Vo Svidníku a Stropkove by to chcelo mladší vietor, hovorí bubeník Peter „Bubo“ Bubák

22.03.2023

Peter „Bubo“ Bubák pôsobí v troch výrazných kapelách Piňazi De?!, Obšar a Drugs. Zároveň je spoluorganizátorom svidníckeho YNfestu. Viac sa o ňom dozviete v aktuálnom rozhovore.

Poznáme sa skutočne dlho a registrujem ťa hlavne ako jedného z pilierov undergroundu vo svidníckej a stropkovskej lokalite. Je v tomto kraji niečo nové v rámci muziky?

Veľmi ma teší, že sa poznáme a vážim si tvoj záujem. Či som nejaký pilier, to ja neviem posúdiť, mám však pre tieto veci okolo muziky totálnu pasiu a je fakt, že asi aj preto robím to, čo robím. Snažím sa to ešte ťahať sem-tam nejakými koncertami, sem-tam nejakým výjazdom a podobne. Z našich končín za zmienku stojí kapela Teufelsmauer, kde sa realizujú pôvodom Svidníčania. Každopádne, aj tak by to chcelo ďalší, mladší vietor.

Poďme k tvojim kapelám. Sedíš momentálne na troch bubeníckych stoličkách. Pre mňa je najväčším prekvapením spolok Piňazi De? Nevedel som si ťa tam nejako zaradiť a nehodilo sa mi to k tebe. Folkový náter miešaný s rockom, humorom, rusínskym nárečím a posolstvom predkov. Ako si sa k nim dostal?

Skúsim stručne, Piňazi De?! – už samotný názov kapely vznikol ako odkaz na hlášku nášho kamoša Jeeryho. Odpoveď na túto otázku nájdete v refréne skladby Piňazi de?! z debutového albmu Tu ta de.

Ako som sa k tomu dostal? Raz sme sa stretli ľudia z rozličných kapiel, z rozličného zázemia a hudobného podhubia a spravili sme spomínanú skladbu Piňazi de?!, ktorú sme po jednom spoločnom koncerte zahrali na konci akcie ako „čerešničku“ na torte. Prišla odozva a ľudia podpichovali, prečo to nerozvíjame ďalej, že je to fajn. Tak sme teda rozvíjali. Jazdíme hrávať so zmiešaným mužsko-ženským ansámblom v počte sedem alebo osem ľudí. Sme zohratá partia, ktorá si vie užiť poriadnu zábavu. Pre mňa osobne je to spôsob, ako sa zlepšovať v hraní ako takom a taktiež o naberaní skúseností. Koncertovanie über alles.

Všimol som si, že hráte rôzne kultúrne mestské akcie. Hráte aj svadby, päťdesiatky a podobne?

Hrávame kade-tade, koncerty, festivaly, firemky, dni miest, obcí, motozrazy, atď. Svadby a narodky veľmi nie, aj keď sme už odohrali oboje, avšak len ako vsuvku pre kamoša ženícha, či kamoša narodeninového oslávenca. Nejaké celovečerné hranie ľudoviek, to nechávame radšej fachmanom v odbore zábavoviek.

Za zmienku ešte stojí, že sme mali možnosť, zahrať si vo väzení, no zaujímavé bolo tiež odohrať koncert na streche autobusu, móle jazera či horskej chate.

Tiež vaša produkcia a napríklad aj klipy sú na slušnej úrovni. Ako funguje vnútorne takéto zoskupenie? Je niekto hlavný autor či líder? Čím prispievaš do fungovania a hudobného smerovaniakapely?

Hlavným autorom je líder Matyk, s ktorým sme obaja pôvodní členovia. Následne to spolu skúšame a cibríme. Ja osobne robím najväčší hluk a niektoré aranžmány.

V prípade ďalšej rusnáckej kapely Obšar ide o skutočne kvalitný black metalový počin. Skutočne klobúk dole pred vašou originálnou prácou. Prezraď novinky o tejto kapele?

Obšar je srdcovka. Teším sa, že sme oslovili ľudí aj v zahraničí. Novinkou je, že chystáme tretí album. Trošku sa nám to naťahuje, keďže sme aktuálne v osobnom i pracovnom živote značne vyťažení, no dúfame, že sa všetko podarí ponahrávať a skompletizovať čo najskôr ako to okolnosti dovolia.

Váš nový album Počornily Horŷ, Počornily Lisŷ má slušné odozvy. Veľmi dobrý zvuk a nápaditá hudba. Ako vznikali jednotlivé skladby?

Proces je vždy rovnaký, mastermind of guitar Jano mi pošle nápady, ja si do nich nahodím klik, nahrám nejaké demá a pošlem späť. Vyberú sa tie, ktoré ostávajú a ide sa nahrávať „ostrá“. Bicie na východe, gitary v Bratislave, basa v Česku a spevy na Záhorí.

Obšar je v skutočnosti vrch v Levočskom pohorí. Krásny názov pre kapelu. Svidník a okolie je miestom bojov druhej svetovej vojny. Spomeniem samozrejme ešte vaše nárečie. Čo ďalej má ešte vplyv na vašu tvorbu?

Obšar je možno aj vrch v Levočskom pohorí, no s nami nemá nič spoločné. Pomenovali sme sa podľa kóty 532 Obšar v Nižnom Komarníku. V roku 1944 sa tu počas Karpatsko-duklianskej operácie odohrali kruté boje, po ktorých došlo k oslobodeniu Svidníka a po následnom postupe vojsk aj k oslobodeniu celého Slovenska spod nacistickej okupácie. Mimochodom, slovo obšar znamená aj rozhľad, jeho význam sme museli hľadať cez ukrajinčinu.

Oprav ma, keď sa mýlim. Neodohrali ste ešte žiaden koncert? Sú v pláne tieto aktivity?

