Mirik Lupták: Život s metalom, kapelou Pyopoesy a spomienkami na Tartaros

Banská Bystrica a metalová scéna – to je príbeh, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je Miroslav „Mirik“ Lupták – hnací motor kapely Pyopoesy, organizátor koncertov a človek, ktorý stál za legendárnym klubom Tartaros. Pyopoesy oslávili tridsať rokov existencie, čo je na slovenskej undergroundovej scéne naozaj úctyhodný výkon. Hoci kapela v posledných rokoch funguje skôr sporadicky, jej meno stále rezonuje medzi fanúšikmi tvrdej hudby. V rozhovore s Mirikom sa rozprávame o minulosti aj súčasnosti kapely, ikonických zážitkoch z koncertov, ale aj o jeho ďalších hudobných projektoch a pohľade na bystrickú metalovú komunitu.

Tridsať rokov na scéne – tomu sa hovorí dôvod na oslavu! Kto ešte zostal v zostave z úplne raného obdobia?

Je to naozaj úctyhodný vek :-). Momentálne sme v dlhodobo stabilnej zostave od začiatku vlastne iba ja plus Peťo „Bukelo“, ktorý sa k nám pridal pred nahrávaním v poradí tretieho albumu Tyrannus. A máme aj raritku – gitarista Miro V. je mladší, ako samotná kapela Pyopoesy .

Evidoval som, že ste prednedávnom prerušili činnosť a na pódia sa vraciate len z času na čas. Aká je súčasná situácia v kapele?Máte skúšobňu a stretávate sa pravidelne?

Kapela je aktívna sporadicky – z času na čas, ako hovoríš. My postarší máme už aj iné priority. Odkedy sa mi narodili dcéry, venujem sa najmä im, a jasné, že aj práci. Skúšobňu máme u mňa v dome. Teraz sme intenzívne skúšali, ale na konci jari 2025 pôjde kapela do útlmu. Pravdepodobne sa budem venovať mojej druhej mojej kapele ABBa. Uvidíme.

Môžeme od Pyopoesy očakávať nový album? Myslím, že by to fanúšikov potešilo a bolo by to aj osvieženie pre domácu scénu.

Boli tam náznaky a aj mám v podstate pripravený základ na jednu-dve skladby. Aj Miro má nejaké veci, len akosi nebol čas a asi aj vôľa púšťať sa do kolobehu nahrávania, hrania, propagácie, koncertovania, atď. Však to poznáš. Tvorba by nebol problém, ale to ostatné…

Na ktoré obdobie v kapele spomínaš najradšej, Mirik? Čo si za tie roky najviac ceníš?

Hmm,… Každé obdobie má svoje čaro. Jasné, že začiatky boli plné emócií, nadšenia a veľkého očakávania. Ako sa vraví, mladým leží svet pri nohách. A áno časom sa zlé emócie a pocity vytratia a ostanú len tie dobré. V podstate som mal na celej mojej ceste s Pyopesy asi len pozitívne emócie. Alebo si aspoň nespomínam na negatívne.

My dvaja sa poznáme z koncertov a spoločných akcií. Pamätám si, že som niekedy musel od teba utekať, lebo si mal stále k dispozícii nejakú pálenku na bare, haha. Daj nejaký veselý zážitok a publikovateľnú spomienku na staré časy.

Veru, to boli časy koncertovania a kalby. Zážitkov je mnoho, tomu ver. Hrali sme tuším vo Zvolene vo vysokoškolskom klube. Už sme sa pripravovali na pódium, gitaristi pripravení a pozerám, kde je do čerta bubeník?! Veď už sme mali začať hrať! Tak som vyhlásil do mikrofónu že kde je. Nikto ho nevidel. Pobral som sa von pred klub a on tam nervózne fajčil a chodil zo strany na stranu. Prídem k nemu, že či je normálny, že čo tu robí. A on na mňa pozrie a odvetí: „Vyhadzovač ma nechce pustiť dnu.“ Ja naštvaný sa pýtam vyhadzovača, že kvôli čomu. A on mi pokojne odvetí: „Pyopoesy bolo napísane 5ks a 5ks sa už nahlásilo a išlo dnu.“ No hold niekto mal vstup zadarmo .

Inokedy sme hrali tuším niekde na Morave. Vtedy sme ešte nechodili autom a s nástrojmi sme sa trepali vlakom. Cestou domov sme na železničnej stanici klasicky ešte popíjali a ušiel nám vlak. Keď sme sa napokon dostali do vlaku, mali sme prestupovať vo Vrútkach. Jasné, že sme zabudli vystúpiť a išli ďalej. Ale nakoniec sme sa dopravili spať do Vrútok. Pri vystupovaní z vlaku sme vyšli, akoby sa nič nestalo. Len keď vlak už odchádzal a bol v pohybe, štikmajster z vlaku otvoril dvere a v ruke držal gitaru a kričal: „Chlapi nezabudli ste si tu niečo?“ Tak sme trochu pobehli… Vzápätí sme mali nastúpiť na druhý vlak smerom do Banskej Bystrice. Ideme si po peróne a ja sa otočím na nejaké pokriky: „Chalani, veď poďte, ujde nám vlak…!“ V tom vidím, že môj spoluhráč stojí na pomaly idúcom nákladnom vlaku s cisternami, ktorý smeroval opačným smerom… Návraty domov z koncertov boli veru strastiplné. Cesta nám trvala aj dva dni .

