Prvú aprílovú sobotu, deň bláznov spestril koncert prešovských nováčikov Constipation. Čo sa týka zostavy kapely, tam už nejde o začínajúcich muzikantov. Prvotinu Alica bočného projektu kultovej kapely Perversity uviedol do života Ján Jason. Udialo sa tak na zabehnutej akcii UG ECSTASY DAY. Aj napriek absencii Craniotomy potešila vysoká návštevnosť. Dodi Košč, hlava Constipation a jeho parťák zo zadnej stoličky, Marek Baran nám po vydarenom koncerte poskytli rozhovor a v závere sa k nám pridal aj samotný krstný otec.
Dnes máte za sebou dôležitý deň, krst vášho prvého albumu Alica. Ty však nie si žiaden nováčik a o tvoj prvý album ani zďaleka nejde. Avšak, je to predsalen niečo iné, ako tvoja domovská kapela Perversity. V čom medzi týmito 2 spolkami vidíš rozdiel, vnímaš ich rovnocenne?
Dodi Košč: Dobre sa pýtaš. Constipation vznikal ako projekt popri Perversity. Mali sme veľa voľného času a chceli sme hrať takúto muziku. Tak sme sa spojili s Fetusom, ktorý je aj gitaristom v Perversity, a o ktorom každý vie, že je výborný vokalista, to sme chceli využiť. Máme spoločné aktivity, tak sme obnovili Constipation. Nebudem sa vracať do úplnej minulosti, do roku 1999, kam siahajú úplné prapočiatky. Pri novom vzniku ma oslovil Fetus. Začali sme hrať „dancing death grind“, ako sme to volali. Popri Perversity to mal byť projekt, ktorý sa však vyvinul do regulárnej kapely. Constipation je oproti Perversity zábava iného charakteru, cítim sa viac uvoľnenejší, nemám stres na pódiu. Milujem tento štýl a je to vec, ktorú budeme ďalej rozvíjať.
Album Alica je dielom veľmi pestrým. Počuť v ňom prvky doomu, punku a old school death metalu, avšak začul som aj riff podobný Iné Kafe. Cieľom kapely je hrať to, čo máte radi a kombinovať do celku alebo sa zameriavate čisto na grind, pod ktorým je kapela škatuľkovaná a spomínané prvky sú len náhodou?
Dodi Košč: Nemá to hranice a ani to nebude mať hranice. Najväčším prínosom do kapely bol Marek Baran a s ním naše skladby vznikali spontánne. Nerozmýšľali sme, či to bude znieť ako Iron Maiden alebo Iné Kafe. My sme to tak chceli a tak to aj je. Je nám jedno, ako to znie, niektoré skladby dokonca priamo odkazujú na niektoré kapely. Riffy sa môžu podobať napríklad na Cannibal Corpse alebo Static-X.
Spomínal si že v prípade Constipation narozdiel od Perversity neexistuje hranica. Aká je tá hranica v Perversity?
Dodi Košč: Samozrejme, ono to je už temný death metal a má to svoje mantinely. Temnota tam musí byť. Poviem to a nehanbím sa priznať, že sme ovplyvnení kapelami ako Immolation a Morbid Angel. V Perversity jednoducho nemôžeš hrať riff Iné Kafe. Opäť spomeniem bubeníka Mareka, ktorý keď prišiel, naša tvorba začala byť temnejšia a brutálnejšia.
Marek, keďže tu máme aj teba. Ako ti vyhovuje tento štýl a čo ťa prinieslo do kapely?
Marek Baran: Vyhovuje mi to totálne. Chlapcov som spoznával, keď sme mali ešte spoločné akcie s Brute. Neboli sme v užšom kontakte, jednoducho sme sa stretli na akciách a bolo to fajn. Dali sme sa dokopy veľmi zaujímavo. Spojil nás Juro Haríň, bohužiaľ po svojej smrti. Písal som Dodimu (Koščovi), či sa náhodou nechystajú na pohreb. Dodi mi odpísal, že je už fullka, tak som to ďalej už neriešil. Zhodou okolností sa rozprávali, že by obnovili Constipation a zavolali ma. Nie je to žáner, ktorý by mi totálne vyhovoval, ale bol som totálne rád, že mi Dodi napísal. Išiel som do toho v pohode. Je to nový žáner, treba hrať všetko možné, nie je to celý čas len jedna klepačka. Prijal som to s poctou a tešil som sa na to. Už od začiatku som vnímal, že je to projekt založený pre radosť z hrania a pre srandu. To ma na tom najviac oslovilo.
