Rozhovory

Počas jam session na neho nakričali hudobníci priamo na pódiu. Bubeník Mattia Müller teraz študuje na prestížnej Berklee College of Music

Mattia Müller patrí k najvýraznejším postavám našej hudobnej scény. Vo svojich devätnástich rokoch má na konte spoluprácu s mnohými špičkovými hudobníkmi slovenskej scény. Taktiež má na konte debutové CD Mattiaboyz. Okrem toho prednedávnom ukončil úvodný semester štúdia na prestížnej Berklee College of Music v Bostone. Rozprával som sa s ním o jeho hudobných začiatkoch, rýchlom napredovaní a rozvíjaní žánrovej flexibility, o kapele Mattiaboyz, ich albume a v neposlednom rade aj o jeho pocitoch a skúsenostiach zo štúdia a života v zámorí.

DELO SAUCE Slovak Summer Tour 2022 prinesie koncerty na konci júla, v podobe festivalových a klubových podujatí, na Slovensku, ale i v Brne a vo Viedni.

Zoznam koncertov:
16.7 Nové Mesto nad Váhom (Open Jazz Fest)
17.7 Prešov (Stromoradie)
18.7 Levice (Na Kus Reči)
19.7 Bratislava (Nu Spirit) – Jam session po koncerte
20.7 Kremnica (Jazz Fest)
21.7 Žilina (Nová Synagóga)
22.7 Šamorín (Šup Šup Music Club)
23.7 WIEN (ZWE Jazz club)
26.7 Brno (Music Lab)
27.7 Banská Bystrica (Hogo Fogo)
29.7 Liptovský Mikuláš (Mikulášsky Jazzový Festival)

Členovia zoskupenia:
Mattia Müller (SK/ITA)- Bicie nástroje, Spev
Paul Reinhold (USA)- Basová gitara, Spev
Omri Aruch (AUS)- Klávesové nástroje, Spev
Reggie Reed (USA)- Saxofón
Joey Du Bois (USA)- Trumpeta

Aký bol tvoj prvý kontakt s hudbou? Kedy a prečo si sa rozhodol začať hrať na bicie nástroje?

Môj otec je amatérsky gitarista a milovník hudby. Pamätám si nato, kedy som ako štvorročný ohmatával jeho gitary a snažil som sa napodobniť gitaristov, ktorých mi ukazoval vo videách. Môj prvý kontakt s bicími nástrojmi nastal v mojich deviatich rokoch, kedy mal môj strýko u nás doma rozloženú biciu súpravu, pretože hrával s mojím otcom v spoločnej kapele. Jedného dňa mi otec ukázal nejaký základný groove, ktorý som skúsil zahrať. Odvtedy som sa zamiloval do bicích nástrojov.

S projektom Mattiaboyzz si na súťaži Nové Tváre Slovenského Jazzu získal cenu za objav súťaže. Následne ste nahrali debutové CD. Ako ste sa spoznali so spoluhráčmi a ako by si opísal (hudobný) koncept tejto kapely?

Spoznali sme sa na Letnej jazzovej dielni 2018, kedy nás náhodou dali do rovnakého ansámblu. Hudobne sme si ihneď veľmi dobre porozumeli. Preto som sa rozhodol ihneď po tom, ako sa skončil workshop, každého osobitne osloviť a spojiť do projektu Mattiaboyzz. Konceptuálne sa to neustále menilo, ale zjednodušene povedané, každý sme mali rôzne hudobné preferencie, ktoré nás inšpirovali. Výsledkom bola farebne, zvukovo a žánrovo pestrá kapela.

Kto ťa hudobne viedol? Aký mali na tvoj hudobný vývoj vplyv tvoji prví učitelia?

Mal som niekoľko učiteľov a mentorov. Prví učitelia sa ma snažili naučiť základy techniky ako každého študenta. Veľa mi dalo štúdium na konzervatóriu v Bratislave, kde som študoval orchestrálne a melodické bicie nástroje s pánom profesorom Petrom Kosorínom (európska trieda hráča na tieto nástroje). Odovzdal mi veľa dôležitých informácií nielen o hudbe a bicích nástrojoch, ale i života a umenia ako takého. K sade ma popritom externe viedol najprv Peter Szapu a neskôr Michal Fedor. Obaja mi ukázali rôzne techniky a spôsoby hrania na bicie nástroje. Mojím najväčším mentorom a učiteľom na Slovensku bol David Hodek, ktorý mi totálne otvoril spôsob myslenia pri hraní a odovzdal mi asi najcennejšie informácie, z ktorých čerpám dodnes.

Následne si sa začal venovať aj mainstreamovému jazzu, nielen fusion. Kedy a prečo došlo k rozšíreniu tvojho žánrového spektra?

Ešte ako 15-ročný som nemal v obľube tradičný jazz, ale vždy som miloval improvizovanú hudbu a zároveň som vyrastal na rockovej hudbe. Tým pádom som prirodzene preferoval spojenie konceptu improvizácie vychádzajúcej z jazzu a energickosti rockovej hudby. Toto zo mňa urobilo milovníka fusion.

Následne som začal navštevovať rôzne jam sessions v Bratislave, lebo som sa chcel dostať do povedomia scény a zároveň som odjakživa mal chuť, naučiť sa hrať všetky žánre na dobrej úrovni. Jedným zo žánrov, v ktorého interpretácii som sa cítil najslabší, bol práve jazz. Na jazzových jam sessions som dostaval tvrdé lekcie priamo na pódiu, až to vyústilo do bodu, kedy raz na mňa nakričali počas hrania starší a skúsenejší muzikanti. 

