Betko z Doomas v tom má jasno. Bez fanúšikov nie je žiadna kapela ani veľká, ani dobrá

Na našej domácej scéne je silné a známe jedno meno. Peter Beťko. Poznáme ho hlavne ako lídra kapely Doomas a potom ako zakladateľa značky Gothoom Productions. Tak nech sa páči, tu je aktuálny rozhovor s týmto, vo veľkej miere zaneprázdneným, ale hlavne pre metal zapáleným človekom.

Používaš ešte prezývku Doomas, oslovuje ťa tak niekto často?

Prezývku Doomas mám len u fans kapely a návštevníkov nášho festivalu Gothoom. Tým, že ju mám aj vo svojom nicku v mene na Facebooku si ľudia myslia , že je to moja prezývka, ale je to len názov mojej skupiny, no nejako sa to zaužívalo a ja nemám dôvod, meniť to. Pozitívne reagujem na obe oslovenia.

Hneď na začiatku by ma zaujímal váš nový album s tajomným názvom R´lye. Ako si užívaš jeho čerstvé vydanie? Poznám ten pocit, ako je hudobník neskutočne rád, keď už je to konečne vonku. Išlo všetko okolo nového albumu hladko? 

Nový album R´lyeh je dlho očakávané dieťa, ktoré sa však nerodilo ľahko. Album vyšiel osem rokov po svojom predchodcovi La Muerte a dal nám poriadne zabrať. Myslím však, že výsledok stojí za to a z albumu máme neskutočnú radosť všetci v kapele a podľa reakcií fans, priateľov a rodiny sa album páči.

Na albume má svoj podiel každý zo skupiny a veľmi rád by som poďakoval Ivanovi Babilonskému z Obliterate, ktorý u nás v štúdiu všetko perfektne nahral a urobil prvý mix. Intenzívnejšie nahrávanie trvalo asi dva roky, kedy sme nahrali bicie a potom sme priebežne nahrávali každý mesiac niečo. Pre niekoho je to neskutočne dlho, ale sme koncertujúca skupina a skladby sme tvorili v čase voľna, ktorého nemáme veľmi veľa. Ale podarilo sa.

Vydanie albumu sme dali na 21. január 2023 a master sme poslali do štúdia Kark v Nórsku, kde nám spravili aj predchádzajúce EP Portal. Všetko bolo dohodnuté a 20. decembra sme mali master v ruke, lenže čo sa nestalo, pri hľadaní kvalitného masteringového štúdia sme rozposlali nahrávky viacerým ľuďom a čakali sme, kto nám čo pošle. Prichádzali nám rôzne verzie albumu, ale nič nás nenadchlo, tak sme sa rozhodli pre spomínané štúdio Kark v Nórsku a potom nám poslal ukážku jedného songu Adam Mičinec (gitarista Desmod, projekt Hrana a ďalší), ktorej zvuk nás posadil na zadok. Neskutočné, čo Adam spravil s celou atmosférou a zvukom albumu. Napriek časovému stresu sme sa preto rozhodli, aby celý album odznova premixoval a premastroval. Adam stihol za dva týždne to, čo trvalo dva mesiace. Spravil to ukážkovo a nový album Doomas má jeden z najlepších zvukov, aký som počul nielen na Slovensku. Všetko krásne počuť, zachoval pomer medzi samplovanými zvukmi, spevom a celou skupinou. Sme veľmi spokojní, ako to celé vyšlo. 

Posledné EP Portal naznačilo vaše nové smerovanie. „Morbid“ linky s kopákmi mi robia skutočne dobre. Nový album teda potvrdzuje smerovanie zo spomínaného EP?