Tartaros, tvoj legendárny klub v Banskej Bystrici, mal legendárne aj toalety, na ktoré niekedy spomíname, haha. Pamätám si aj niečo nechutné roztečené na skle stolného futbalu. Boli to náročné časy v objatí punku a metalu. Pár spomienok na starý Tartaros by mohlo určite zaujímať našich čitateľov.

Bol to legendárny undergroundový klub v rámci Banskej Bystrice aj Slovenska. Záchody boli záchody . Mám jednu zaujímavú spomienku z nedávnej minulosti, keď zbúrali budovu, v ktorej bol starý RC Tartaros. Archeológovia poodkrývali plno zachovalých ľudských hrobov. Boli všade, aj pod pódiom, kde sa hralo, aj pod barom. Prišlo sa na to, že kedysi v dávnejších dobách tam bol funkčný cintorín. Čiže RC Tartaros bol doslovna vstupná brána do podsvetia. Boli sme naozaj v spojení s podsvetím. Asi preto tam bolo tak dobre a ľudia sa tam cítili slobodne.

V nových priestoroch už bol Tartaros o masívny krok vpred. Nikdy nezabudnem na suport Suffocation a ďalšie skvelé akcie. Prečo si sa rozhodol túto činnosť ukončiť? Ako muzikant si vedel, že v klube má byť stála pódiovka, kontakty si mal, skúsenosti na rozdávanie tiež. Predpokladám problémy s financiami a úradmi.

Áno, bol to rapídny krok vpred. Bolo tam úplné zázemie pre muzikantov, kapely (od PA systému, komplet nástrojovky, spania, zázemia, atď.). Aj kapacitne to bolo profi, preto sa tam už dali robiť koncerty kapiel ako Suffocation, Cannibal Corpse, Malevolent Creation, Origin, Agnostic Front, Grave, Heidevolk a mnohých ďalších. Hralo sa tam aj tri-štyrikrát do týždňa. No Banská Bystrica je malý trh na takéto žánre. V poslednom čase návštevnosť  koncertov držali nad vodou cezpoľní. Trh bol presýtený a odišla generácia, ktorá tam chodil a nová proste nebola. Už sa to finančne nedalo ťahať. Lepšie je odísť z kratšej cesty. Narodili sa mi dcérky a moja energia sa presunula tam.

Ako to momentálne u vás v Banskej Bystrici vyzerá s metalovým podsvetím? Stretávate sa niekde a poznáš aj tváre z novej generácie?

Naša aj Tartarosácka generácia sa z času na čas stretne pri nejakých udalostiach. Niekedy ma prídu pozrieť na pivko do môjho pivného baru eMko, kde aj organizujem raz do roka 25.decembra stretávku Tartarosákov.

Po zavretí RC Tartaros a Tirish pubu neevidujem, že by niekde bola nejaká väčšia metalová (a hlavne spoločná komunita), čo sa stretáva. Sem tam sa snažia kapely urobiť akciu v nejakom bare alebo klube.

V ktorých hudobných projektoch si sa ešte objavil? Spomínam si dobre, že ste riešili skladby od Death a ty si sa tam niekde mihol.

Áno, mali sme ešte projekt PPD (Pyopoesy plays Death). V zostave Pyopoesy sme hrávali skladby len od Death. Niekoľkokrát sme s tým prešli Slovensko a pravidelne sme hrávali na akcii, ktorú som organizoval v RC Tartaros v decembri – Spomienka na Chuck Schuldinera.

Tvoje dve dievčenské ratolesti už vyrástli. Sledujem, že sa venujú hudbe a nástrojom. Máš doma rodinnú kapelu?

Mám dve nádherné nadané dcéry Lili a Zuzi. Lili hrá na keyboarde. Ukončila už prvý stupeň ZUŠ a pokračuje na druhom, ale už mimo Banskej Bystrice. Teraz sa začala venovať aj hre na gitare. Lili si so mnou zahrala už aj na jednom pódiu skladbu Fantóm opery spolu s Pyopoesy na Angelus feste. Zuzanka zase na ZUŠ navštevuje spev, zbor a popritom aj trochu keyboard. Spoločnú kapelu nemáme, už sú v puberte . Lili má teraz tuším na strednej školskú kapelu. Keď boli mladšie, mali sme kapelu ZLO (ZuZi+Lili+Oco). Ja som vymyslel nejaké akordové španielkové veci, podklady a text, a Lili som naviedol, aby do toho dala melódiu na keyboarde. Zuzanka spievala a tancovala. Mali sme skladby ako Hurá prázdniny, Ryba,… Tuším sú aj niekde na Facebooku.

Predstav nám ešte svoju terajšiu gitaru. Aký aparát používaš? Využívaš aj nejaké nové moderné technológie pri tvorbe a cvičení?

Mám a používam v podstate dva gitarové aparáty a dve gitary. Pri gitarách som od začiatku ostal verný Ibanez. Jeden aparát mám hlavu aj box značky Laney a druhý má hlavu Randall V2 a box XXL. V kluboch prevažne hrávam na Laney. Randall som používal na väčších festivaloch.

Odpoveď na ktorú sa vždy teším. Daj svoju TOP 5 albumov všetkých čias.

Och, tažko odpovedať. Môj hudobný záber je dosť veľký – od kapely Prúdy a ich albumu Zvonky Zvonte cez klasiku – Mozarta,  Louisa Armstronga, The Pogues, Helloween, Agnostic Front, Obituary až po Carcass Symphonie Sickness.

Text: Dodi Košč
Foto: archív Pyopoesy