Pri mene Roman Regina mi vždy napadne slovenská brutal death metalová banda Typhoid, ktorá zanechala za sebou 2 demá, 2 EP a 2 plnohodnotné albumy. Čo je teda nové u tohto rodáka z Bojníc?
Ahoj Roman! Ako to ide v posledných dňoch? Mával si cez leto gitaru v rukách?
Čau Dodi, ide to fajn, prázdniny skončili, rozbehol som sa do kolotoča práce a cestovania. Gitaru som si užil, nakoľko v lete mám pracovné prázdniny. Je to pre mňa najlepší čas, kedy nemám v podstate žiadne iné povinnosti, len sa „postarať“ o dve dospievajúce deti a venovať sa svojim aktivitám. Celé leto si intenzívne uvedomujem, že toto si málokto môže dovoliť a tak sa snažím nestratiť ani jeden deň a načerpať maximum energie na celú zimu a jar. Intenzívne som cvičil posledný nový track na album.
Tvoju novú bandu VIRAL DISEASE som mal možnosť vidieť ešte začiatkom júla v košickom Collosseu. Suportovali ste kultovým Devourment. Ako hodnotíš túto akciu?
Robiť support Devourment bolo super. Je to tak ako píšeš – globálny kult BDM scény a sme radi, že sme si s nimi mohli dať dve akcie (Kosšice plus Bratislava). Koncert v Collosseu bol fajn, po prvýkrát sme hrali v prerobenom klube na veľkom pódiu. Bolo to super, veľa kamarátov z východu (ako aj ty) po prvýkrát videlo VD naživo a sme veľmi radi, že sme sa mohli ukázať aj na východe.
Klasická otázka, ktorá sa tu musí zodpovedať. Je Typhoid už definitívne pochovaná banda?
Definitívne. Nemáme žiadne ambície robiť v budúcnosti reunion alebo iné exhumačné pokusy. Typhoid povedal, čo mal a naša energia a nápady sa preniesli do Viral Disease.
Viem pochopiť ako muzikant muzikanta, že potrebuješ nejaké nové oživenie a nový hudobný vietor. Je VD presne takouto tvojou novou „metlou“? Ako funguje kapela a pokojne predstav aj jednotlivých členov.
Nebolo to iba o novom oživení. Bol to určite mnohým známy jav, kedy kapela stagnuje a funguje na báze občasných koncertov a skúšok pred koncertami. Veľmi podobnú existenciu prežívali chalani v Mortally Infected (Seadovej primárnej kapele). A prišiel celkom logický nápad spojiť sily a urobiť z dvoch umierajúcich kapiel jednu živú. Poznáme sa navzájom viac ako 20 rokov, boli sme blízki kamaráti aj ako kapely. Hudobne sme boli na rovnakej frekvencii. Organickou fúziou sme sa pretvorili do tejto zostavy: Sead (bubny), Jozef (basa), Weget (vokál), Tomáš (gitara) a ja na gitare. S Wegetom sme kamoši od čias milénia, kedy bol v Achromasii a jeho vokálne schopnosti sú už legendárne. Tomáš je pre mňa mimoriadnym prínosom ako gitarista, veľmi dobre si rozumieme ako ľudia aj gitaristi, posúvame sa navzájom vo svojich nápadoch a technikách hrania, naučil som sa pri ňom, že jeden riff sa dá zahrať a nakombinovať na sedem spôsobov a všetky v tracku použijeme. On je hlavný autor hudby a dáva dokopy všetky naše nápady plus píše „noty“. Mať v kapele takýchto ľudí je veľká výhra a záruka kvality. Napriek tomu, že tri pätiny bandy sú v Bratislave, ja v Košiciach a Jozef v Prievidzi, všetko funguje k vzájomnej spokojnosti. Štyria z piatich máme rodiny s deťmi, plus rôzne povolania, ktoré si vyžadujú nasadenie a flexibilitu, no tieto zdanlivé obmedzenia nám nebránia v tom, aby sme hrali tak veľa, ako sa dá. VD je presne to, čo nás všetkých baví a čomu chceme obetovať svoju energiu, čas a peniaze. Za mňa určite dream team. Nič lepšie si neviem predstaviť.
Chce sa Seadovi ešte stále klepať?
Jasné. Taký borec nedokáže žiť bez toho a to ho odlišuje od tých, ktorým sa postupne prestáva chcieť. Som veľmi rád, že po Ďusovi (bývalý bubeník Typhoid, pozn.red.) hrám práve so Seadom. Je výborný bubeník, bubenícky nerd, názorovo 100% zhoda. Radosť mať takého drummera v bande.
S Jozefom to ťaháte vedľa seba náramne dlho. Úžasné na domáce pomery. Dobre si pamätám jeho aktivitu vo vlastnom nahrávacom štúdiu?
