Prog metal s meditačnými prvkami, to je nový album IONS podľa Jakuba Tirča

„Som veľmi lenivý a nedisciplinovaný,“ povedal o sebe hneď v úvode nášho rozprávania Jakub Tirčo – gitarista, ktorý hrá v Heľeniných očiach, vydáva sólové nahrávky, produkuje a a pôsobí v progmetalovej skupine IONS. Práve s IONS v novembri vydali druhý štúdiový album „Counterintuitive“. Ten zbiera výborné recenzie doma aj v zahraničí a je chválený za svetovú produkciu. Inými slovami, nič, čo by ste čakali od lenivého a nedisciplinovaného človeka. 

Máš IONS, sólovú tvorbu a hrávaš aj v Heľeniných očiach. To nie je práve málo.

Každá vec, ktorú robím, má svoje smerovanie. IONS definujem ako veci spojené so spevom. Už naberáme nejakú štruktúru a tušíme, akým smerom sa budeme uberať. To, čo robím sólovo, je istá deviácia od IONS a väčšinou to definujem ako niečo inštrumentálne, kde nemusím robiť kompromisy. Je to taký „free flow“. Heľenine oči sú úplne iný svet, ktorý znie ako Heľenine oči. Treba dodržať istý charakter. Jedno s druhým sa nemieša. IONS budú navždy IONS. Heľenine oči budú navždy Heľenine oči a moja sólová tvorba môže byť čokoľvek. Pre ňu som si schválne nechal iba svoje meno, nech necítim, že je to definované názvom, ktorý bude musieť nejako znieť. Od vlastného mena nikdy neujdem. 

Dá sa povedať, či ťa niečo z toho obohacuje najviac?

Strieda sa to podľa obdobia. Kým sme neboli s IONS na turné, myslel som si, že so svojimi sólovými vecami budem cítiť najväčšiu voľnosť a budem dlhodobo najspokojnejší. Potom sme vydali „Counterintuitive“, ktorý mal veľmi dobré ohlasy. Absolvovali sme skvelé turné a odvtedy mám pocit, že IONS je na vyššej priečke. No a keď skončilo turné a začal som hrať s Heleninými očami, uvedomil som si, že je to opäť iným spôsobom živelné. Mám pocit, že čokoľvek momentálne prežívam, sa snažím vnímať naplno. IONS sú najčerstvejší, tam teraz smerujem najviac mentálnej energie. A v roku 2024 sa teším na sólovú tvorbu.

Spomínané turné IONS bolo celkom rozsiahle. Na pomerne mladú a do istej miery neznámu kapelu ste sa hneď vydali koncertovať do Poľska, Česka, Slovenska aj Maďarska. Čo vám dalo vieru, že na vás prídu ľudia aj v zahraničí?  

Vždy sme tušili, že aj mimo Česka a Slovenska bude existovať trh pre progmetalovú hudbu. V Poľsku nás ešte toľko ľudí nepozná, čiže náš trh na Slovensku a v Česku je stále väčší, no po vydaní albumu už pomaličky vidíme, že objednávky viac prichádzajú zo zahraničia. Vidím to ako motiváciu. Chceme chodiť aj do ostatných krajín, kde funguje takáto scéna. Poľsko sa nám v tomto zdalo ako dobrý štart. Jednak sme dostali ponuku od Fish Basket, kamarátov z Katowic, a zároveň sme vedeli, že v Poľsku je veľmi silná progmetalová scéna. A potom sme už len spravili okruh cez Slovensko, Budapešť a Česko.  

Turné začalo bezprostredne po vydaní nového albumu a objavili sa komentáre, že veľa ľudí dovtedy nestihlo váš album zaznamenať alebo napočúvať, a kým sa zorientovali, bolo už po turné. 

