Janka je na domácej scéne známa persóna. Okrem sympatického vzhľadu a jej pekného úsmevu je tu ešte jej ďalšia veľká prednosť. Je nadaná maliarka, ktorá kapelám vytvára obaly albumov.
Ako sa máš v posledných dňoch?
Mám sa dobre, ďakujem, síce zaneprázdnená (ako vždy), ale v dobrom slova zmysle. Vždy mám na čom pracovať a som za to vďačná, hlavne ľuďom, ktorí majú záujem o moju tvorbu. Snažím sa vyhradiť si čas aj na koncerty, bez toho by som sa cítila prázdna a uvedomila som si, že je to v podstate aj súčasť mojej „práce“, čo sa týka tvorby obalov pre hudobné diela. Mimochodom momentálne počúvam nový album Mordum – In peccato mortali a musím uznať, že je to poriadne peklo a veľmi ma teší, že ma chlapci oslovili, aby som im namaľovala cover. Slovenská metalová scéna je na vysokej úrovni a som na to veľmi pyšná.
Naposledy sme sa stretli vlani v Poprade na akcii venovanej spomienke na Jurka Immortala. Ako sa ti páčil koncert?
Jurka pozdravujem do metalového nebíčka. Je úžasné, že sa naňho takto spomína, veď čo je lepšie ako stretnutie priateľov metalovej hudby na poriadnom koncerte, kde vystupujú vymakané, či už naše slovenské, alebo zahraničné kapely. Koncert hodnotím veľmi pozitívne, človek len vojde do baru a hneď vidí priateľov, ktorí sa v podstate predbehujú o to, aby ti vzali pivo a pokecali o živote. Kapely boli parádne, ani som nestihla všetky, no musím priznať, že som sa najviac tešila na Dehydrated a Faüst. Samozrejme nesklamala ani jedna, klobúk dole, bol to zážitok.
Kedy prišiel ten okamih, že si sa rozhodla byť výtvarníčkou a živiť sa umeleckou prácou? Bol to tvoj sen alebo to prišlo spontánne?
Prišlo to postupne, keď som začala študovať na strednej škole modelárstvo a návrhárstvo odevov. Na škole sme mali (okrem iného) aj hodiny figuratívneho kreslenia a v podstate až tam som sa naučila základy kresby. Istý čas som mala dokonca sen vlastniť butik s vlastnou odevnou značkou, ale neskôr sa to zmenilo, keďže som išla ďalej študovať na vysokú školu učiteľstvo výtvarného umenia. Na bakalárskom stupni som bola presvedčená, že budem učiť výtvarné umenie, lenže prišiel čas, kedy som znova zmenila názor. Prestala ma lákať myšlienka byť učiteľkou (táto možnosť stále existuje). Neskôr, keď som mala čas, maľovať vlastné obrazy, nie len tie, ktoré som musela vytvoriť v škole, tak mi začali pribúdať zákazky. A nimi to všetko začalo.
Predpokladám, že si bola umelecky aktívna už v rannom detstve. Čomu si sa ako malé dievča venovala?
Áno, už od útleho detstva som veľmi rada kreslila a tvorila. Navštevovala som výtvarný krúžok, zapájala sa do rôznych súťaží a pod. Spomínam si na hodiny výtvarnej výchovy, kedy som asi jediná z triedy permanentne a s nadšením nosila na hodiny výtvarné pomôcky, výkresy a farby. Brala som to vážne a tešila sa na tvorbu, nie ako moji spolužiaci, ktorí to mali všetci na háku.
Dala si sa potom aj na štúdium umeleckého smeru. Skús trocha priblížiť, čo ti táto škola dala a načo najradšej v tomto období spomínaš.