S Jozefom sa poznáme od piatej triedy ZŠ, kedy prišiel do našej triedy. Sedeli sme 3 roky spolu v lavici (predtým som sedel s Ďusom, s ktorým som bol najlepší kamarát od prvej triedy). Teda od jedenástich rokov sme s Jojom najlepší kamaráti. Po toľkých rokoch sme ako rodina. Na základnej škole vznikla kapela, hoci vtedy nikto ešte na nič nehral. V šestnástich sme si začali kupovať nástroje a veci okolo toho. Potom sme 18 rokov ako Typhoid hrali v pôvodnej zostave, prvých 10 rokov ako trio. Bolo to najintenzívnejšie a najkrajšie obdobie kapely. Je to niečo výnimočné a sme za to vďační. Za celú svoju takmer 30 ročnú hudobnú púť hrám s jedným basákom a s druhým bubeníkom. Málokomu sa pošťastí niečo také. Keď prišiel nápad na vznik VD, hneď som vedel, že Jozef musí byť súčasťou tejto bandy. Jeho štúdiové aktivity a TSL prišli po tom, ako sa začal zaujímať o počítače a štúdiovú techniku, kamaráti z iných kapiel potrebovali nahrávať svoje materiály a oslovili ho. Tak v roku 2005 vzniklo aj dvoj-skladbové promo Typhoid. Bol t low budget projekt nahrávania v skúšobni. No napriek tomu, že to nebolo profi vybavené štúdio, vďaka Jozefovým znalostiam a nadšeniu pre vec vznikli zaujímavé nahrávky (Mortally Infected, Typhoid, Diftery, Oblivion a iné, pozn. red.).
Máte nejaké najbližšie ciele v kapele? Predpokladám, že pripravujete debutový album.
Osem trackov na album je hotových, gitaristi/autori máme v zásobe niekoľko ďalších rozpracovaných skladieb. Sme mimoriadne spokojní s materiálom, ktorý sme dali dokopy a každá skladba znie úplne inak. Aj v tomto chceme byť iní a búrať klišé o kapelách nášho žánru, kde skladba a skladba sú ťažko rozpoznateľné. Vo vlastnej réžii si pripravujeme dvoj-skladbové promo, aby sme vedeli pracovať na propagácii Viral Disease. Potom následne nahráme celý materiál, aby sme mohli vydať album. Tomu bude predchádzať ešte dohoda s konkrétnym labelom. Na všetkom postupne pracujeme. Ďalšie ciele sú samozrejme koncerty.
Ešte mi napadlo, že mi nie je trocha jasné tvoje pôsobenie v Košiciach. Si už znova v Bratislave?
Zatiaľ žijeme s rodinou v Košiciach. Sú tu isté veci, ktoré zvažujeme, ale ako štvorčlenná rodina so špecifickým profesionálnym zameraním mňa a mojej manželky takáto vec nejde švihnutím prútika. V Bratislave sa cítim najlepšie, takže pochopiteľne ma ťahá tým smerom.
Roman prezraď, koľko vlastníš gitár? Tiež si postupne menil aparáty a zosilňovače?
Nie som nejaký zberateľ. Prvých 17 rokov aktívneho hrania som mal jednu gitaru Ibanez S540. Asi pred 10 rokmi sa zhodou okolností ku mne dostali rovnaké gitary Ibanez Xiphos, ktoré som vôbec nehľadal, ale ako som ich vyskúšal, ostal som pri nich. Teraz mám 4 gitary Ibanez. Aparáty som striedal postupne, vždy som objavil niečo zaujímavé. Prešiel som značkami Crate, Peavey, Laboga, Engl, Bugera, EVH. Vzhľadom na to, že máme dve skúšobne, aj tých zosilovačov človek potrebuje viac, ako jeden.
Idú aj tvoje ratolesti v metalových stopách?
Vôbec nie. Nikdy som ich doma nedrezúroval svojou hudbou, hoci samozrejme vnímali, čo počúvam. Ani do hudobných nástrojov sme deti nikdy netlačili. Pokiaľ si dieťa k tomu samé nenájde cestu, nemá zmysel ho principiálne do toho nútiť. Syn má 12 rokov, teraz nastúpil do ZUŠ na gitaru. Budem mu držať palce, aby ho to chytilo a aby pri tom vydržal. Hudbu však počúva celkom inú. Namiesto death metalu začal so mnou počúvať Chicka Coreu, ktorého počúvam skoro rovnako dlho ako metal. Je to iný muzikantský level.
Daj prosím tvojich 5 najobľúbenejších albumov všetkých čias.
1. Death-Human
2. Suffocation – Pierced from within
3. Monstrosity – In dark purity
4. Cannibal Corpse – Tomb of the mutilated
5. Cynic – Focus
Odporuč mi prosím nejakú novú zaujímavú bandu.