Portal predstavuje zlom v našej kariére. Každá skupina sa vyvíja a aj my sme prešli transformáciou. Tým, že naše albumy vychádzajú s možno osemročným rozdielom, cítiť, že sme boli iní pri tvorbe každého albumu. Na Portali sa určilo naše nové smerovanie k symfonickejšiemu poňatiu death doom metalu, poriadne sme pritvrdili a pridali temnejšiu atmosféru z diel H.P. Lovecrafta. Nový album R´lyeh je už pokračovaním nastúpenej cesty Doomas a verím, že takto to aj ostane. Každý si to môže overiť, či zakúpením CD alebo si môže celý album vypočuť na Youtube nášho vydavateľstva Gothoom Productions, prípadne na Bandcamp alebo Spotify.

Ako by si stručne opísal vaše dva predchádzajúce albumy?

Ako spomínam vyššie, každý album Doomas bol poplatný dobe, v ktorej vyšiel. Nemenil by som nič, pretože som s každým spokojný. Samozrejme, že s odstupom času sú veci, ktoré sa mohli urobiť inak, ale už by som do toho nezasahoval. Na koncertoch hráme pesničky aj z albumu Seven Sins ako aj z La Muerte a vždy je to poriadna morda. Naše koncerty sú energické a fans nám vždy vravia, že koncerty sú vždy lepšie ako nahrávky, tak dúfam, že po vydaní R’yeh to bude jedna k jednej a ľudia budú stále radi počúvať CD rovnako ako aj chodiť naše koncerty.

Určite sa ti splnil sen a tvoja kapela Doomas sa plnohodnotne zapisuje do svetovej scény. Hráte zahraničné koncerty, máte profi prístup a prezentáciu. Ako to hodnotíš z tvojho pohľadu? Sú veľmi odlišní fanúšikovia mimo slovenských hraníc?

Svetová scéna je asi príliš, Doomas má regionálny, európsky charakter, ale brali by sme aj ten svetový. Všetko, čo robíme, je výsledkom dlhej cesty. Kapela tento rok oslávi 17 rokov a to je už aj na slovenskú scénu dosť. Všetko, čo máme, sme si museli odmakať, odjazdiť a odohrať. Tým, že hráme často v zahraničí, vidíme, ako má skupina vyzerať, čo treba všetko robiť, aby si bol zapamätateľný pre fans, pretože, čo si budeme klamať, skupín ako sme my, sú tisíce ,takže musíme robiť viac ako ostatní. Ak chceš niekde preraziť, nemôžeš mať len Bandzone. Dnes je to hlavne o prezentácii kapely ako takej a potrebuješ poriadny web, shop a prezentáciu na sociálnych sieťach. Potrebuješ byť aktívny vo všetkom, čo sa v kapele deje, pretože, ak dáš nohu z plynu, tak ťa predbehne ďalší.

Čo sa týka fans na Slovensku, myslím si, že sú iní ako zahraniční. Sú tvrdší a je ich ťažšie získať ako inde, ale keď ich máš, odmenia ťa svojou loajalitou a metalovou vernosťou. Vo svete je to trošku iné, ľudia nesedia len pri Youtube, ale aktívne chodia na koncerty a zabávajú sa. Jediné, čo pozorujem, je to, že mladí ľudia sú už zameraní niekam inam a je veľmi ťažké, osloviť ich, ak nehráš modernejší štýl metalu ako deathcore prípadne metalcore. A na koncertoch vídam tie isté tváre už desať rokov a zrejú spolu s nami, za čo ich neskutočne milujem a ďakujem im za to.  

Peťo, uvedomuješ si, že budúci rok budeš hrať na Stonhenge festivale pred Autopsy?

Jasné, Autopsy boli a sú aj súčasťou môjho života, ale už to neberiem tak hviezdne ako kedysi (smiech). Možno to vyznie namyslene, ale keď si v zákulisí, zistíš, že sú to ľudia ako ty alebo ja. Na Stonhenge hráme druhýkrát a vždy je to topka. Ale tých koncertov s hviezdnymi kapelami je viac. Pre mňa sú hviezdy trebárs aj Hypnos, s ktorými sme teraz na turné a Bruno s Pegasom, ktorí s nimi niekedy hrali, sú páni, ktorí ti radi pomôžu s čímkoľvek a sú absolútne priateľský – v tom je podľa mňa veľkosť tej kapely. 

