Radoslav Lakoštík z Jób: Dôležité sú pre mňa vnútorné obrazy, ktoré sa nedajú oklamať

Jób je post-metalová kapela z Nitry, ktorá sa sformovala okolo roku 2017. V roku 2019 digitálne vydali EP MMXIX vrátane limitky 100 fyzických CD. Pred nedávnom sa na webe objavili dva nové single Berka a Daj pozor, čo si želáš.

Jedna z prvých čŕt, ktorá ma zaujala bol zvuk nových nahrávok. Počul som súčasné kapely, ktoré hrajú tento žáner, no niektoré sa zabudli v čase so suchým a nudným zvukom, ktorý dnes baví len tých, čo stále visia vo svojich death metalových teenagerských rokoch. Jób-u toto nehrozí. Ich zvuk je plný a citlivo vyladený tak, aby si s komerciou udržiaval kolegiálny vzťah, no mimo zamestnania s ňou netrávi žiaden čas. Nejaké spoločné sympatie tam sú, ale radšej o nich spolu nehovoria a v podstate si ani nechýbajú. V porovnaní s ich starším EP MMXIX, tu absentuje garážový DIY punc, ktorý po novom vynechali a vôbec nechýba. Inak povedané, hudobná (sub)kultúra na periférii často obľubuje zvukový charakter demo nahrávok, garážový či skreslený zvuk, či zámerne zlý mix. Pre Jób je toto odpútanie správnym krokom vpred. 

Hoci nemajú speváka a ani texty, používajú sample z filmov či dokumentov. Na EP MMXIX pracujú so samplami z dokumentárneho filmu Dušana Hanáka, Obrazy starého sveta. Pri nahrávaní singlu Berka použili krátku zvukovú stopu z interview s pánom Berkom. Autor rozhovoru neuvádza jeho celé meno. Berka sa rozhodol umrieť a vysvetľuje, že myšlienka prichádza na jeseň a tak sa to opakuje každý rok, a teda že nakoniec to aj tak skončí. Pracuje v odbore IT manažmentu, žije v dedine, kde aj chová ovce a sám sa opisuje ako šialený vrah zvierat či blázon. Jeho slová sú surové, hlas je smutný, no zdá sa byť zmierený. Sample teda výrazne napomáha k celkovému dojmu zo skladby. Uprostred pesničky zdá sa počuť pílenie dreva, možno kostí.

Druhý singel s názvom Daj pozor čo si želáš znie menej surovo ale trochu viac uplakane. Tentokrát bez počuteľných samplov, s výnimkou začiatku. V dvadsiatej sekunde niečo zaznie, je to však precízne schované v mixe. Rozbaľuje sa akási varírovaná predohra. Vo štvrtej minúte prichádza vyvrcholenie. Tu som si spomenul na skladbu Tak ešte ďalší október z MMXIX. Nastupujú zimomriavky, prichádzajú predstavy o mimotelovom zážitku. Pesnička pomaly končí a zanecháva za sebou poriadnú spúšť. 

V rozhovore sa pýtam lídra skupiny Jób, Radoslava Lakoštíka, ktorý nám povie oveľa viac. Rado okrem Jób-u pôsobí ako basgitarista v hudobnej skupine ČAD, gitarista v kapele pesničkára Dušana Havrillu. Je tiež autorom zhudobnenej poézie Janka Silana a v neposlednom rade pôsobí aj ako tvorca filmovej a scénickej hudby.

Hneď na úvod sa opýtam, chystáte album? 

Zvyknem žartovať, že v slušnej spoločnosti sa nemajú klásť otázky o výške platu, plánovania detí a dátumu vydania albumu. Napriek tomu verím, že album – tak ako si prajeme – bude hotový aj vo fyzickej podobe v priebehu roka. Je pondelok a som na ceste do štúdia, všetko tomu nasvedčuje.

Ako by si opísal proces tvorby nových singlov? Boli ste ako kapela počas nahrávania skôr intuitívni a odovzdaní improvizovaniu, alebo ste mali všetko dôkladne premyslené? Pokojne porozprávaj viac aj o tvojom či vašom spoločnom vzťahu k improvizácii.

Daj pozor, čo si želáš bola z prvých skladieb, ktoré sme ako kapela naskúšali spoločne, Berka je naopak jedna z najúdernejších a najspontánnejších v katalógu. Improvizácia prebieha hlavne pri samotnej tvorbe. Akonáhle sú skladby hotové, štruktúra je pevne daná a zapísaná. Zaujímavé bolo sledovať, ako sme spoločne v štúdiu hľadali zvuk, ktorý by skladbám sedel. Do tvorivého procesu pribudla tretia strana s čistou hlavou a ušami – Tomáš Lobb a Martin Záujec z Beyond Music Studio. Pridávali sme hluk, textúry, perkusie, lap steel gitaru, čokoľvek. Pozorné uši nájdu v skladbe Berka aj tupé kovové búšenie o barovú stoličku.

