excelentný muzikant. Super spevák, hráč a veľmi milý človek, s ktorým sa ľahko vychádza. Presne vie, o čom Nazareth sú, takže sme ho požiadali o spoluprácu aj na nasledujúcom albume a na nasledujúcom zas a na poslednom opäť… stal sa takým naším vlastným Georgom Martinom (legendárny producent The Beatles – pozn. red.). Môžem povedať, že sa stal súčasťou kapely. Bez Yanna by som už ďalší album Nazareth nenahral. Pracuje tvrdo, je odhodlaný a čo sa týka nahrávacieho procesu, je vlastne ďalším členom kapely. Nehovoriac o tom, že patrí medzi našich najlepších priateľov. Jednoducho je naozaj skvelé mať takéhoto človeka v štúdiu. 

Existuje niekto, koho by ste ešte aj dnes mohli označiť ako svoju hudobnú inšpiráciu? Niekto nový alebo skôr staršie mená?

Akákoľvek hudba. Ale viac predsalen tá staršia, za novou sa obvykle až tak netrhám. Už dlhšiu dobu som nenatrafil na niečo, čo by ma odrovnalo.

Za svoju kariéru ste urobili aj niekoľko coververzií. Uvažujete nad tým, že by ste ešte išli do niečoho podobného?

Nikdy nehovor nikdy. Ale musela by to byť správna pieseň. Zrejme by išlo o niečo, čo sa nám všetkým páči už dlhú dobu a zároveň by sme si museli byť istí, že z toho dokážeme spraviť pieseň od Nazareth, stojacu úplne samostatne vedľa originálu bez toho, aby sme ju svojím vkladom nezneuctili, ak viete, čo tým myslím. Musel by z toho vzísť kompliment originálu, ktorý by bol ale dostatočne svojský. V minulosti sme sa pokúsili prerobiť aj nejaké songy, ktoré sme napokon nikdy nenahrali, pretože sme nemali pocit, že sme k originálu pridali niečo vlastné. Ale okrem mňa sme v kapele ďalší traja muzikanti, takže človek nikdy nevie, čo prinesie zajtrajšok. Síce sme už hodnú chvíľu žiaden cover neurobili, ale to neznamená, že sa to už neudeje.

Posledná otázka, ste momentálne na turné a budete hrať aj na Slovensku, na čo sa môžeme tešiť, ako bude vyzerať Váš playlist? Nebude to totiž festivalové vystúpenie, ale regulérny koncert, možno začujeme viac songov z novinky? 

Ani veľmi nie, skôr pôjde o klasický set. Problém nových skladieb na koncertoch je v tom, že ľudia aj tak chcú počuť piesne, ktoré poznajú už roky. Občas do setlistu dokážeme prepašovať nejaké novšie veci, takže ťažko povedať, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to budú najväčšie hity Nazareth. Tak to už býva, ak nezahráš tie najznámejšie hity, ľudia by si pýtali naspäť peniaze za lístky. 

lístky: Tootoot.fm

text: Edo Kopček
foto: FB/ Nazareth, Dagmar Heinrich-Hoppen