BARS DOBRÝ FILM nie je filmom iba o prešovských hudobníkoch

Film o prešovskej hudobnej scéne je hotový. IMT Smile, Chiki Liki Tu-A, Komajota, Heľenine Oči, Katka Knechtová, Raindown, Peter Lipa, David Kollar, Ali ibn Rachid, Peter Nagy a Katka Koščová sú len niekoľkí z desiatok respondentov, ktorí sa objavia v dokumente BARS DOBRÝ FILM.

Po štyroch rokoch natáčania prinášajú režisér Ján Stračina a scenárista Michal Frank na filmové plátno príbeh fenoménu jedného mesta, ktorého muzikanti zásadne ovplyvnili slovenskú hudobnú scénu a  aj dnes píšu pesničky, ktoré si s nimi na koncertoch spievajú desaťtisíce fanúšikov. Tvorcovia pritom veria, že univerzálnosť, nevyspytateľné momenty a zážitky muzikantského života, ktoré film zachytáva, môžu byť blízke divákom v celoeurópskom kontexte. Premiéra sa uskutoční už tento štvrtok 12. októbra 2017  v rámci festivalu Pocity Film v prešovskom kine Scala a divákom v Bratislave ho tvorcovia predstavia v novembri.

„Je to slovenský film, ktorý síce pojednáva o fenoméne jedného mesta, ale nie je určený a ani nemá byť určený pre divákov z Prešova. Hoci je Prešov jednotiaca línia, je v ňom mix príbehov a univerzálna. Verím, že je dobre natočený vďaka Janovi Stračinovi a dokáže zaujať divákov v iných muzikantských mestách mimo šarišského regiónu a našich hraníc, lebo je o vzťahoch, situáciách, ktoré muzikanti prežívajú, ich radostiach, možno aj starostiach. Nechceli sme natočiť náučný film. Naopak, je úsmevný, umelecky emotívny a obsahuje skvelé historky,“ pozýva na obe premiéry autor scenára Michal Frank, ktorý je autorom Frenkyho hudobnej encyklopédie s viac ako 350 biografiami prešovských kapiel. Takisto priznáva, že ak si po jeho pozretí každý z účinkujúcich nájde o niektorom interpretovi hoci len jednu informáciu, ktorú dovtedy nepoznal, bude spokojný.

Známe mená i maskoti

Podobne ako prešovské kapely postupne koncertovali v iných regiónoch, kde si získavali verných fanúšikov, prišli filmári vďaka tomu do kontaktu s rôznymi ľuďmi z iných miest, ktorí snímku okorenili svojimi zážitkami s nimi. „Ideme naprieč Slovenskom, žánrami aj históriou. Začíname úplne niekde na prelome 50. a 60. rokov a pýtame sa aj na budúcnosť. Spomíname najmladšie kapely, ktorým môže patriť budúcnosť ako Akustika, či Papyllon. Je tam Ľubo Hanušin a jeho dcéra Ľubka, ale príde aj na postavičky – Ivan, Miro, Miro starší, Hanka Táslerová, Vlado Krausz, Ľubo Petruška, ktorý hral všade, Višňovský, Lynch, Julo Humeňanský s dcérou a mnohí ďalší, možno aj prekvapujúci,“ vraví Michal Frank. Chýbať nebude ani Peter Nagy, či maskoti ako Kajsi Krajňák zo Šarišskej nátierky, pretože tvorcovia neprikladali význam tomu, či má niekto platinové albumy alebo predal niekoľko desiatok albumov. „Celá váha je na tom príbehu, ktorý sa ani nedá uchopiť, lebo je celomestský, a vlastne celoslovenský. Každý respondent si je rovný.“

Na každého spravili fintu

Natáčanie prebiehalo na rôznych miestach v Prešove, v podnikoch, skúšobniach, nahrávacích štúdiách, na stromoradí, doma, proste tam, kde sa títo hudobníci cítia dobre. Tvorcov potešilo, že nikto z oslovených neodmietol poskytnúť rozhovor. „Občas zafunguje syndróm, že sa zapne kamera a človek trochu zvážnie, ale tieto výroky sa s pravdepodobnosťou do filmu ani nedostali. To už Robo Kočan vedel, v ktorom momente má vypnúť kameru. Pritom ju len sklopil a nahrával ďalej… Táto autenticita dodala filmu veľa šťavy,“ spomína scenárista.