Singel Berka ste hrali už skôr v rádiovej relácii Headbanger_FM. Bolo to približne v obodobí MMXIX. Ako aktívna hudobná skupina, určite máte vo svojom repertoári nacvičených viac skladieb. Prečo ste ich nenahrali už skôr a nespravili celý album?

Jób je o hľadaní zvuku a vlastnej tváre, nie je to ľahký proces. Čas korony prerušil kontinuitu, neskôr prišli výzvy pracovné, študijné, osobné a hudobné. Momentálne pomaly dúchame do pahreby a hľadáme správny čas a príležitosť na plnohodnotný kapelný život. Vytrvalosť je na našej strane. 

O Berke ste uviedli, že je to skladba, ktorá „vznikla v priebehu šiestich hodín manického ošiaľu“. Znie to trochu ako spontánna hra, ktorá sa vymyká kontrole. Ako to bolo?

Dlho vo mne rezonoval pražský koncert (december 2019) vtedy pomerne čerstvého objavu, skupiny Brutus. Hovoril som si, že by bolo zaujímavé priniesť vlastnú hudobnú odpoveď na intenzitu a priamočiarosť, ktorou sa vyznačujú piesne Brutus. Ideu som nechal chvíľu uležať a z noci do rána bola na svete celá kostra skladby. Ako prichádza prvotný moment inšpirácie je záhada, všetko ostatné je už pomerne racionálny proces, ktorý treba vysedieť.

Kto sa v kapele najviac zaoberá obsahom a výberom tém?

Ak už je nejaký nápad rozpracovaný alebo hotový, snažím sa ho naplniť obsahom. V tomto je to dosť jednostranný proces. Vždy však predostriem „na odklepnutie“ kapele, čo konkrétnou ideou sledujem. Inšpiráciou môže byť čokoľvek, no existujú témy, ktorých sa snažím vyhýbať. Politika a trendové poryvy v spoločnosti ma vytáčajú. Motívy, v ktorých sa rád hýbem, sú plné ľudí, introspekcie, otázok rovnako pochmúrnosti, ale stále s nádejou.

Na koncertoch aj v tvorbe pracujeme so širokou škálou samplov a citácií či už z tvorby obľubenca Hermanna Hesseho cez Obrazy starého sveta Dušana Hanáka, nepohŕdame obskúrnymi postavami internetu až po rozhorčenie nad stavom umeleckej obce Gustáva Husáka.

Vyhľadal som si o Berkovi nejaké info. Chladná téma. Trochu evokuje tému sériových vrahov, ktorá je u niektorých hudobníkov celkom obľúbená. Ako blízko či ďaleko máš/máte od týchto tém?

Berka sa rozhodol zomrieť je fascinujúci a rovnako mrazivý príbeh o slobodnej voľbe a hodnote ľudského života. Nič podobné som dovtedy ani potom nepočul. Ak mi niečo táto téma evokuje, tak je to hlboký existenciálny boj viac než strhujúce kriminálky. Mimochodom, tie sledujem rád, no nikdy som nemal potrebu ich ďalej „umelecky“ recyklovať.

Nechcem si predstaviť, že by vaša hudba zhodila tú ťažobu, ktorú nesie. Vieš si ale predstaviť, že by ste v budúcnosti zhudobnili aj iné okruhy tém okrem tých existenciálnych, alebo sa v týchto kruhoch cítite ako doma?

Témy sa podsúvajú samé, používam ich ako hru, rébus, ktorý nemusím nevyhnutne vysvetliť ani vyriešiť. To ani nie je úlohou. Sú to také mentálne žuvačky na premýšľanie.

Ako si vysvetľuješ pojem introspekcia. Čo pre teba znamená? 

Najskôr asi to čo by sme našli aj vo výkladovom slovníku (smiech).  Je to pre mňa prirodzená poloha, ktorú vkladám do hudby. Necítim sa ako ten, ktorý by mal komentovať stav spoločnosti alebo aktivizovať a burcovať prostredníctvom hudby. Rovnako ani ja od hudobníkov neočakávam, že by mali podávať komplexnú správu o svete. Dôležité sú pre mňa vnútorné obrazy, ktoré nejde oklamať a nejde sa v nich pomýliť, lebo sú jedinečné. 

Okej, priblížime sa v rozhovore trochu viac téme produkcie/postprodukcie. Veľmi ma zaujalo, ako sa v singli Berka objavujú surové časti bicích. Znie to ako zachytené z väčšej vzdialenosti. Ako to bolo? 

