Wine Fault. Foto – Braňo Vartovník
Americkí novinári Jim VandeHei, Mike Allen a Roy Schwartz pred časom vydali knihu „Smart Brevity“. Čitateľom bližšie približujú, ako v dnešnej ultrarýchlej dobe, kedy je nesmierne ťažké na dlhšie udržať niekoho pozornosť, sa dá komunikovať efektívne a povedať viac stručnejšie. Riadia sa princípom, že stručnosť znamená sebavedomie, dĺžka je strach (Brevity is confidence, length is fear). Na Slovensku je praktickou ukážkou tohto princípu nový album bratislavskej noiserockovej skupiny Wine Fault. „Maybe Scissors“ vyšiel 1.apríla a všetko, čo Wine Fault chceli povedať, povedali stručne, sebavedomo a efektívne za 26 minút.
Wine Fault sa pohybujú na scéne od roku 2019 a hudobným zaradením ide o unikát na slovenskej scéne. Pri počúvaní ich nového albumu sa budete pýtať samých seba, či je to naozaj slovenská kapela. Podobne znejúcu skupinu totiž u nás nenájdete. Pri všetkej snahe neznieť namyslene to potvrdzuje aj bubeník Patrik Urban. „Podobné veci nám hovoria aj miestne kapely, s ktorými sa kamarátime. Vraj taká skupina, ako sme my, tu veľmi nebola.“
Nový štúdiový album „Maybe Scissors“ zložila trojica Andrej Fintora, Patrik Urban a gitarista Juraj Sabo. Juraj stál aj na začiatku zrodu zostavy, ktorá sa neskôr zastabilizovala pod menom Wine Fault. Vtedy do skupiny zháňal niekoho s alergiou na Guns N‘ Roses a slabosťou pre Eltona Johna a zohnal Patrika. Keď sa uvoľnilo miesto basgitaristu, spomenul si na Andreja, s ktorým kedysi hrával v metalových projektoch. Silné metalové pozadie paradoxne rozhodlo o noiserockovom smerovaní skupiny. „Chalani sú zarytí metláci,“ hovorí Patrik. „Majú stokrát väčší prehľad v tomto žánri ako ja, hoci tiež počúvam metal. Ani jeden z nás už ale nechcel hrať metal. Chceli sme hrať niečo, čo je svojím spôsobom jednoduchšie, no stále agresívne a šialené, preto hráme noise rock. Jednoducho sme sa snažili odmetalovať.“
V trojici nahrali Wine Fault dve EP a dva štúdiové albumy vrátane toho aktuálneho. Hoci dáta ukazujú, že dnes počúvaniu hudby dominujú single a EP, pre Wine Fault je stále dôležité vydávať albumy. Basgitarista a spevák Andrej Fintora potvrdzuje: „Album je väčší moment v histórii kapely, zahŕňa dlhšie obdobie. Aj na skladbách vidno, ako dotvárajú a menia jeho atmosféru. Keď vyšiel nejaký album, vždy to bola pre mňa veľká vec. Single so mnou nič nerobia.“
Pred časom sa z Wine Fault stalo duo. Gitarista Juraj sa rozhodol zo skupiny odísť. „Dal nás dokopy, všetky nápady a pesničky na nový album sme robili spolu. Nahrával s nami aj v štúdiu, ale toto nie je smer, ktorému sa chcel ďalej venovať. Album ‚Maybe Scissors‘ je kompromisom medzi nami a on sa chcel posunúť ďalej. Stále sme však kamaráti, posielame si memes a chodíme na pivo. Nerozišli sme sa v zlom. Je správne venovať sa tomu, čo ťa baví. Keďže hudba neživí ani jedného z nás, mala by byť pre nás potešením,“ objasňuje Andrej.