Presne tak, študovala som učiteľstvo výtvarného umenia. Získala som tam prehľad v rôznych oblastiach umenia, okrem kresby a maľby to bola napríklad grafika, fotografia, film, cez kaligrafiu až po modelovanie a keramiku. Každý predmet ma veľmi bavil, hlavne modelovanie ma napĺňalo najviac a to sa spája aj s príjemnými spomienkami na toto obdobie, kedy som so svojou spolužiačkou trávila čas v ateliéri aj po škole, pretože sme chceli vytvoriť niečo vlastné. Vtedy sme skúšali vytvárať odliatky zo sadry. Najprv sme spravili odtlačky rôznych častí tela a predmetov do hliny a následne sme to zaliali sadrou a nechali stvrdnúť.
Podarili sa nám interesantné diela, ale najradšej spomínam na odtlačok môjho zadku, z ktorého sa nám podaril naozaj pekný odliatok. Tento „skvost“ sme nechali v ateliéri a niekto ho vystavil na chodbe, možno visí doteraz. A tiež veľmi rada spomínam, ako sme partia spolužiačok ostávali do večera v ateliéri, nakúpili si pivo a tvorili až do neskorého večera, kedy nás už aj upratovačka vyháňala domov, pretože chcela zamknúť školu.
Ktorých svetových maliarov, respektíve iných umelcov v tvojom odbore obdivuješ? Koho by si mi odporúčala, aby som si pozrel jeho alebo jej tvorbu?
Vždy ma fascinovali maliari obdobia renesancie, baroka, realizmu, romantizmu, secesie, surrealizmu ale aj súčasní umelci. Mala som možnosť vidieť mnohé diela týchto umelcov. Ak to mám zhrnúť, tak obdivujem napríklad odvážneho Goyu, majstrov šerosvitu Rembrandta, Caravaggia , da Vinciho, precízneho Velásqueza, Rubensa, Delacroixa, Géricaulta, tvorivého Dalího, Brunovského, Gigera, Marsa, Beksinského, Lewandowského a tvorcov coverov Kantora, Repku, Seagraveho a mnohých ďalších. To je zároveň aj moje odporúčanie, koho by si si mohol pozrieť.
Bol som v podstate pri tvojich začiatkoch a videl, ako sa pekne rozbiehaš. Videl som, ako vznikali tvoje prvé diela. Najprv to boli portréty muzikantov a potom ožívali tvoje rôzne umelecké predstavy. Aké boli tvoje začiatky v salóne nad skúšobňou Perversity?
Nejak sa začať musí a ľudia mali spočiatku záujem hlavne o moju portrétnu tvorbu. Aby som dokázala predať obraz, maľovala som najskôr na želanie. V podstate som prijímala všetky zákazky, aké sa vyskytli. Potom nastalo obdobie covidu a lockdownu, tak som mala čas maľovať čokoľvek aj pre vlastné potešenie. Chcela som tiež vyplniť prázdne steny v salóne. Namaľovala som niekoľko zvieracích motívov (milujem zvieratká, sú fascinujúce a tajomné), vyvesila som si ich aj do salóna, ako dobre vieš. Spočiatku som ich nechcela predať, aj keď bol o nich záujem, ale nakoniec som sa rozhodla inak. Takže teraz robia radosť iným, čo ma nesmierne teší.
Ako si sa dostala k nápadu, maľovať obaly albumov pre kapely? Ktorá bola tvoja prvá takáto práca?
Vlastne to nebol ani tak môj nápad, ale oslovil ma jeden chalan z Kalifornie, ktorému sa veľmi páčili moje obrazy zvierat, hlavne krvavé harpye, tiež zúrivý vlk a pod. Niečo podobné si vyžiadal, lebo sa mu to hodilo ako obal pre hudbu, ktorú tvorí. Na to nadväzovali ďalšie ponuky. Nasledovala ponuka od kolumbijskej black speed metalovej kapely a takto ma začali oslovovať postupne ďalšie skupiny.
Kde hľadáš inšpiráciu? Raz si mi hovorila, že musíš dielo odložiť a časom sa k nemu vrátiš. Je to tak stále?