Takto mi skladba hrala v hlave už pri jej skladaní. Plíživý napätý úvod, prerušený nekompromisnou ranou. Do štúdia som si so sebou zobral môj obľúbený páskový mikrofón, ktorý sme zatvorili v technickej miestnosti. Chceli sme dostať v úvode pokazený garážový zvuk, čiže to, že mikrofón bol páskový a skvele znejúci vlastne nehralo žiadnu rolu. (smiech)

Trochu o zvuku. Všimol som si, že nie som jediný, kto si ho pochvaľuje. Zvuk nových singlov je počuteľne čistejší oproti predošlému EP. Naopak MMXIX vnímam skôr ako garážovejší album, čo vôbec nie je zlé. Je to pre vás výrazný posun vpred?

Presne ako hovoríš, EP MMXIX je skutočne garážová nahrávka, ktorú sme robili na kolene a bez skúseností. Ďalšiu nahrávku sme chceli dať do rúk profíkom, ktorí nás usmernia a pokúsia sa spolu s nami hľadať náš zvuk. Dať single do rúk chalanom z Beyond Music Studio bola skvelá voľba. 

Stále sme na začiatku hľadania vlastnej tváre avšak s výsledkom, ktorý nám robí radosť. Zaujímavosťou je, že toto štúdio je známe produkciou popu/elektroniky, skrátka, čohokoľvek len nie metalu. Zdalo sa nám zaujímavé vzdialiť sa od priamočiareho pohľadu na vec. 

Nemáte speváka, ale používate sample. Vaša hudba prehovára. Sample v podobe hovoreného slova výrazne pridávajú na obsahu a obrazotvornosti. Je to podľa vás jedna z charakteristických,  spoznávacích čŕt vašej kapely?

Dá sa povedať, že sample sú v našom žánri tak trochu klišé, avšak témy, ktoré otvárame, sú z našich reálií a dotýkajú sa nás. Hlavne na koncertoch medzi piesňami dotvárajú komplexný príbeh. 

S Berkom sme sa už trochu zoznámili. Daj pozor, čo si želáš… nie je tam počuteľný sample. Povedz mi viac. Ako vznikol názov, a prečo?

Plán bolo, vizualizovať celú skladbu a rovnako ju doplniť o hovorený príbeh. V skratke – mal to byť príbeh o dôležitosti túžob a obrazov, ktoré v sebe nosíme a pestujeme. Vizuálne ho mal podoriť dokonalý farebný svet vysnených predstáv meniacich sa na panoptikum splnených túžob s bizarnými dôsledkami. Možno raz. Je to vlastne môj „hudobný denník“ vysnených nezmyslov.

Inak, šifrovaný sampel sa v skladbe skutočne nachádza. Je to kryptický odkaz svetu od nášho bubeníka Mareka.

V jednom z novších instagramových  príspevkov týkajúcich sa nových singlov uvádzate, že ste mimo búšenia do nástrojov, krútenia krabičiek aj udierali po štúdiovom nábytku. Ako ste to mysleli?

Proces búšenia pílky o barovú stoličku v skladbe Berka som už spomínal, vlastne ho zachytáva aj „teaser“, ktorý blúdi niekde na sieťach. V štúdiu sme boli otvorení každej invencii. Verím, že aj v ďalšej tvorbe bude priestor doplniť zvuk o „nehudobné zvuky“. 

Nehudobné zvuky, široké spektrum pedálových efektov, udieranie po štúdiovom nábytku  … Okrem hravosti to evokuje aj jednu z možných polôh experimentu. Kde pre kapelu Jób začína a končí experiment? Kde začína a končí pre teba?

Pri tvorbe hranice neexistujú, takže každý experiment je vítaný. Či už je to búchanie do stoličky alebo čokoľvek iné, všetko má už svoju akademickú škatuľku a pomenovanie. Môžeme to nazvať konkrétnou hudbou, alebo nehudobnými zvukmi. Ale to nie je dôležité. Ak výsledok stojí za to, je jedno, či je postavený na dvoch akordoch alebo celej rade „experimentálnych techník“. Ideálne je, ak sa experiment uchytí a radosť má tvorca rovnako aj poslucháč. Hranice sú tam, kde si ich určí autor. Avšak, ak zvíťazí experiment nad zrozumiteľnosťou, autor by sa nemal čudovať neprijatiu, či nepochopeniu. Ak je pre autora dôležité nasýtiť v prvom rade svoje hranice bez ohľadu na prijímateľa, je to v poriadku.

Určite nie ste jediní, ktorí na slovenskej scéne hrajú tento žáner. Je pre teba/pre vás podstatné inovovať? Ste inovátorskí? 