Potom to vyzeralo, že to ide dobre a časom sa to preklopilo aj do Perversity. To som veľmi rád, lebo toto je moja krvná skupina. Takýto temný death metal som mal stále veľmi rád.
Čo pre vás znamená Alica? Plánujete si ju nechať do budúcna ako vášho maskota a ako vlastne vznikla?
Dodi Košč: Myslím že nie, nebude to maskot. Bude to kapitola nástupu, kedy sa táto zostava dala dokopy. Aj niektoré piesne sú o tejto žienke, ktorá je vlastne náš idol. Vôbec nevieme, čo bude s Constipation ďalej. Alica zhmotňuje obdobie za posledné dva roky.
Alica nám napadla spontánne, keď sme premýšľali nad obalom. Navyše texty o nej sú príbuzné, točia sa okolo jednej osoby, je to teda aj trochu koncepčné dielo.
Na albume sa nachádzajú aj skladby, ktoré pôsobia negatívne a demotivovane. Je to znak doby, v ktorej album vznikal?
Dodi Košč: No neviem, skôr ani nie. Texty sú Fetusova výpoveď, niektoré sú vážne a osobné. Je tam aj text Svet facku ti dá, ktorý vlastne nie je veselý. Je to text o našom svete, niekedy sk*rvenom. Väčšinou sú na albume veselé témy, ale sú tam aj takéto výpovede. Žumpa je tiež veľmi osobný text.
Nová zostava Constipation je veľmi podobná s Perversity. Bolo cieľom spojiť sa, aby si to mal všetko po kope alebo to prišlo spontánne?
Dodi Košč: Jasné, že spontánne. Ako prišiel do kapely Marek Baran, Constipation nabral druhý dych. My sme aj cítili, že by sa Marek hodil do Perversity, ale to tiež prišlo spontánne.
Ako ste hľadali bubeníka pre Perversity?
Dodi Košč: My sme vlastne bubeníka nehľadali. Mali sme Peťa, ktorý fungoval 10 rokov. Bubeník je podpultový tovar. S Peťom už však nefungovala chémia. Bolo to tuctové, nehrali sme často. Ale, keď sme videli v Constipation tú energiu, povedal som si, že toto chcem aj v Perversity. Jedna skladba Constipation je skoro Perversity. Vtedy som si povedal, že ja toho bubeníka chcem mať v Perversity. S Fetusom sme tiež pozerali na seba a vedeli sme, že ho chceme, aj sme to očakávali. Čiže v Constipation sú štyri pätiny Perversity.
Neobávate sa toho, že fanúšikovia Perversity si vás budú mýliť s Alicou?
Dodi Košč: Dnes sa ma už traja fanúšikovia pýtali, kedy hrajú Perversity. Odpovedal som, že dnes nehrajú Perversity. Niekto to tak neberie, ale neobávame sa toho.
Pred súčasnou zostavou sa v kapele vystriedalo viac mien. Ako vyzerala kapela, jej zostava a ambície pri úplnom vzniku? Všimol som si, že dátum vzniku datujete od roku 2019, no vráť nás do minulosti, k prvotnej myšlienke, kto založil Constipation?
Dodi Košč: Oživenie prišlo v roku 2019, ale prvý koncert bol už v roku 1999. Vlastne dnes, na krste albumu Alica hrali Recognition a gitarista Koki bol bubeníkom v Constipation. Mali sme spoločnú skúšobňu, chodili sme spolu na pivo a prišlo to prirodzene. Prvý koncert som spieval a hral na gitaru, ale neriešil som to. Venoval som sa Perversity. Musím spomenúť Lukáša Tróna, všetci ho dobre poznáme. Poslal som mu riffy, on rýchlo spravil bicie. Prvé splitko bolo dielo s Lukášom a on bol ten prvý impulz, že ideme do toho.