Inšpiráciu hľadám, respektíve vidím všade a stále. Myslím to tak, že všetko, čo vnímam vizuálne, či už napríklad pri prechádzke lesom, kde si všímam detaily ako štruktúry kôry stromov, prírodné javy, kamene, rastliny, zvieratá, alebo len kráčaním pod lampami osvetlenej ulici vo večerných hodinách sledujem hru svetla a tieňa, v ranných hodinách zasa temnú hmlu miznúcu v skalnatých zasnežených horách. Samozrejme, umelci, ktorých obdivujem, ma inšpirujú, ale aj obyčajní ľudia, hudba (vyvoláva vo mne rôzne pocity, nálady, ktoré ma ovplyvňujú, napríklad vo výbere farby, témy a podobne) a tiež čerpám nápady z kníh, filmov, alebo z internetu. Niekedy ju ani nehľadám a proste mi niečo napadne (nečakaný kopanec od pani Múzy). Vtedy si zvyknem ten nápad (obraz v hlave) aj zapísať, aby som na to nezabudla.
Dobre si pamätáš, je to tak, hlavne pri zložitejších prácach potrebujem dielo odložiť a neskôr sa k nemu vrátiť. Je to proces, v ktorom potrebujem odstup, iné myšlienky, aby som dokázala nejak vyhodnotiť, čo je potrebné v obraze doplniť, prípadne zmeniť. Inokedy sa mi stane, že namaľujem obraz za jeden, dva dni a s výsledkom som spokojná. Je to samozrejme individuálne pri každom jednom obraze, no spoločné majú to, že v každom z nich sa skrýva kúsok zo mňa.
Môžeš prezradiť, pre aké kapely teraz tvoríš? Kontaktuje ťa už teraz viac ľudí aj zo zahraničia? Musím sa priznať, že album od Melancholy Pessimism som si kúpil len kvôli tvojej titulnej obálke.
Momentálne pracujem na obale pre žilinskú death metalovú kapelu Minor. Chalani čerpajú námet z Lovecraftovej poviedky, čo ma veľmi zaujalo. Neskutočne ma baví, hrať sa s touto témou, a ďakujem chalanom, že si vybrali práve mňa a dali mi priestor realizovať sa. Verím, že budú s výsledkom spokojní.
Áno, kontaktujú ma ľudia zo zahraničia (napr. Írsko, Fínsko, Švajčiarsko, Amerika…. ) , či už kvôli coverom, alebo pre súkromnú požiadavku. Je úžasné, že ľudia z rôznych kútov sveta chcú obraz priamo odo mňa a sú ochotní platiť za to aj drahé poštovné. Ale niekedy im stačí digitálna forma, takže mám pár originálov doma. Je to skvelý pocit a snáď aj ja osobne navštívim tieto krajiny a nielen moje obrazy.
A ďakujem za pochvalu, vážim si to, no odporúčam ti, aby si si album aj vypočul, nielen naňho čumel, je to brutal nárez. (smiech)
Môže sa ti ozvať aj niekto, kto by chcel namaľovať napríklad svadobnú scénu alebo svojho malého domáceho maznáčika? Je aj niečo, čo by si neprijala?
Prijímam už len objednávky malieb domácich maznáčikov, keďže milujem zvieratká, ako som už spomínala a baví ma ich maľovať. Svadobných scén som kedysi pár namaľovala, ale už sa k tomu nechcem moc vracať. Tiež som neprijala aj nejaké zákazky portrétov. Záleží aj na tom, o aké portréty ide, pre koho, a hlavne, či mám na to čas.
Zámerne som ešte nespomenul tvoje tetovacie služby. Venuješ sa ešte tomu?
Áno, venujem sa tomu a chcem sa venovať viac, rozvíjať sa v tom a zlepšovať. Klienti odo mňa žiadajú aj vlastné návrhy, takže sa môžem realizovať. Veľmi ma to baví a plánujem otvoriť vlastné tetovacie štúdio.