Hrali ste aj v Turecku. Spojili ste to rovno s peknou dovolenkou? Povedz pár slov o tejto akcii. Kto vás tam pozval?

Turecko je nádherná krajina a hrať v Istanbule bol veľký zážitok. Pozvala nás tam skupina Moribund Oblivion, ktorá hrala aj na našom festivale Gothoom. Mali sme tam hrať už pred piatimi rokmi, ale došlo tam k výbuchu v jednom klube, tak sme to odriekli. Ale teraz sme si to náramne užili. Zobrali sme aj manželky a priateľky a bolo super. Koncert bol perfektne zorganizovaný a všetko od ubytovania, koncertu až po spätný transfér na letisko bolo zvládnuté na výbornú. Turecký fans sú úžasní tak, ako aj inde vo svete a poriadne divokí. Koncert sme si s nimi užili poriadne. Verím, že sme tam nehrali poslednýkrát, po vystúpení sme dostali pozvánky na koncert do Gruzínska a ďalej na východ. Tak uvidíme, čo sa ešte podarí. Láka nás Čína, Japonsko a Austrália.

Je úplne zaslúžené a jasné, že pri organizácii Gothoom festivalu sa ti otvárajú dvere ku koncertovaniu s kapelou. Všetko pri tvojej práci pekne zapadá. Aký máš ešte sen alebo hlavný plán s Doomas?

Áno, zo začiatku to bolo hranie hlavne za výmeny,  inak sa začať ani nedá, ak chceš hrávať po svete, ale dnes už to nie je len o výmenách. Doomas má svoje meno a značku, aspoň tu v okolitých štátoch a už si niekedy aj vyberáme, kde budeme hrať.

Ako som povedal skôr, sny o veľkej skupine sú už tam a dnes to beriem hlavne ako relax a stretnutie s mojimi spoluhráčmi,  ktorí sú aj mojimi najlepšími priateľmi a vždy je to veľká zábava. Po vydarenom koncerte sa vždy nabijem energiou od našich fans, takže pre mňa nie je okrem rodiny nič krásnejšie a lepšie. Pre Doomas si prajem len to naj, aby sme veľa hrali a robili radosť nielen nám, ale hlavne fanúšikom, bez ktorých žiadna kapela nie je ani veľká a ani dobrá. 

Doomas. Foto – archív kapely

Predpokladám, že si určil v kapele jasné pravidlá a ako líder na to dozeráš. Je fajn, ako trávite niekedy aj spoločný čas mimo práce s kapelou. Gratulujem ti v podstate k stabilnej zostave. Ako by si svojimi slovami jednoducho predstavil svojich spoluhráčov? Dostane niekto z live gitaristov aj plnohodnotné členstvo?

U nás nie je miesto pre demokraciu a máme jasné pravidlá, ktoré nám zatiaľ fungujú. Hudbu robí hlavne gitarista a programátor Martin „Kalmi“ Kalmancai, ktorého predstava o znení Doomas je presne taká, akú si predstavujeme. Sem tam prispejem aj ja svojou troškou do mlyna a dám dve-tri songy, ale vždy prejdú Kalmiho úpravou, aby to znelo doomasovky.

Náš bubeník Erik Šabo, ktorého nám závidia aj ostatné kapely má na starosti kompletnú live výbavu ako programovanie svetiel, dymostrojov, bočných bannerov a celkového live vizuálu, ktorý vidíte na koncerte. Ja mám konečne na starosti booking pre kapelu a celý marketing od fotiek cez návrhy pre kompletný merch až po spravovanie informačných webov a sietí.

Máme teda v kapele presné pravidlá, kto a má čo na starosti. Keď to nestojí na jednom človeku, kedy sa ostatní len vezú, ale sú zapojení všetci, potom to funguje. S Kalmim sme takto spolu pätnásť rokov a s Erikom dvanásť. Keď išli ku mne do skupiny, vôbec to nemali ľahké, pretože na Slovensku bol Doomas hejtovaný a zosmiešňovaný, takže im za to neskutočne ďakujem, a že sme s novým albumom ukázali, že ešte máme čo povedať.