Je pravda, že celé to bolo na poslednú chvíľu. Album sme chceli vydať zhruba o dva-tri týždne skôr, ale nestíhali sme. Našli sme teda najneskorší moment, kedy sa to ešte dalo, čo bolo tri dni pred začiatkom turné. Myslím, že sa to odrazilo aj na účasti. Aj turné sme dosť neskoro ohlásili. Mohli sme to oveľa lepšie naplánovať, ale poučili sme sa. Tiež čítam komentáre a niekoľko ľudí mi písalo osobne, že nestihli turné, ľutujú to a dúfajú, že v lete alebo na jeseň niečo pridáme. 

Napriek tomu, ako vám turné pomohlo?

Neviem, či pomohlo predaju albumu na Bandcampe. Mám pocit, že najväčší nárast objednávok sme zaznamenali, keď niekto napísal recenziu. Naši fanúšikovia sú tí, čo najviac čítajú progmetalové recenzie. Recenzovali nás weby, o ktorých sme nikdy nepočuli, a zrazu nám prišli tri objednávky z Francúzska. Videli sme náhodné zhluky objednávok. Z ničoho nič prišlo niekoľko objednávok z Talianska a my dodnes nechápeme, čo sa tam vtedy stalo. Najmenej objednávok sme mali z Poľska a Slovenska, ale to je práve tým, že kto mohol, prišiel na koncert a kúpil si album tam. A možno, ak niekto v zahraničí videl, že máme dvojtýždňové turné, povedal si, že sa snažíme, tak si o nás viac naštuduje a kúpi si album. Turné možno nepriamo pomohlo aj k dohodnutiu ďalších koncertov. 

Ions. Foto – Werdza Photography

IONS vydali debutový album v roku 2019, ale v dôsledku pandémie ste nemali možnosť ho propagovať tak, ako ste chceli. No aj napriek tomu mám dojem, že vo výsledku vás pandémia nepribrzdila. Ako to vnímaš ty?

Určitým spôsobom nás to zastavilo. Vtedy sme mali trochu inú zostavu, ale plánovali sme prvé koncerty. No keďže nás pandémia zastavila, zatvorili sme sa do našich domácich štúdií a mali priestor vytvoriť „Counterintuitive“. V tomto nám to pomohlo, čiže nevnímam to negatívne.  

V akom rozpoložení ste boli, keď ste skladali „Counterintuitive“?

Celé obdobie pandémie sa dá zhodnotiť ako veľmi úzkostné. Som veľký hypochonder. Ako muzikant, ktorý zrazu nemal kam ísť pracovať, som bol často zatvorený doma medzi štyrmi stenami. Cítil som nervozitu a úzkosť. Posledné dva roky boli úplný opak. Zistil som, že všetko začína byť v pohode, môžem spraviť album, s ktorým budeme koncertovať. Viac som sa uvoľnil. Počas celého obdobia som počúval veľmi veľa ambientnej hudby, ktorá ma upokojovala. Preto je podľa mňa náš nový album o to viac ambientný. Keď som videl štatistiky zo Spotify za roky 2019 a 2020, bol tam len Bengalfuel, čo je ambientná meditačná hudba. Dosť sa to odrazilo na mojej tvorbe. Výsledkom je prog metal s množstvom meditačných prvkov, ktoré sú nenápadne zakomponované na pozadí. 

Bono z U2 kedysi zvykol svojim kolegom radiť, že na albume treba mať dve-tri chytľavé skladby, ktoré budú nahrávku predávať a vo zvyšných skladbách si môžu robiť, čo len chcú. Takto pôsobí aj „Counterintuitive“. Máte tam priamočiare chytľavé pesničky, ale aj komplexnejšie, ktoré vyžadujú viac času. Rozmýšľate ako Bono?