Neodohrali, no do budúcna túto možnosť nevylučujeme.

Trocha negatívne bolo, že dosť skoro sa už u vás nedalo zohnať CD. Odkázal si ma potom na váš label. Myslím, že toto slovenskí záujemci veľmi nepochopia. Respektíve radi by podporili skôr kapelu ako zahraničného vydavateľa. Zmenilo sa niečo v tomto? Máte v ponuke aj ďalší merch?

Určitý počet kusov CD sme dostali, ten však zmizol veľmi rýchlo.
Aktuálne sú stále dostupné nejaké kusy u Void Wanderer Records alebo u Beyond Eyes, kde sa dajú nájsť aj iné skvelé veci. Merch tričká už nie sú v pláne, išlo o limitku, ale keď bude záujem, zvážime to.

Ako prebehla cesta k vydaniu pod holandským labelom?

Po dokončení albumu sme oslovili niekoľko labelov, ktorých prácu a vydania poznáme. Jedným z nich bol aj spomínaný Void Wanderer. Spolupráci sa veľmi tešíme a s aktivitami, ktoré v rámci proma k albumu label vykonal, sme spokojní.

Za vydanie albumu sme ako nekoncertujúca kapela veľmi vďační.
Na predstavenie je najlepšie pozrieť si jeho aktivity na oficiálnych stránkach spomenutých v predošlej odpovedi.

Čo by si ešte povedal o vašom debute z roku 2018 „R.U.N.E.“?

Človek si po čase vždy povie, že to, či ono by sa dalo spraviť inak, no v princípe sme spokojní. Je tam zaznamenané niečo z daného obdobia a je, podobne ako celá tvorba Obšaru, orientovaný na melodiku.

Aké sú plány všeobecne ďalej s Obšar?

Nahrať tretí album.

O ďalšej bande Drugs neviem, prepáč, absolútne nič. Skús predstaviť kolegov a niečo o vašom smerovaní.

Drugs je projekt, v ktorom sa stretlo päť ľudí a každý priniesol niečo svoje.
Ja a gitarista Šluky sme zo Svidníka, gitarista Joži zo Stropkova resp. už Prešova, spevák Prasky z Košíc a basgitarista Turčo zo Sniny, pôvodom Vranovčan. Každý hrá aj v iných kapelách rozličného žánrového razenia.

Úprimne, nechcete si zmeniť názov kapely?

NIE.

Drugs. Foto – Bandcamp

Kedy si začínal s bicímí? Ktorá bola tvoja prvá kapela alebo nejaká muzikantská skúsenosť?

Rok ti naozaj nepoviem. Prvou kapelou bola punková CBA, na ktorú nikdy nezabudnem. Určite dáme niekedy RE-UNION vol. 2.

Musím sa zastaviť ešte pri tvojom mene a spojení s bandou KillerFace. Obaja asi vieme, kde a prečo to stroskotalo. Bola to ale grindová pecka s lídrom Petrom „Očim“ Očipom. Ostala nejaká nahrávka alebo dokonca demo?

Tak Killlerface ma bavil veľmi, a je škoda že to dopadlo tak, ako to dopadlo, no Peter si vybral inú cestu životom. Nedávno sme sa po rokoch opäť spojili a Peter sa má teraz dobre. Z celého srdca mu prajem, aby mu to takto vydržalo navždy.

Demo nahrávky, ktoré sme pripravovali, by som ešte mohol mať na niektorom disku. Mimochodom, ešte stále si pamätám naše skladby. Možno niekedy v budúcnosti niečo oživíme, keď budeme mať šesťdesiat a budem vedieť uhrať BPM 4.

Moja klasická otázka, na ktorú ma vždy veľmi zaujíma odpoveď. Ktorých päť albumov je tvojich najobľúbenejších? Máš nejaký tvoj totálny hudobný vzor?

Nakoľko som maniak a celkom aj zberateľ, tak toto je ťažká otázka. Moje topky sa menia a často sú v nich aj nemetalové veci, no skúsim také aktuálne a ostať cirka v žánri:

PANOPTICON – Roads to the north (veľký osobný význam)
DISSECTION – Storm of the light´s bane (konštantne v top 5)
TRIBULATION – The Children of the night
NIFELHEIM – Envoy of lucifer
MGŁA – Exercises in futility

* BATHORY – špeciálne miesto (žeriem všetky, podľa nálady vždy uprednostňujem iný)

No musím spomenúť moje obľúbené kapely Woods of desolation, Urfaust, Misþyrming, Ultha, Dodsrit, Bethlehem, Destructo, Wolvennest. Veľmi ma berie KroloK, Algor z domácej scény a dalo by sa pokračovať donekonečna. Inak zbožujem rebríčky. Vždy koncom roka pri nich trávim hodiny.

Hudobný vzor nemám, inšpiruje ma každý, kto vie spracovať a podať svoje nápady a pocity zaujímavým spôsobom. Toľko k tvorbe a skladaniu ako takému.

Bubeníkov mám rád viacero, to by však bolo na ďalšiu osobitnú debatu. Nerozsekávajú ma už rýchlostní bubeníci, ako to bolo kedysi, ale skôr takí, čo vedia pekne pracovať s dynamikou a z jednoduchých postupov vedia spraviť „pěknou podívanou“.

Ako vidíš budúcnosť YNfestu? Plánujete aj v tomto roku tento sympatický festival na malom golfovom ihrisku?

Určite áno. Ak sa nič nezmení, tak 19.augusta to bude jeho 9. ročník.

Tvoje slová na záver?

Pozdravujem všetkých hudobných spolubojovníkov a spolufans, podporujte sa navzájom a buďte k sebe tolerantní.

text: Dodi Košč
foto: archív Petra Bubáka