Naši live gitaristi už dostali ponuky. Tomáš Wigo Gajda bol to prijal, ale časom odišiel. Potom nám vypomáhal Braňo Nihilistic Krška, ktorý už s nami zostal. Dostal niekoľkokrát ponuku, aby sa stal oficiálnym členom skupiny, ale zatiaľ vždy odmietol. Myslím, že je za tým to, že už sme zohratí tím a ťažko by sa niekto u nás presadil so svojou novou tvorbou. Každopádne budeme na Braňa stále tlačiť a verím, že sa raz rozhodne byť s nami naplno, za čo by som bol veľmi rád lebo si rozumieme ľudsky aj hudobne. Zatiaľ si treba počkať na Braňov nový projekt, ktorý tu myslím poriadne zamáva death metalovou scénou, je sa na čo tešiť. 

Neviem si odpovedať na otázku, či okrem práce s Gothoom Productions a kapely máš ešte iné, civilné zamestnanie. Robíš stále niečo s reklamami a grafikou?

Môj pracovný čas je rozdelený medzi moju prácu, rodinu a kapelu. Nemám žiadny voľný čas, čo mi v podstate ani nevadí. Keď nepracujem, venujem sa rodine a práci kolo domu a cez víkend si idem zahrať s kapelou. Potom som celú nedeľu nepoužiteľný a tak doháňam veci z víkendu v ďalšom týždni a tak stále dookola. Mám to rád a bez pracovného stresu by som nevedel fungovať. Dovolenka je pre mňa tak maximálne na 3 dni, potom som už celý nesvoj, ale mám úžasnú manželku a za 30 rokov, čo sme spolu, už presne vie, čo, kedy a ako.

Moja hlavná pracovná náplň je reklamná agentúra, ktorú mám už 25 rokov. Ďalej predávam 15 rokov sonografy a ultrazvuky pre medicínske odvetie, organizujem festival Gothoom a pritom som urobil aj vydavateľstvo, kde vydávam zaujímavé skupiny. Tiež sa venujem výrobe obrazov zo starého dreva. Práca s  drevom neskutočne ukľudňuje, a ak zostane nejaký čas, pracujem na nových veciach pre Doomas. To je môj život v skratke.

Mám trocha informačné medzery ohľadom Gothoom štúdia. Založil si ho ty sám? Vedia sa aj teraz prihlásiť kapely na nahrávanie a celkovú produkciu vlastných materiálov?

Gothoom štúdio je primárne zamerané na nahrávanie pre Doomas, ale už sme nahrávali aj heligonkárov alebo rozprávky. Pracuje tu ako zvukový inžinier spomínaný Ivan Babilonský. Teraz sa zaúča aj Erik, náš gitarista, takže budeme o to sebestačnejší a Iva budeme volať len na väčšie projekty. Už to nepreferujem tak, ako kedysi. Dnes si mladé kapely všetko dokážu nahrať u seba doma a v štúdiu si musia nahrávať jedine bicie. Ak má niekto záujem, nemáme s tým problém. Vždy sa dohodneme na songu alebo na celom projekte s tým, že ak kapela potrebuje, dokážeme jej  zaobstarať všetko – od fotenia, cez natočenie klipu v štúdiu až po vydanie celého albumu.

Gothoom festival, to je silný pojem. Osobne mám nádherné spomienky na stanovačky, kapely, naše vystúpenia a celkovú priateľskú atmosféru. Má to čaro, má to energiu a každý rok sa na to teším. Ktorý je tvoj najsilnejší zážitok spojený s týmto festivalom?

