Na slovenské kapely mám tvrdší meter, hovorí organizátor koncertov Štefan Skokan

Okrem metalových hudobníkov a umelcov dávame priestor aj ľuďom, ktorí sa pravidelne starajú o slovenský underground. V prípade Štefana Skokana z Popradu je to poctivé organizovanie koncertov a pomáhanie kapelám. Štefan je známy svojou vášňou pre tvrdú muziku, zmyslom pre komunitu a schopnosťou prinášať do Popradu špičkové undergroundové kapely z celej Európy. V rozhovore s ním sa dozviete viac nielen o jeho začiatkoch, najbližších plánoch a vysnívaných kapelách, ale aj o tom, čo pre neho znamená rodina, kamarátstvo a spomienka na zosnulého priateľa Jura Haríňa.

Ako ti to ide v posledných dňoch? Ako vyzerá tvoj bežný deň?

V prvom rade ďakujem, Dodi, za priestor na web stránkach Moja Muzika. Som celkom prekvapený, že si ma oslovil.

Moje dni trávim väčšinou ako každý – v práci. Desať hodín makám, potom rodina, večer si porobím niečo na PC a zaspávam pri nejakej dobrej muzičke. Cez víkendy sa snažíme s rodinkou niekam vypadnúť, prípadne zájdem večer na pivko s priateľmi alebo niekam na metalový koncert. Najlepšia kombinácia mi vychádza pivo s priateľmi na metalovom koncerte.

Je celkom úžasné vidieť, ako dokážeš byť stále aktívny na metalovej scéne, aj teraz, keď máš nový prírastok v rodine. Máš to u svojej manželky Katky nejako špeciálne vybavené?

Všetko je o tolerancii a vzájomnom rešpekte. Katka už za tie roky vie, čo ma napĺňa a čo mám rád, takže má pre mňa pochopenie a ja mám od nej plnú podporu. Za to jej veľmi ďakujem. Samozrejme, niekedy to má so mnou ťažké a bojujeme, no zvládame to celkom dobre. A náš najnovší prírastok? Bol to šok. Po toľkých rokoch sme boli pripravení skôr na vnúčatá :-). Z malej sa veľmi tešíme a rodičovstvo si v našich rokoch už vychutnávame inak a hlavne lepšie!

Poprad, Rock Fabric a metal – tieto slová idú k sebe. V Poprade si vybudoval veľmi silnú metalovú základňu. Koncerty v tvojej organizácii sú priateľské a každý vie, že sa môže tešiť na skvelé kapely a atmosféru. Niekedy sa tam cítim ako na stretávke zo základnej školy.

Čo sa týka kapiel, vždy sa snažím v rámci možností a rozpočtu pritiahnuť niečo neokukané, ideálne kapely, ktoré ešte na Slovensku nehrali. Myslím, že sa mi to celkom darí, veď kde inde ste mohli vidieť napr. Graceless, Abyssus, Maceration, Voorheess, Galvanizer, Terrorhammer a podobne. Všetko sú to kapely, ktoré sú na svetovej undergroundovej scéne topky!

A fanúšikovia? Nejako sme si ich za tie roky vychovali. Presne ako hovoríš – všetci sa poznáme, je to už ako rodinná oslava. Ja som veľmi rád, že k nám ľudia stále radi chodia a vždy sa vracajú. Čo ma nesmierne teší, je, že čoraz viac k nám chodia ľudia z Čiech a zaregistrovali sme už aj fans z Poľska a Maďarska. Nesmiem zabudnúť aj na vašu partiu od Prešova, ktorá má u nás na každej akcii vždy rezervovaný stôl. Vážime si každého platiaceho návštevníka a večer sa im okrem muziky snažíme spríjemniť napríklad aj nejakým malým občerstvením.

Poďme zaspomínať na prvé akcie, ktoré si začal robiť. Bolo to stále v Rock Fabric?

Začiatky boli ťažké a niekedy aj úsmevné. Učil som sa takpovediac za pochodu. Vždy som si chcel line-up nastaviť podľa seba a byť nejakým spôsobom aktívny na našej malej metalovej scéne. V hlave mi skĺzol nápad usporiadať koncert. Bolo to v roku 2017, pozval som štyri slovenské kapely do Rock Fabric a vstupné dal smiešne 4€. Dátum koncertu vychádzal okolo sviatku Valentína, tak Katka vymyslela názov Black Valentine a s malou dušičkou sme čakali ako to dopadne. Nakoniec prišlo okolo sto návštevníkov, čo bolo úctyhodné číslo. To, že do dnešného dňa prebehne už osem ročníkov Black Valentine a zahrajú tu svetové kapely, sa mi vtedy ani nesnívalo.