Zapojili aj fanúšikov                                                                                                      

Martin Husovský, ktorý pred Komajotou pôsobil v Raindown a ďalších kapelách, spomínal v starších rozhovoroch, že Prešovčanov baví byť pri tom, keď niečo vzniká. Súhlasí aj M. Frank: „Zapojili sme aj fanúšikov kapiel a robili anketu na verejných miestach a ľudia privítali, že vzniká takýto film. Musím povedať, že sa ľahko zvyká na dobré a ľudia v Prešove sú už dnes naučení, že je to tak. Že je veľa známych umelcov odtiaľ, čo o dvadsať rokov tak nemusí byť. Ale myslím si, že si to stále vážia. Zažili sme veľa skúšok správnosti. Napríkad na Dobrom festivale stále prší a ľudia prídu,hoci je tam dramaturgický guľáš. Prídu, lebo to tak cítia.“

Žánrová pestrosť, ktorú ponúkajú svojim fanúšikom prešovskí hudobníci sa premietla aj do samotného filmu. Práve táto pestrosť zaujala režiséra Jána Stračinu. „Fascinuje ma to množstvo skvelých muzikantov v rôznych žánroch a tá adaptačná schopnosť hrať každý s každým. Fascinuje ma nevyčerpateľná zásoba dobrých nápadov, výborných kapiel a skvelých talentovaných ľudí. Vychádza to z toho, že muzikanti sú schopní sa prispôsobovať a pri tom množstve talentov, ktoré je v Prešove, je jedno čo hráte a s kým hráte, dôležité je, že každý muzikant do toho dáva kus zo seba, zo svojho srdca, zo svojho prežitia.“

Jano Stračina poznal viaceré kapely len ako poslucháč, natáčanie medzi nimi vytvorilo kamarátsky vzťah. Napriek tomu, že každý z týchto hudobníkov je odlišný, predsa len našiel niečo, čo majú spoločné. „Jednotné je to, ale v dobrom to myslím, že vydržia spolu „piť“ a hoci sa kapely rozpadávajú a znovu skladajú (niektorým sa darí byť aj dlhšie spolu), tak realita je taká, že sa navzájom sledujú, inšpirujú a posúvajú na vyššiu úroveň.“

Autori majú aj pochybnosti, lebo Prešovčania sú „trochu namlsaní“ a pýtajú sa: „Máme trochu problém s tým, že fakt je ten Prešov všade? Nie je to len náš pocit?“

Podľa nich možno v Prešove v prvý moment nebude spokojný nikto, lebo každý bude vravieť, že ten tam mal byť viac, ten menej a ten tam vôbec nebol. „No natoľko verím Janovi, jeho filmárskej skúsenosti a intuícii a fortieľu, že prejde nejaký čas a všetci budú nakoniec radi, že vzniklo niečo, čo je naozaj a nie nejaké video na youtube,“ vraví scenárista.

Režisér si naopak váži nadšenie a vytrvalú prácu Michala Franka, scenáristu dokumentu, ktorý viac ako 20 rokov mapuje prešovskú hudobnú scénu a nadväzuje na dokumentačné práce Milana Országha či Jula Humeňanského. A myslí si, že po tých všetkých československých i slovenských úspechoch si prešovská hudobná scéna zaslúži takýto dokument. „BARS DOBRÝ FILM je taký kamarátsky film. Samotné natáčanie trvalo  niekoľko rokov a tak by som rád poďakoval všetkým, ktorí čo i len malou čiastkou prispeli ku vzniku tohto filmu – Michal Frank, obaja kameramani filmu Robo Kočan i Tomáš Telepák, všetci účinkujúci a nadšenci, ktorí s nami spolupracovali, podporovali nás a dodnes podporujú. Ďakujeme, že nás podporili aj Audiovizuálny fond a Veselý očná klinika. Prešovským muzikantom prajem, nech sa im darí napĺňať festivaly, športové haly, koncertné sály spokojnými fanúšikmi a vďačnými poslucháčmi.“

Dokument vznikal v určitej etape, niektorí respondenti už dokonca nie sú medzi nami.

„Či sa podaril, aj tak ukáže až budúcnosť a aj keby nie, nevadí. Bola to ‚šílená sranda‘, kopa borovičky, rockenrollu, veľa družných stretnutí so skvelými ľuďmi, veľa emócií, umeleckých a pozitívnych. Bolo to super, hoci celý ten proces bol náročný,“ dodávajú tvorcovia.

text: Edo Kopček
foto: Robo Kočan