Veľký Gothoom, ako ho volám, je nevídaný fenomén na Slovensku. Svoj vrchol mal v rokoch 2018 a 2019, potom všetko zastavila pandémia. Festival ako taký spojil mnoho ľudí a vytvoril priateľstvá, ktoré trvajú dodnes a vzišlo z toho aj niekoľko svadieb (smiech). Každý ročník je silný, keď sa podarí a silnejší, keď sa nepodarí a chcem to urobiť ešte lepšie. Nemám silné momenty, ktoré by som špeciálne vypichol, hlavní sú pre mňa ľudia, ktorých neskutočne milujem a vždy sa medzi nich rád vmiesim a opýtam sa, ako sa majú, čo rodinky, a ako si užívajú festival. Ak nás pochvália, to sú tie momenty, ktoré sú pre mňa najsilnejšie. Som rád za každú dobrú recenziu a spomienku. Vtedy viem, že to má zmysel a robíme to dobre.

Viem, že boli aj okamihy, keď si toho mal plné zuby. Nezabudnem, ako si jedno ráno zbieral sám po lúke odpadky. Ale to si robil rád. Našla by sa nejaká zásadná chyba respektíve omyl pri organizácii, ktorú by si už nechcel zopakovať?

Čo sa týka areálu festivalu, nie som z cukru a v podstate robím všetko, čo treba a aj zbieram smeti, veď nechceme žiť v bordeli (smiech). Mám okolo seba schopných ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a to je základ všetkého. Inak to človek sám nedokáže. Každý jeden deň po skončení festivalu si vravím, že už nikdy viac. Keď si fyzicky a aj psychicky vyčerpaný a rodina s tebou, povieš si, že im to už nesmieš spraviť lebo to robia hlavne kvôli tebe. Vtedy si vravím: „Toto je posledný ročník.“ Keď potom čítam na Facebooku príspevky a vidím usmiatych ľudí a skupiny, hovorím si, že to má nejaký zmysel a po týždni sa mi to zdá ako pred rokom a začínam sa obzerať po skupinách pre ďalší ročník. Gothoom má jedinú chybu, že nemá stabilný a vlastný areál, ktorý by mohol rozvíjať.

Môžeš prezradiť, ktorá väčšia kapela bola zatiaľ pre festival najkomplikovanejšia?

Najväčší problém mi robia švédske kapely. Inak sú vždy požiadavky skupín štandardné a preto to nie je komplikované, len je náročné splniť im to, čo im dajú festivaly ako Wacken alebo Brutal Assault. S vekom si to už až tak neberiem, a ak majú nejaké špeciálne požiadavky, napíšem im, čo môžem a buď to zoberú alebo nie. 

Tento posledný ročník sme si neskutočne užili s celou partiou. Bol neskutočný hic, ale všetci sme to nakoniec dali. Samozrejme, ľudia boli aj nahnevaní pre, podľa nich, rôzne nedostatky. Všetci vieme, ako si na poslednú chvíľu vôbec zachraňoval festival a zháňal nový areál. Zobralo ti to veľa rokov života?

Posledný Gothoom bol momentálne pre mňa aj posledný klinec, čo sa týka veľkého Gothoomu. Vychytali sme najhoršie počasie na najhoršom možnom mieste – na letisku, kde sa nie je, kde ukryť. Keď si to spätne pozerám, radšej som mal ľuďom vrátiť peniaze za vstupné, než na poslednú chvíľu hľadať areál. Takú chybu už nespravím. Zaprisahal som sa, kým nenájdem vhodný areál pre tento typ Gothoomu, festival už nebudem organizovať. Ľudia boli vzhľadom na to všetko ešte v pohode. Bolo však veľa chýb, ktoré nemáš ako odstrániť, keď robíš podujatie na novom mieste. Preto je dôležité, aby sa ľudia vracali na rovnaké miesto, na ktorom máš celý rok čas a priestor na odstraňovanie nedostatkov. Preto je potrebný jeden areál, ktorý môžeš rozvíjať a zároveň aj ľudia vedia, čo ich čaká, a čo si majú vziať so sebou. Takže áno, posledný Gothoom mi zobral 10 rokov zo života, ale tak to má byť, aby sme sa mohli zlepšovať a robiť veci lepšími. 