Okrem koncertov v domovskom Rock Fabric som sa organizačne podieľal na mini open air festivale Svit – Železničný Masaker, ktorý v tom najlepšom – po štyroch vydarených ročníkoch – musel skončiť. Jeden koncert som zorganizoval aj v legendárnom Banskobystrickom Tartaros klube. Pamätám si, že z pohľadu návštevnosti to bol dosť prúser. Všetko však zachránil jeden nadšený fanúšik, ktorý nás podporil a nechal na vstupnom trojcifernú sumu peňazí. Z toho sme vtedy boli fakt hotoví.

Máš už vlastnú agentúru a ozývajú sa ti promotéri alebo preferuješ vlastný výber, tak ako si to už spomínal?

Všetky moje akcie sú pod záštitou Old School Czech  & Slovak Brothers Booking. Promotéri sa ozývajú sami, každý týždeň príde nejaká ponuka. Najviac ponúk je na leto, keď kapely brázdia európske festivaly a hľadajú nejaké medzizastávky. Ja však vtedy všetko odmietam, keďže v lete fanúšikov do klubu proste nedostaneš, aj keby tu hrala akákoľvek dobrá kapela. Line-up kapiel si ale vždy zostavujem podľa seba. Jediná výnimka bolo turné Galvanizer/Morbific. Tie kapely mám rád a chcel som ich tu proste mať.

Čo zaujímavé chystáš do budúcna?

Už budúci mesiac nás čaká tretie pokračovanie Masakru pod Tatrami, kde sa môžete okrem iných tešiť na švédsku deathmetalovú legendu Toxaemia a výborných Gravestone, ktorí pokračujú v odkaze kapiel ako Dismember a Entombed. Obe bandy budú na Slovensku prvýkrát. Ďalej dokončujem zostavu na thrashmetalový Popradský Kafest, ktorý u nás prebehne 16. novembra. V najbližších dňoch vypustím von event k Spomienke na Jura Haríňa, kde bude jedna banda z Jurovho vydavateľstva a tri prekvapenia. No a pilne pracujem na Black Valentine vol.9, kde som sám strašne zvedavý, čo sa mi k nám podarí pritiahnuť.

Viem, ako vyberáš domáce kapely. Prezradíš kľúč, podľa ktorého výberáš?

Až na malé výnimky mám na slovenské kapely tvrdší meter. Snažím sa pozývať už len kapely, ktorých členovia nejakým spôsobom podporujú slovenskú metalovú scénu, prípadne aspoň chodia na koncerty iných kapiel. Je to taký nešvár slovenských hudobníkov. Málokto z nich príde na koncert iných slovenských kapiel. Prípadne, ak aj prídu hrať, dohrajú, zbalia sa a idú domov. O tom podpora scény nie je. Kto chce u nás hrať, môže ma odchytiť niekde na koncerte a preberieme to.

Nepremýšľal si niekedy o dvojkoncerte? Usporiadať niečo aj v inom meste a potiahnuť tak zahraničnú bandu a rozdeliť náklady?

Myslím, že by to nebol dobrý nápad. Chodia k nám fans z celého Slovenska a ak by sme to rozdelili, tak by sa to odzrkadlilo na účasti. Okrem toho sú aj iné akcie a vždy sa nám niečo kryje. Sám dobre vieš, že tých true metalistov veľa nie je, tak to nebudeme ešte štiepiť. Čo by som však uvítal a trochu by ma to odbremenilo, je nájdenie miestneho nadšenca, ktorý by mi organizačne pomáhal a znášal by so mnou aj finančné riziká, ktoré k tomu pochopiteľne patria.

Na ktorý koncert spomínaš najradšej? Stal sa ti aj nejaký trapas?

Musím poklopať, ale zatiaľ sa nám žiaden trapas alebo väčší problém nestal. Dúfam, že to tak aj zostane. Z koncertov ťažko vybrať ten naj. Každý mal niečo do seba a najdôležitejšie je, aby na ne najradšej spomínali kapely a návštevníci. Toto ma napĺňa a ženie dopredu.

Viem, že máš okolo seba kamarátov, ktorí ti pomáhajú. Pomáhajú ti aj syn a manželka. Čo by si chcel ešte v našej undergroundovej komunite dosiahnuť? Máš nejakú vysnívanú banda?