Nepovedali sme si, že chceme dve-tri skladby, ktoré budú hity. Dokonca si nemyslím, že vieme napísať niečo, z čoho sa stane hit, ale je pravda, že sme uvažovali podobným spôsobom, keď sme dali „A Terrible Mistake“ ako prvú skladbu na albume a „Run“ ako poslednú. Chceli sme výrazné skladby, ktorým dáme významnejšie miesto na albume. Nepísal som ich s vedomím, že majú byť úspešnejšie než ostatné, ale keď už boli hotové, uvedomovali sme si, že majú chytľavejší potenciál. A aby sme ukázali čo najočividnejšie, že máme aj komplikované skladby, tak „True Friendship“ je hneď druhá na albume. Má asi sedem minút. Aj „Birds of Reminiscence“ je skladba, kde sme si robili, čo sme chceli. 

„True Friendship“ má v strednej pasáži časť, ktorá mi dosť evokuje tvorbu Leprous. Bolo ešte niečo okrem ambientnej hudby, čo ťa nepriamo ovplyvnilo pri skladaní?

Myslím, že si dobre trafila. Bál som sa, že po vypočutí tohto albumu veľa ľudí povie, že sme vykradli Leprous. Našťastie ľudia stále spomínajú Vola a TesseracT, ale ja ich tam popravde nepočujem. Možno väčšina našich fanúšikov počúva Vola, a preto hovoria, že ju tam počujú. Ja dosť počujem Leprous. Zlomovým momentom pre mňa bolo, keď som videl Leprous naživo. Páči sa mi spôsob, akým stavajú vokálne melódie a komplikované rytmické party. Z toho som si vzal dosť inšpirácie a mám pocit, že „True Friendship“ je najviac „leprousovská“ skladba. 

Bubeník Leprous Baard Kolstad v súvislosti s albumom „Malina“ spomínal, že pre gitaristov aj jeho samého bolo mimoriadne ťažké naučiť sa zahrať všetky šialené party, ktoré vymyslel spevák Einar Solberg. Vo výsledku si však pochvaľoval, že o to viac ho to posunulo ďalej. Stáva sa aj vám v IONS, že spoluhráči sa chytajú za hlavu, čo to vymýšľaš a ako to majú zahrať?

Ťažko povedať, ako to vnímajú. Keď som im dal deväť-šestnástinové takty v „True Friendship“, tak to možno bolo také, že: „Hej, kľud!“ Ale musím povedať, že viem, ako sa cítia, lebo po veľmi dlhej dobe budem zaskakovať za niekoho iného a učím sa niečo, čo je mimo mojej komfortnej zóny a v duchu nonstop nadávam. Vôbec mi to nejde do ruky, je to úplne iné, ako rozmýšľam ja. Keď napíšem úvodný riff pre „True Friendship“, tak v mojej hlave je to ľahké a poviem si, že to musí zvládnuť ktokoľvek, ale keď sa ja učím cudzie veci, je to výzva. Možno aj pre chalanov z IONS to bola podobná výzva, kým ešte nepoznali môj štýl písania, no čím dlhšie sú ľudia spolu a lepšie sa poznajú, tým menej sa prekvapujú. Myslím, že to zažívame aj my, ale nie sme tak komplikovaní ako Leprous. Chcem posúvať hranice ešte ďalej, ale neviem, či nevyhnutne v zmysle rytmickej komplexnosti alebo divných harmónií. Moja priorita nie je komplikovať život muzikantom okolo mňa. 

V tlačovej správe ste spomínali, že v istom momente ste už mali dosť nápadov na nový album, ale tebe napadali stále nové veci a nakoniec ste mali oveľa viac materiálu, z ktorého ste mohli vyberať. Ak by si bol skôr zastavený, znel by nový album inak?

Myslím, že by na ňom chýbala dosť podstatná časť. Napríklad „The Same as You“, ktorá je jedna z mojich najobľúbenejších skladieb, je jedna z najčerstvejších. Je taká šťastnejšia, pre mňa z tých jednoduchších, ale stále má päť-štvrtinový takt, čiže hit pre rádiá to nebude. „Out of Sight“ som zasa pôvodne ani nechcel dávať na album, lebo som mal pocit, že nie je dokončená, ale napokon sa nám ju podarilo dokončiť a sedí perfektne. Veľmi dobre znie aj naživo. Dokonca by som povedal, že lepšie ako „A Terrible Mistake“. Som teda veľmi rád, že som nebol zastavený. 