Tento rok organizuješ len indoorové festivaly. Je podľa teba nádej, že sa všetci Gothoom Friends stretneme znova na open air feste? Podnikol si už nejaké kroky?

Gothoom indoor je pre mňa cesta, kam môžem volať veľké skupiny s menšou organizačnou zložkou, ale začínam v podstate od začiatku, aj keď meno Gothoom má váhu. Ľudia chcú hlavne tú nezapomenuteľnú atmosféru, ktorú festival ponúkal. Priznám sa, že stále hľadám, ale už to nelámem cez koleno. Chcem niečo stabilné, čo môžem volať Gothoomland a budú sa tam môcť organizovať aj iné festivaly. Zámerom je spraviť zázemie pre tento druh muziky, aby na nás ľudia stále nepozerali cez prsty. Keď to príde, určite sa to dozvieš medzi prvými. Teraz sa sústreďujem hlavne na Gothoom indoor, ktorý sa uskutoční 28. a 29. apríla v obci Žemberovce, kde sa aspoň trošku poskúsime, oživiť Gothoom. 

Spomínam si na jedno z našich prvých stretnutí. Prišli sme hrať, dostali sme rezne a boli očarení z miesta pri jazere Tajch. Ktorá silná vlastná spomienka ti napadá v súvislosti s týmto obdobím festivalu?

Gothoom v Novej Bani bol naozaj perfektný – voda, hudba, oddych, čo viac si priať. Len domáci to videli inak. Pre mňa to bolo ideálne lebo som bol doma, nemusel som nič a nikam sťahovať, mal som zvládnutú celú infraštruktúru. Po ročníku 2014 sme sa stále sťahovali. Nevieme nájsť svoj domov a sme len taký potulný cirkus, vydaní na milosť a nemilosť majiteľom rôznych areálov a ich nenažratosti. Túto káru vláčim už jedenásť rokov a uvidím, či ešte nájdem silu pokračovať ďalej.

Aj tvoj label je pri pohľade na profesionálnu webstránku rodinne založený. Máš tam kapely, ktoré dobre poznáš a vytvorili ste akýsi celok. Môžeš prezradiť plány ohľadom nového vydávania?

Gothoom Productions je malé vydavateľstvo, ktoré produkuje hlavne metalové skupiny zo Slovenska a Čiech. Čo sa týka prezentácie, robím to tak, ako všetko, profesionálne s maximálnym nasadením. Väčšina skupín sú aj moji priatelia a mám ich hudbu rád a hlavne vidím, že na sebe makajú a snažia sa aj niečo dokázať. Už sa neženiem za tým tak, ako kedysi, keď som chcel vydávať všetko, čo sa urodilo na SK/CZ scéne, ale vyberám si na základe kapely alebo ľudí, ktorých poznám a nebojím sa s nimi spojiť svoje meno. Tento rok sme sa najprv vrhli na nový Doomas a v lete vydáme aj vinyl. Ak sa podarí, čaká nás nová Samsara, Ravenoir, ale aj Stercore alebo metalcore-ový projekt Reného Blahušiaka (tiež Dementor a God Defamer) a jeho novú kapelu Breaking the Tarot. U nás sa stále niečo deje, nespíme na vavrínoch.

Je pravda, že tvoj label nevymieňa nahrávky s inými, cudzími firmami? Máš asi svoju filozofiu a marketing. Ako si vyberáš nové bandy? Môžeme teraz vyzvať na posielanie promáčov?

Áno, touto filozofiou sa riadim dlhé roky. Nevymieňam cédečká lebo nestojím o plnú skriňu grindcorových kapiel a podobných vecí, ktoré nemám, kde a ako predať. Predávam len naše produkty za, ktorými si stojím. Možno je to horšie pre kapely, ktoré vydávam, že sa nedostanú ďaleko do sveta, ale v konečnom rade by som nerád videl, aby sa naše albumy predávali za 1 euro. Dehonestuje to ako kapelu, tak aj vydavateľa a na to si vážim každú skupinu, ktorú vydávam, to by som jej nikdy nespravil.