Otázka žánru je dosť „ošemetná“, ale do partie tu existuje mnoho kapiel. Radi hráme s kamošmi z Personal Spaces, naposledy sme si volali na spoločný koncert chalanov Loan zo Zlatých Moraviec. Dalo by sa povedať, že obidve kapely hrajú inštrumentálny post-rock. Inak máme radi spojenie aj inak nespojiteľných žánrov na jednom pódiu. 

K inovácii poviem, že je pre mňa podstatné, robiť veci poctivo. Predstava, že každá kapela by mala byť inovatívna – aj keď sa tak sama cíti – je slušne povedané prehnaná. To by denne museli vychádzať geniálne diela. Mám pocit, že skôr prevažuje predstava, že všetko už bolo povedané a hudba má zlaté časy za sebou, čo je druhý extrém.

Zaujímavý pohľad na tvorbu je tak trochu biblický obraz toho, že na začiatku bolo všetko stvorené a úlohou umelca je len deliť „hmotu“ a správne ju usporiadať. Čiže umelec v pravom slova zmysle netvorí, ale dáva veci do vhodných kontextov. Tento pohľad na vec ma baví.

Teraz trošku z iného pohľadu. Grafika či vizuálne umelecké dielo je neoddeliteľnou súčasťou každej hudby. Ako dôležitý je pre vás artwork albumu? Na nových singloch ste spolupracovali s výtvarníčkou Katarínou Dudovou. Spolupracovali ste s ňou aj v minulosti?

Jasné, vizuál je ďalší rozmer, ktorý môže posunúť výpoveď ďalej. Presne to sa nám s Katkou podarilo. Nie je to náhoda, spolu sme roky drali lavice počas štúdia estetiky a formovali spoločne vkus a svoje danosti. V zadávaní grafických úloh to nikto so mnou nemá ľahké, ale výsledok perfektne korešponduje s hudbou. Do pozornosti dávam aj jej širšie portfólio na instagramovom profile.

Obligátna otázka vo vašom prípade – považuješ inštrumentálnu polohu kapely za jej vrcholnú? 

Ak tým myslíš, či do budúcna plánujeme aj spev, nedá sa to vylúčiť. Skôr však v podobe hosťovania ako v pozícii stabilného člena. Rád sa nechám prekvapiť, kam sa dá naša tvorba posunúť. Neplánujeme, žijeme. 

Tvoje pole pôsobnosti je širšie. Povedz, na čom pracuješ práve teraz?

Okrem plnohodnotné albumu Jób, o ktorom už bola reč, po novoročnej letargii pripravujeme vydanie štúdiového album zhudobnenej poézie Janka Silana, kde som mal možnosť pracovať na hudbe. Pozoruhodný projekt s Pištom Vandalom za mikrofónom a mixom perfektných hudobníkov z Jób, Dis is Markéta a Ironic Modern World. Výsledkom je multižánrový mix so silnými momentami. Verím, že radosť z výsledku sa prenesie aj na druhých.

Po vyše ročnej spolupráci s pesničkárom Dušanom Havrillom a kapelou nám vyšlo v decembri 2023 niekoľko singlov a EP Tenzie. Pocit z dobre odvedenej práce si všimlo aj vydavateľstvo Slnko Records a v roku 2024 nás čaká pokračovanie v tzv. Katedrála tour. Nemej intenzívne to bude s Čadom. V prvej polke roka nás čaká spoločné československé turné s Catastrofy a chalani už dávajú dokopy nové kostry na štadiónové pokriky (smiech). 

Verím, že aj tento rok sa podarí nejaká práca na hudbe k dokumentárnym filmom alebo scénickej hudbe. A hlavnou úlohou bude zostať pri tom všetkom zdravý na tele aj na duchu, čo je neľahká úloha. (smiech)

Nejaký message publiku?

Nedávno som počúval pieseň Message In A Bottle od Police. Hoci som ju počul asi 100-krát ako podkres, až teraz som jej venoval pozornosť. Je skvelá. Majte otvorené uši aj všetky zmysly, prekvapíte samých seba. 

Záverom: Kapela pôsobí na scéne už nejaký čas. Počúvam ich tvorbu, sledoval som ich príspevky a pýtal sa samého seba, prečo im to tak dlho trvá. Hudba je na svete. Jób je na svojej ceste ďaleko od prvoplánovej zaujatosti a oveľa bližšie k vlastnej zrelosti. Svieži, slovenský alternatívny nadštandard. Rodí sa tu skvelá hudba, máme tu skvelých mladých, starých aj súčasných umelcov. V obecenstve však chýba vyššia kultúrna citlivosť. Česť výnimkám. Citlivosť je náročná téma no vkus sa dá cibriť pozornosťou voči objektu, hovorí Edmund Burke v dejinách estetiky. Vety o tom, že každému sa páči niečo iné končia tam, kde sa otvára myseľ.

text: Nicholas Wintzler
foto: Werdza Photography