Väčšinu materiálu pre IONS skladáš ty. Aké úlohy majú ostatní členovia skupiny?

Priznám sa, že sa učím nechávať ostatným viac priestoru. Tento album nebol až tak rovnocenný, pokiaľ ide o kreativitu, ako by som chcel. Najmä v prípade gitár. Mám problém prenechať gitarové party ďalším gitaristom. Každopádne, každý spravil, čo stihol, podľa toho kedy prišiel do kapely. Basgitarista odviedol oveľa lepšiu robotu na tomto albume, ako keby som basové linky nahrával ja. IONS v 2019 mali presne také basové linky, aké by napísal gitarista, keďže som ich písal ja a naozaj len kopírujú gitarové linky v unisone. Na „Counterintuitive“ už počuť komplikovanejšie basové linky. Aj bubeník mal oveľa väčší vplyv na tento album ako v roku 2019. Bicie som napísal v midi, ale náš nový bubeník ich vzal a spravil niečo ešte šialenejšie.

Spevák Shorty je zasa zodpovedný za všetky vokálne linky. Ide mu kredit aj za všetky texty. Ja som veľmi zlý v písaní textov, nevedel by som veci tak pekne opísať ako Shorty. Viem, že si na textoch dáva veľmi záležať, venuje sa sociálnym a psychologickým témam, rozoberá morálnosť, nerovnosť ľudí v spoločnosti. Pozdvihuje úroveň našej hudby. To je aj dôvod, prečo sa snažím nechať ostatných robiť, čo najlepšie vedia. Ešte nikdy som necítil takú dôveru voči ostatným ako teraz. Napriek tomu, že hovorím, že IONS ešte nie sú takí kolaboratívni, ako by som chcel, už teraz znieme oveľa viac ako kapela, než ako keby to bol môj sólový projekt. Moje predsavzatie do ďalších rokov jednoznačne je spraviť niečo, čo bude viac naše spoločné. Napokon, to je presne dôvod, prečo vydávam sólové albumy – aby som mohol mať IONS ako IONS a necítil sa despoticky v iných projektoch. 

Mikael Åkerfeldt z Opeth o sebe tiež hovorí, že je tak trochu despota a podarilo sa mu spraviť slušnú kariéru.

Ja som bol vždycky najmladší vo všetkých skupinách a teraz sa to pomaly otáča. Nikdy som nechcel byť despotický, len som mal predstavu, že chcem, aby niečo znelo tak, ako som to napísal. Bolo to presne kvôli tomu, že som nemal kreatívnu dôveru voči ostatným. Áno, bol som despotický, ale zároveň som bol najmladší, čo bolo veľmi zvláštne. Prišiel som do skúšobne, mal som osemnásť a boli tam ľudia, čo mali dvadsaťosem až tridsaťpäť, a ja som im hovoril, čo majú hrať. Boli to zvláštne a nepríjemné situácie. Keďže som nevedel odkomunikovať, čo som chcel, vznikli ďalšie projekty. 

Na albume máte niekoľko hostí, okrem iného aj talianskeho trúbkara Paola Raineriho. Ako došlo k vašej spolupráci?