Našťastie mám okolo seba ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a doprajú mi pozrieť si z každej kapely aspoň chvíľu. Synovi, aj keď je hudobne niekde inde, sa páči atmosféra na našich koncertoch a snáď časom zmení svoj hudobný vkus :-). Nedá mi nespomenúť Ľubicu Brachňakovú Kyseľovú a motorest Dávid, ktorí sa starajú o ubytovanie a catering pre kapely, no a samozrejme kapelu Surgery, ktorá vypomáha s pódiovkou.

A vysnívaná banda? Každý rok sa sem snažím dotiahnuť holandských Altar. Je to nedocenená kapela z 90. rokov, ktorá príležitostne vystupuje doma na festivaloch a prehráva ich najlepší album Youth Against Christ. Niekoľkokrát to už vyzeralo, že si podáme ruku a Altar prídu na Slovensko, no vždy to na niečom stroskotalo. Tento rok mi prišla od nich smutná správa, že sú už moc rozhádaní. Niekto z kapely sa odsťahoval do Španielska, tak to definitívne balia. To má strašne mrzí. No a z tých našich kapiel by som bral jednoznačne Krabathor v tej najlepšej zostave s Christopherom, Brunom a Pegasom. Hádam chalani urobia ešte nejaké spomienkové tour.

Bol si niekedy členom skupiny Surgery? Hráš na nejaký hudobný nástroj?

Priznám sa, že som hudobné drevo, čo sa týka ovládania nejakého hudobného nástroja. So Surgery mám priateľský vzťah, Rada Bodyho (zakladajúci člen) poznám už od pubertálnych čias, viem, čím všetkým si musel s kapelou prejsť. Ich muziku mám rád a mám nejaké kontakty, tak sa im snažím pomôcť ako sa dá. Chalani ma volajú manažér, čo moc rád nemám.

Čo majú chlapci nové? Všimol som si, že vypadli z IL Festu, tak dúfam, že sú ok.

Momentálne to v Surgery nevyzerá dobre. Bubeník pracuje na turnusy vo Švajčiarsku a basák sa odsťahoval do Čiech. Väčšinu tohtoročných koncertov museli zrušiť. Medzi nimi je aj IL Fest, na ktorý sme sa veľmi tešili aj kvôli vám. Sám som zvedavý, ako sa s tým dokáže Rado popasovať a ako sa situácia v Surgery ďalej vyvinie.

A ako sa má Martin Barla? Na rozhovor s ním čakám dobrý druhý rok.

Maťo Barla je veľmi zaneprázdnený človek. Okrem toho, že je skvelý bubeník a producent, je to hlavne náš dvorný zvukár, bez ktorého si už koncerty neviem predstaviť. Teším sa na rozhovor s ním, snáď nám objasní aj situáciu okolo Astarot.

Kedysi si spomínal úsmevné historky s naším milovaným priateľom Jurajom Haríňom. Čo pre teba tento chlapík znamenal?

Juro bol v prvom rade môj kamarát. Srdciar, ktorý nielen nechýbal na žiadnej mojej akcii, ale spolu sme jazdili na koncerty, festy aj sa navštevovali. V neposlednom rade urobil kusisko roboty pre česko-slovenský metal. Mal svoje plány, vízie, veril v ten náš slovenský metal. Juro mal aj svoje chyby, nie všetko dokázal splniť, ale aj tak urobil pre scénu maximum, čo nikto nemôže poprieť. A aj preto, aby sa na Jura nezabudlo, každoročne organizujeme na jeho počesť spomienkový koncert In Memory of Juro Immortal Haríň.

Asi to bude náročné, ale skús predstaviť svoje TOP 5 albumy všetkých čias.

Tu by bola aj Top 20 málo, ale dlhodobo takto:
1. Obituary – Slowly We Rot
2. Citrón – Radegast
3. Tublatanka – Žeravé znamenie osudu
4. Death – Human
5. Sepultura – Arise

Na ktorom letnom festivale ťa môžeme tento rok stretnúť?

Z dôvodu rodinných povinností musím niektoré festivaly vylúčiť, ale určite, ako každý rok, nevynechám Symbolic fest organizovaný Dejvym a spol., kde sa okrem zaujímavých headlinerov teším na kopec priateľov. Ďalej podporím Blasphemy fest pri Žiline. Držím palce Peťovi Kasákovi, pretože tvrdo metalový open air tu chýba ako soľ, tak nech to má budúcnosť. S rodinou ideme na Rock pod Kameňom, kde síce line-up nie je pre mňa to pravé orechové, ale urobíme si takú menšiu rodinnú hudobnú dovolenku.

Text: Dodi Košč
Foto: Archív Štefan Skokan