Neviem, ktoré z týchto kapiel sa dajú označiť ako nové alebo skôr také, ktoré nie sú u nás až tak známe, ale určite stoja za vypočutie: Stabbing, Hypoxia, Viscral, Castrated, Anthropophagus Depravity, Emasculator, Wurm Flesh, Between The Killings.
Si rovnako starý pes v našom UG, tak ako aj ja. Nie je ti niekedy nostalgicky smutno za starými časmi? Na čo najradšej spomínaš vo svojej hudobnej kariére?
Často s kamarátmi spomíname na staré časy, ktoré boli non-digitálne a predsa to žilo intenzívnejšie. Je to nespočetne veľa zážitkov, nadväzovanie dlhoročných kamarátstiev naprieč svetom, boli sme nadšení a inak sme vnímali svet ako bežní ľudia. 90-te roky sú fenomén aj z pohľadu UG a hudby všeobecne a vidím to aj pri debatách s mladšími kamarátmi, ktorí vedia, že to bolo niečo extra, ale nestihli to zažiť a asi nám to trochu závidia. Síce sme už starší, ale každý máme v hlave tonu spomienok.
Rád si spomínam na dvojkoncert Dying Fetus počas Killing On Adrenaline tour 1998 v Ružomberku a Uherskom Hradišti, kedy sme po prvýkrát videli naživo tieto modly. Odviazaný Kevin Talley v Ružomberku, ktorý odmietal ukončiť párty a ísť tourbusom do Uherského Hradišťa. Povedal, nech ostatní idú, že on ráno pôjde lietadlom. To bola milá príhoda a zároveň zobrazený vtedy priepastný rozdiel medzi našimi svetmi.
Spomínam si aj na milého technika od Chucka Schuldinera, ktorý ma počas setu Death sledoval spoza bední, ja som bol nalepený na pódiu a videl, že to celé poznám naspamäť, tak po koncerte zobral Chuckovi trsátko z ruky a doniesol mi ho pod pódium. Alebo na Muhammeda Suicmeza, ktorý nám krstil v Novákoch MCD a písal som mu, že u nás sa nedajú kúpiť tie trsátka, ktoré mi venoval a super sa s nimi hrá. Priviezol mi ich asi 50ks vo svojom starom VW Golf na Brutal Assault 2003. Je toho veľa.
Svojho času sme boli obaja pod českými Grodhaisn Productions. Nevieš prosím ťa, čo je s ich bosom Pigim? Ja vôbec netuším.
Pigi sa už nevenuje hudbe, myslím, že sa dal na behanie v rámci zdravia. Občas som s ním v kontakte len na facebooku. Label ako taký zanikol asi okolo roku 2010.
Vzhľadom zameranie vašich textov si pochopiteľne aj fanúšikom hororu. Čo hovoríš na posledného Votrelca? Tiež ho miluješ ako aj ja? Haha.
Zdanie zjavne klame. Nie som fanúšikom hororu, aj keď všetky povinné filmy som videl. Vo všeobecnosti nie som nejaký cinefil, mám rád dobré filmy, ale určitá masová produkcia ide mimo mňa. Kedysi, keď som žil v Bratislave, boli sme s manželkou dvakrát do mesiaca vo filmovom klube na nejaký už dnes kultový film a nič zásadné nám neuniklo, ale v súčasnosti filmy či seriály sledujem pomenej. Votrelca nesledujem. Vnímam súčasný hype okolo tohto filmu, ale nie je to môj „cup of tea“.
Senzácie ako Hry o tróny a podobne ignorujem. Oveľa väčšiu potrebu mám počúvať hudbu a mať ako tak prehľad o tom, čo sa v BDM deje, ako sledovať filmy. Deň má 24 hodín, a keď sa už mám rozhodnúť, ako s voľným časom naložím, nájdem si novú nahrávku, ktorých je denne niekoľko (počúvam výhradne BDM, okrajovo grind core, veľmi okrajovo jazz a klasiku). Veľa ľudí tvrdí, že novej hudby je toľko, že sa nedá mať prehľad v nových kapelách. Je to trochu inak. Ľudia sa presýtia hudbou a potom počúvajú dookola pár kapiel. Lebo sú presýtení a nedokážu zaradiť medzi svoje stálice čokoľvek nové. Tak ja som s filmami na tom takto nejako. Čokoľvek nové mi ľudia odporučia, nemám vnútornú potrebu si to pozrieť. Okrem naozaj pár blízkych, ktorých vkus mám overený a viem, že sa to oplatí.
Pozdravujem a ďakujem za tvoj čas. Pokojne tvoje slová na záver…
Ďakujem za fajn pokec, dúfam, že sa budeme často stretávať na doskách, čo znamenajú hluk. Sledujte Viral Disease a podporujte domácu scénu.
text: Dodi Košč
foto: archív Romana Reginu