Paulo mal projekt s Davidom Kollarom. S Davidom sa poznám od šestnástich, sledujem, čo robí, a vďaka nemu som spoznal Paula. Veľmi sa mi páči hudba, ktorú Paulo robí so svojou kapelou Ottone Pesante. Je to niečo, čo som ešte nepočul. V skladbe „Birds of Reminiscence“ je pasáž, kde sa hodila trúbka, tak som ju tam chcel zakomponovať aj s efektmi. Znie inak, ako to, čo robí s Davidom alebo v Ottone Pesante, ale hodí sa tam perfektne. Ostatní hostia sú naši kamaráti a priateľky členov. Spravidla sú to spevácki hostia, ktorí nám dopomohli ozvláštniť Shortyho spevy. Vždy sa snažím zakomponovať ženský hlas, aby našim skladbám dodal šmrnc. Robí to aj Devin Townsend a Anneke van Giersbergen a ja, ako veľký fanúšik Devina, to úplne kopírujem. 

Čo ďalšie je pre teba osobne pri skladaní hudby dôležité?

Emocionálne spojenie s hudbou. Keď hudbu počúvam cez sluchádlá, prenesie ma do alternatívneho priestoru. Zatvorím oči a cítim, že som inde. K tomu mi často pomáha práve ambientná hudba. Druhá vec je, aby ma hudba nenudila. Čím som starší a počúvam čoraz viac hudby, tým náročnejšie je aj pre mňa samého spraviť niečo inovatívne. Nemyslím tým, že moja hudba je inovatívna, skôr ju nazývam „headphone music“, teda hudbou pre slúchadlá. Má ma preniesť do inej dimenzie a vzbudiť emócie. Ako fanúšik hudby som možno o niečo kritickejší. Keď hľadám niečo nové, snažím sa, aby ma to inšpirovalo, aby som sa aj ja sám posunul a bol inovatívny. Čím ďalej, tým viac ma bavia jednoduchšie veci ako napríklad meditačná hudba. Veľa ľudí z môjho okolia počúva metalovú hudbu menej a menej. Keď som mal osemnásť, starší hudobníci mi hovorili, že aj ja raz dospejem a prestanem počúvať metal. Vtedy som sa s tým nevedel stotožniť, no teraz asi už viem, čo mysleli. Na druhej strane, keď napríklad počúvam post rock, musím si to kompenzovať a neskôr si pustiť niečo tvrdé ako Meshuggah alebo Car Bomb. Neprestal som počúvať metal, len ma ovplyvňuje rozličná hudba. Z každej si vezmem niečo. 

„Counterintuitive“ je chválený za svetovú produkciu. Aké ťažké je v česko-slovenských podmienkach docieliť takú produkciu?

Neviem, či naozaj znie tak svetovo. Stále to robím iba ja vo svojom domácom štúdiu. Všímam si však, že ľudia často spomenú, že znie svetovo. Teší ma to, je to skvelý kompliment, ale mám pocit, že sa ešte mám dosť čo učiť. Nemám pocit, že je v dnešnej dobe nereálne dosiahnuť taký zvuk. Skôr naopak. Veľa kapiel začína znieť veľmi podobne svetovo s rovnakými pluginmi a s rovnakými naprogramovanými bicími. Mám pocit, že skoro každý znie svetovo. Ale spraviť niečo, čo znie unikátne svetovo? Tam ešte nie sme. 

Aké plány má IONS na rok 2024?

Náš najväčší plán je zamerať sa na jeseň. Budeme hrať v Holandsku na festivale ProgPower Europe a chceme okolo toho vystavať turné. Chceme rozširovať hranice a nezostať len medzi Slovenskom, Českom, Poľskom a Maďarskom. 

IONS pôvodne vznikli ako sólový projekt prešovského gitaristu Jakuba Tirča, na ktorého EP „Introspection“ hosťoval spevák Shorty Lago. Ich spolupráca však neskončila a v roku 2019 vydali debutový album „Ions“. Aktuálny druhý štúdiový album „Counterintuitive“ vznikol v rozšírenej zostave Shorty Lago (spev), Jakub Tirčo (gitara), Milan Zolota (gitara), Jiří Horák (basa) a Martin Pisko (bicie). 

text: Barbora Stuchlíková
foto: Werdza Photography