Metal. To je ta naša spoločná vášeň. My dobre vieme, čo to pre nás znamená. Za tých 9 rokov, a môžem to aj verejne takto napísať, čo si bola partnerkou nášho gitaristu Martina, sme toho zažili neúrekom. Bola si ako súčasť kapely. Vlastne si bola viac na skúškach ako niektorí iní členovia (smiech). Máš nejaký svoj silný metalový zážitok na toto obdobie s nami?
Veru, zažili sme toho neúrekom. Silný metalový zážitok som mala napríklad vo chvíli, keď stes Perversity vystupovali na Gothoome. Bolo pekné, teplé, slnečné počasie a pri posledných skladbách sa začalo zmrákať a prišiel silnejší vietor. Death metal na scéne, postupné ochladzovanie sa, až nakoniec presne vo chvíli, keď ste dohrali začalo pršať. To bola sila, také niečo zvláštne. Parádny efekt. Ďalšia kapela, ktorá mala hrať po vás, bohužiaľ nemohla vystúpiť, kvôli silnej búrke a lejaku, ktorý ste privolali.
Vedela by si prezradiť, ktorý album je pre teba z nejakého osobného dôvodu naj? Pridaj aj tvoje najobľúbenejšie bandy, ktoré stále počúvaš.
Death – Symbolic. Jeden z prvých death metalových albumov, ktorý som počula. Keď som bola ešte násťročná, tak sa ku mne dostalo jedno CD od kamoša. Boli tam napálené rôzne kapely. Keď som s ním prišla domov a pustila si ho vtedy na DVD tak ma skoro odpálilo. Doteraz si pamätám ten pocit, ktorý vo mne vyvolával, bolo to neskutočné nadšenie, zimomriavky, nechápanie a v hlave otázka: „Také niečo existuje?“. Doteraz, aj keď som to počula miliónkrát, mám stále rovnaké pocity.
Počúvam toho naozaj veľa ( rock, punk, thrash, death, black, folk, dark, doom metal, mám veľmi rada aj klasickú hudbu…) Také top bandy pre mňa okrem Death sú napr. Perversity, Mordum, Bloody Redemption, Constipation, Funus, Refore, Entombed , Morta Skuld, Autopsy, Bolt Throver, Celtic Frost, Vital Remains, Morbid Angel, Triptikon, Edge of Sanity, Sodom, Obituary, Carcass, Vader, Deströyer 666, Pestilence a milión ďalších.
Skúšala si hrať na nejaký hudobný nástroj?
Áno, dokonca som absolvovala súkromné hodiny hry na gitare na ZŠ. Ešte ako dieťa som veľmi túžila po gitare, ale naši si ju asi nemohli dovoliť, tak som ich aspoň chodila obkukávať do hudobnín (s otvorenými ústami)a. Ale ako správny umelec som si jednu vyrobila z kartónu a vlny. Síce nepoužiteľná, ale skúšala som si na nej aspoň cvičiť držanie tých troch či štyroch akordov, ktoré ma vtedy učiteľ hudobnej výchovy horko ťažko naučil. Potom som sa k tomu dlho nedostala, až teraz v dospelosti. Mám dve akustické gitary a brnkám si len jednoduché melódie, ktoré si vymyslím. V rámci oddychu a relaxu.
Vieš prezradiť niečo o sebe, čo by sme určite od teba nečakali?
Ovládam karate, tak pozor na mňa.
Tvoje záverečné slová?
Neodsudzujte. Odpúšťajte. Milujte sa. Neriešte banálnosti. Nenechajte si nikdy nikým ukradnúť svoje sny a pamätajte, že šťastie sa skrýva v detailoch každodenného života. Ďakujem krásne za oslovenie Dodi a držím päste, aby sa ti darilo vo všetkom, čo robíš. Tiež ďakujem ľuďom, ktorí ma podporujú, naozaj si to veľmi cením. Pozdravujem všetkých a všade.
Viac na FB a IG profile Jany Varadyovej.
Tento text vznikol s podporou SOZA – Slovenský Ochranný Zväz Autorský.
text: Dodi Košč
foto: Jana Varadyová