Skupina nepopiera, že ich hudbu do veľkej miery ovplyvňuje anglo-americká scéna. Dodnes sú fanúšikmi skupín ako Shellac alebo mclusky a veľkou inšpiráciou im sú A Place to Burry Strangers. Pri počúvaní takej „21st Century Fireman“ je zasa zrejmé, že úplne nevytesnili ani svoje metalové vplyvy a pri posúvaní sa na vyššiu úroveň sa dokázali inšpirovať majstrami vo vyskladávaní vokálnych liniek ako sú Baroness alebo Mastodon. Oproti debutovému albumu dostal väčší priestor melodický spev. „Juraj má veľmi originálny a dobrý scream, ale chceli sme sa odlíšiť od tvrdších žánrov, a preto sme začali viac spievať,“ hovorí Patrik. Andrej pokračuje: „Keď počúvam Baroness, Mastodon a podobné skupiny, ktoré používajú skvelé čisté vokály a výborne intonujú, vnímam to ako vyšší level. Myslím, že aj melodická časť, ktorú sme pridali na predchádzajúci album ‚DNO‘, dala tým skladbám viac než len čistý scream.“
Nie je prekvapivé, že skupina v hudbe tak silne inklinujúcej k anglo-americkej scéne uprednostnila texty v angličtine. Používaním čistých vokálov a cudzieho jazyka však môžete nechtiac upriamiť pozornosť na fakt, že toto naozaj nie je váš materinský jazyk. Wine Fault takýto problém nemajú. Andrej má spev v angličtine na výbornej úrovni a skvelý cit pre jazyk cítiť aj v textoch. Tie nie sú poskladané z jednoduchých prefláknutých fráz, ale ani výrazov vytiahnutých zo slovníka, ktoré majú ohromiť. „Ja sám si čítam texty kapiel,“ hovorí Andrej. „Potrpím si na nich. V tomto mi dosť pomáhal Jakub Hríbik z Pulp štúdia na Kolibe. On je naša šedá eminencia. Vie veľmi dobre po anglicky a pomáha mi z textov dostať čo najviac. Zväčša prídem k nemu s hrubým textom, hlavnou myšlienkou a spolu hľadáme slová, ktoré by to lepšie vystihli.“ Patrik dopĺňa: „Každý náš text má nejakú zápletku. Chalani dokázali vymyslieť aj niekoľko vrstiev príbehu. Niekedy sa stalo, že z jedného vtipu vznikol celý text. Hlavne Juraj sa do toho vie ponoriť až absurdným štýlom a z niečoho, čo ani nebolo, vymyslieť text. V zásade sú naše texty primitívne, robíme si srandu, ale pridávame tam aj vážny podtón. Sú to také memečká.“
Tento prístup dobre reprezentuje singel „Alf Life“, ktorý na známej seriálovej postave Alfa ilustruje príklad nevyžiadaných návratov. Práve návrat starého televízneho programu primäl skupinu k zamysleniu: „Všimnite si, ako sa v čase vždy vracajú a pýtajú sa o slovo bizarné postavičky, ktoré akoby nevedeli, že treba vedieť v nejakom momente odísť a nechať to jednoducho tak. Nie je to len o Alfovi, sú to politici, ‚starí známi‘, o ktorých ste dlho nevedeli (a bolo to tak dobre) a zrazu sú späť…“
V každej skladbe sa Andrej snaží prevteliť do konkrétnej postavy. V skladbe „The Crotch“ je z neho rozmaznaný kráľovský dedič. „V texte sa dávam do prvej osoby rozmaznaného fracka, ktorý je šťastný, že konečne je niekto. Mne osobne príde absurdné, že len preto, že sa narodíte do nejakej rodiny, máte meno. Je v tom zosobnené všetko, čo je na dnešnej dobe zlé. Myslím si, že ľudia by mali byť rešpektovaní za to, čo dokážu, nie za to, do akej rodiny sa narodia.“
Skupina pracovala na novom albume celkovo tri roky. Pri dĺžke nahrávky 26 minút sa môže zdať, že Wine Fault pracovali v pozvoľnom tempe, no opak je pravdou. „Trvalo to dlho, lebo sme mali veľa nápadov,“ objasňuje Patrik, „a boli sme veľmi prísni pri selekcii toho, čo posunieme ďalej. Osobne si za týmto albumom stojím, je to určite najlepšia vec, čo sme spravili.“
Celkovo sa Wine Fault rozhodli ku skladaniu nového albumu pristúpiť jednoduchšie ako v minulosti. Už nepotrebovali dokazovať, čo všetko vedia vymyslieť, ale stavili na istú priamočiarosť a pesničkárstvo. „Mentálne som sa na tento album upol,“ priznáva Andrej. „Prišlo také zdravé nasratie urobiť niečo poriadne a vyhodiť slabé nápady. Mal som v sebe potrebu spraviť dobrý undergroundový album. Akoby som mal klapky na očiach, bol to takmer sebadeštruktívny proces. Cítil som obrovskú až manickú potrebu vyjadriť sa.“