Vždy mi píšu nové a nové skupiny, hovorím im jediné, že investovať do kapely sa oplatí vtedy, keď vidím, že kapela na sebe maká, je aktívna, koncertuje, ťahá fans. Vtedy je dohoda jednoduchá. Inak, nemám veľmi záujem, ak niekto čaká, že vydavateľ spraví všetko a ešte bude kapele zháňať aj koncerty a vlastne ju aj manažovať.

Ktorý titul pod krídlami Gothoom Productions bol najúspešnejší?

Jednoznačné to nie je, ale zo starších titulov to boli Brainscan, God Defamer, Brute, Galadriel, Dysangelium, projekt Testimony, Cales, Empyrion a ďalšie.

Z novších vydaní to boli Ravenoir, Cales, Doomas, Patriarcha , Stercore, Brute.

Ako sa má tvoja predlžená ruka Radko Juriga?

Radko je úžasný chalan, akurát si založil vlastnú agentúru na organizovanie koncertov s názvom eRJe Production. Myslím si, že o chalanovi budeme ešte všetci počuť. V čase voľna chodí s naším distrom Gothoom Productions a Black Star Cvlt po festivaloch a koncertoch. Inak je to náš merch guy na koncertoch Doomas, kde nám predáva merch a je veľmi úspešný hlavne so svojím „repákom“ (smiech). Prajem mu hlavne veľa zdravia a rodinnej pohody.

Peťo viem, že miluješ Bolt Thrower. Ktoré ďalšie kapely sú v tvojom top rebríčku? Ktorý album ťa v tvojom metalovom vývoji najsilnejšie ovplyvnil?

Áno, o mne je to dosť známe. Ďalšie kapely sú Protector, Massacre, Asphynx, Morgoth, Obituary, Gorefest, Draconian, Tiamat, väčšinou všetko kapely z 90. rokov, kedy bol death metal na vrchole.

Z novších ma bavia Nordjevel, Behemoth, Septicflesh, Mephorash a ďalší.

Milujem všetky albumy od Bolt Thrower, ale od rána do večera môžem od nich počúvať albumy The IVth Crusade! a War Master. A ten ma asi aj najviac ovplyvnil spolu s Protector a ich Urm the Mad. To sú moje najväčšie vzory.

Okrem tvojej práce s drevom, o ktorej málokto vie, mohol by si na seba prezradiť niečo, čo by sme vôbec nečakali? Napríklad nejaký šialený koníček alebo talent, ktorým disponuješ?

Koníček nemám, ale považujem sa za celkom vtipného človeka. A keďže sa mi blíži jubileum 50 rokov, premýšľam nad knihou, ktorá by bola plná zábavných historiek z našich ciest s Doomas ako aj mojich vlastných, ktorých mám neúrekom. Neviem, či by bol o niečo také záujem, nikdy som nič podobné nenapísal, ale keďže s vekom prichádza aj „priateľ Alzheimer“, tak by bolo načase, začať už aj písať. 

Gratulujem ti k tvojej rodinke a sympatickej manželke. Bez nich by sme určite nemali festivaly a tvoj obrovský prínos pre slovenskú scénu. Určite je rovnako dôležité aj tvoje odhodlanie. Je ešte nejaký tretí rozmer, ktorý ťa poháňa dopredu?

Dodi, ďakujem. Rodina je pre mňa všetko a hlavne moja manželka, bez ktorej by som nebol nič. Ako sa vraví: „Za každým úspechom muža hľadaj jeho ženu.“ U nás je to doslovné. Bez tolerancie z jej strany by som nikdy nič nedokázal a za všetko, čo som dosiahol, ďakujem hlavne jej. Posledných sedemnásť rokov si plním svoj mladícky sen a všetko tomu podriaďujem a za to všetko ďakujem rodine, priateľom a fans. Nikdy nie je neskoro začať si plniť svoje sny lebo život je krátky a všetko, čo nám nakoniec ostane, sú len spomienky a zážitky.

text: Dodi Košč
foto: OreFir666 RMJ