Vydania debutového albumu Constipation sa ujalo poľské vydavateľstvo Via Nocturna Records. Plánuje sa v spolupráci s labelom nejaké špeciálne vydanie novinky, napríklad na kazete alebo vinyle? Sú v pláne aj koncerty v susednej krajine na druhej strane Tatier?
Dodi Košč: Via Nocturna je label, ktorý vydáva len CDčka a len vo formáte Jewel. Je to zvláštne, ale majú takýto systém. Od roku 2004 vydali asi 140 albumov. Koncerty neviem, možno nám niečo vybavia. Majú dobré meno a pomáhajú aj so streamovacími službami. Samozrejme, radi by sme išli do Poľska, ale tá spolupráca je otvorená. Paradoxne je to skôr black, doomový label a z grindu majú len tri kapely. Možno aj preto nás chceli u seba.
Hľadal si aktívne vydavateľa alebo sa naopak ozvali sami? Aký je význam tohto vydavateľstva v kontexte Európy? Myslíš, že vám to môže otvoriť nejaké cestičky?
Dodi Košč: Samozrejme to otvorí nejaké cestičky. Majiteľ labelu je perfektný týpek, záleží mu na tom. Pedant. Na obale si dal záležať, vyladil všetky detaily.
Posielal som promo asi 15 labelom a všetci odpovedali, že už nemajú pre nás priestor. Majiteľ Via Nocturno Records nám napísal po tom, čo videl klip Necrologo s tým, či máme viac materiálu. Napokon sme spolu podpísali zmluvu. Je to čerstvá vec, ktorá môže pomôcť aj Perversity. Aj som si myslel, že nás oslovil kvôli Perversity, ktorých paradoxne vôbec nepoznal.
Prečo ste si vybrali za krstného otca Jána Jasona?
Dodi Košč: Jančo je náš najlepší kamarát, prvá ruka oboch kapiel. Dlhé roky sme kamaráti. To sa nedá opísať. Sme jednoducho bratia.
Jano, ty si album nielen krstil, ale aj vystúpil spoločne s kapelou na pódiu v skladbe Svet facku ti dá. To nie je pre teba typická poloha. Nemal si trému? A orečo si sa rozhodol prijať úlohu krstného otca?
Ján Jason: Vedel som, do čoho idem, vyskúšal som si to, púšťal som si to doma. Všetko musí byť s chladnou hlavou. Ja fungujem s chladnou hlavou už 20 rokov v práci. A veľa je o improvizácii. Keď vieš improvizovať, vieš sa nepotiť, nekoktať, vieš sa nečervenať. A to sa dnes zadarilo.
Ako svoju výhodu vnímam aj to, že s Perversity fungujem od svojich trinástich rokoch a bol som pri zrode splitka. Berme to tak, bol to projekt. Mám prehľad o slovnských kapelách. Bolo to, ako keď prišli Abortion. Bolo to humorné. Na východe to nie je percentuálne grindovo na veľkej úrovni. Som maximálne spokojný s albumom Alica, ako vyšiel. Je to niečo iné. Má to šťavu. Má to hlavu a pätu.
Dodi, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor. Čo by si odkázal fanúšikom sa ťa pýtam nebudem, ale prezraď nám nejaké tajomstvo, týkajúce sa teba a tvojich hudobných projektov.
Dodi Košč: V apríli ideme nahrávať s Perversity, v máji by sme chceli dokončiť album. Následne budeme riešiť samotné vydanie. Štúdio je pre nás teraz najdôležitejšie. Naposledy sme vydali album v roku 2017, ktorý je dobrý, ale ten nový nasadí latku ešte vyššie. Vždy som mal proces v štúdiu najradšej, keď sa album skladá a prichádza na svet.
text: Simon Kluvanec
foto: Stephen Slaninka