Do štúdia kapela priniesla zhruba desať skladieb, nad ktoré si sadla s producentským duom Jakub Hríbik a Jakub Spiszak. Obaja Jakubovia ponúkli neopočúvaný pohľad na skladby a pomohli skupine odstrániť prebytočnú vatu. „Chalanom prejde cez ruky toľko hudby, že už sú rozhýčkaní. Chcú to najlepšie,“ hovorí Andrej. „Pôvodne bola minutáž oveľa dlhšia, ale chalani nám pomohli vyhodiť vatu, ktorú sme mali v pesničkách a ktorá nikoho nenadchla.“
„Maybe Scissors“ má veľmi živý zvuk a navodzuje pocit, že vám skupina hrá rovno v miestnosti. Patrik súhlasí: „Naším cieľom bolo, aby z nahrávky bolo počuť, že to reálne hrá kapela.“ Andrej dopĺňa: „Dali sme dosť veľký priestor bicím a gitare. Všetky gitary sú nahraté analógovo, poctivo na mikrofón. Vyskúšali sme rôzne kombá, hlavy, pedále,… Nás baví mágia okolo dobrého zvuku nástrojov.“
V snahe docieliť čo najlepší zvuk dokonca Patrik nahrával zvlášť bubny a činely, čo prinieslo bizarné situácie v štúdiu. „Najskôr som hral normálne kopák, rytmičák a prechody a tie časti, kde sú činely som udieral buď do krabice od pizze alebo nejakej gumy. V druhej časti nahrávania som zasa udieral len do činelov. Keď sa tieto veci nahrávajú zvlášť, dá sa lepšie hrať so zvukom bubnov. Vznikne čistejší výsledok. Producentovi to potom uľahčuje prácu. Nemusí sa báť, že keď pridá bicie, pridá do zvuku aj niečo, čo nechce. Pri tomto spôsobe nahrávania sme sa inšpirovali Queens of the Stone Age.“
Paradoxom je, že hoci majú Wine Fault premyslený každý detail na albume „Maybe Scissors“, samotný názov albumu si dovolili „odfláknuť“. Andrej priznáva: „Názov je najmenej premyslená vec. Vždy hľadáme nejaké blbosti. ‚Maybe Scissors‘ nedáva žiaden zmysel. Treba otvorene povedať, že je to prvá hovadina, ktorá nám napadla.“ S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Patrik. „Občas jednoducho máme také primitívne momenty.“ Andrej pohotovo dopĺňa: „Primitívne momenty – to je krásny opis toho, že ‚Maybe Scissors je výsledkom primitívneho momentu tejto kapely.“
Aj napriek tomu, že Wine Fault sú fanúšikmi fyzických nosičov, ich album „Maybe Scissors“ je dostupný len na streamovacích platformách. Či sa dočkáme aj fyzického nosiča záleží od financií. „My si všetko riešime sami,“ vysvetľuje Andrej. „Pre kapely, ktoré si všetko riešia samé, je to ťažké a my sme v tom celom ešte noví. Pýtame si rady od tých, čo už majú skúsenosti. Uvidíme, ako nám to bude finančne vychádzať a či sa nám oplatí vydať pár platní. Ja som človek, ktorý má veľmi rád platne. Počúvam hudbu aj cez streamovcie platformy, ale osobne nie som fanúšik Spotify. Ich tantiémy pre malé skupiny a vydavateľstvá sú biedne. Iné streamovacie platformy ako Tidal a Apple Music to majú lepšie.“
Pri otázke na ambície skupiny si obaja členovia uvedomujú, že cieľ živiť sa takouto hudbou na Slovensku je z ríše snov. Preto nateraz majú skromnejšie plány – dostať nový album medzi čo najviac ľudí a podporiť ho koncertmi. To však nie je také jednoduché. Wine Fault sú unikát, a to prináša svoje nevýhody. „Sme originál, no nemáme s kým hrať. Je pre nás ťažké nájsť ten správny line up. Pre metalistov sme moc mäkkí, pre druhých moc tvrdí,“ hovorí Andrej. Ani to však neodrádza kapelu v snahe podporiť koncertne nový album. „Je pre nás dôležité spropagovať tento album“, pokračuje Andrej. „Stojíme si za ním a myslíme, že je to najlepšia vec, čo sme zatiaľ spravili. Dali sme to toho veľa času a bola by škoda, keby sa nedostal medzi ľudí. Mrzelo by nás, keby po dvoch mesiacoch zapadol prachom.“
Aktuálne Wine Fault budete môcť vidieť naživo 1.júna v Hideparku v Nitre a 6.júna na Garážach v Bratislave.
text: Barbora Stuchlíková
foto: Braňo Vartovník