Od toho momentu (ako 16-ročný) som sa rozhodol, že sa chcem naučiť hrať a pochopiť mainstreamový jazz. Začal som vyhľadávať videá na Yotube, vzdelávať sa o histórii jazzu a učiť sa tento žáner, do ktorého som sa postupne zamiloval.

Mattiaboyzz

Máš za sebou prvý semester štúdia na slávnej Berklee College of Music v Bostone. Viem, že si sa hlásil na viaceré prestížne školy. Prečo si si nakoniec zvolil práve Berklee a ako hodnotíš štúdium?

Bol som na prijímacích skúškach na Manhattan School of Music, New School v New Yorku a Berklee College of Music v Bostone. Na každú z týchto škôl som bol prijatý. 

Veľkou motiváciou bolo to, že mi Berklee ponúkla plné štipendium a zároveň bola táto škola mojím snom od čias konzervatória, takže som dlho neváhal a rozhodol som sa pre Berklee. Štúdium bolo zatiaľ vynikajúce. Dostal som veľmi cenné informácie a vedomosti potrebné k sebarozvoju, či už z hľadiska hudobníka, bubeníka, skladateľa, alebo človeka.

Kto bol tvoj hlavný učiteľ v rámci hry na bicie nástroje? Kto ďalší z lektorov a spolužiakov ťa ešte výrazne ovplyvnil a inšpiroval?

Na škole ma priradili k jednému z najmuzikálnejších hudobníkov na svete, ku kubánskemu bubeníkovi Franciscovi Mela. Hrával a hráva dlhé roky s McCoy Tynerom, Kenny Barronom, John Scofieldom, Chuchom Valdésom… čiže je to bubeník, muzikant, ktorý zažil a hral s tými najväčšími legendami. Dôkazom čoho je aj to,  že jeho blízkym priateľom je napríklad Roy Haynes, alebo bol Elvin Jones. 

Ďalším dôležitým mentorom, ktorého som dostal ako profesora môjho ansámblu je Alain Mallet. Vynikajúci jazzový klavirista, ktorý mi odovzdal veľa informácií ohľadom tradičného jazzu, moderného jazzu, africkej či brazílskej hudby a rôznych konceptov hrania týchto žánrov.

V rámci štúdia si určite bol účastníkom mnohých workshopov a masterclassov s absolútnymi jazzovými špičkami. Prezraď nám viac o týchto zážitkoch.

Jedna z najlepších vecí na Berklee sú práve masterclassy, kde má človek možnosť, opýtať sa a byť v priamom kontakte s najväčšími legendami. Osobne som mal možnosť vidieť a zahrať si na týchto workshopoch s menami ako napríklad John Patitucci, Victor Wooten či Immaunel Wilkins.

Každý z nich má odlišný prístup k tvorbe hudby, čo ma utvrdilo v tom, že neexistuje jediná správna cesta, ale každý jeden z nás si musí nájsť ten svoj spôsob vyjadrovania sa, vytvárania hudby. Dve najväčšie informácie, pre mňa osobne, mi odovzdal môj učiteľ bicích Francisco Mela, ktorý mi hneď na prvej hodine povedal: „sound is money“ a „it ́s easier to impress than to really play“.

Tamojší život je z hľadiska pokrytia nielen základných životných potrieb veľmi nákladný. Ako si to ako študent zvládol?

Je to extrémne ťažké, pretože všetko  je tam naozaj veľmi drahé. Školné som mal pokryté, tým že mi dali plné štipendium, ale ubytovanie a jedlo neplatia nikomu.  Dokonca ako zahraničný študent nemôžem legálne pracovať počas prvého roka štúdia, takže som bol odkázaný na moje našetrené peniaze a peniaze mojich rodičov, ktorí to ako tak zvládali, ale opakujem, nie je to vôbec ľahké a vyžaduje si to veľa úsilia a podpory zo strany rodiny.

Žijeme v dobe, kedy sú všetky informácie dostupné online. Človek si tak môže nájsť, či už zadarmo alebo za poplatok, akékoľvek video, masterclass, workshop, knihy alebo súkromné hodiny so svetovými špičkami. Má podľa tvojho názoru štúdium jazzu na akademickej pôde v súčasnosti zmysel? 

Podľa môjho osobného názoru, ak človek dostane plné štipendium, lebo tvrdo pracoval a naozaj sa chce na 100% živiť hudbou bez žiadneho plánu B, tak je to určite dobrá voľba.

Pre mňa je Berklee College of Music cestou, ako spoznať a hrať s tými najlepšími mladými muzikantmi, pretože všetci najlepší z celého sveta sa práve zgrupujú tam. Jednoduchšie povedané, kvôli kontaktom. Ďalšia vec je, že najlepší spôsob ako sa naučiť o nejakej kultúre/hudbe je byť na mieste, kde tá hudba vznikla a kde sa hrá na najvyššej úrovni. Čiže, Berklee je skvelý spôsob, ako legálne tráviť 4 roky svojho života tam, kde sa to všetko deje.

Hudobník môže žiť v New Yorku a chodiť na jam sessions a hrávať bez toho, aby študoval na univerzite. Nie je práve to po finančnej stránke jednoduchšia cesta?

To je práve ten problém, že maximálna povolená doba pobytu v USA vo forme dovolenky sú tri mesiace. A podľa môjho názoru nemá príliš zmysel ísť tam na tri mesiace, lebo na jam sessions si vás väčšinou nikto nevšimne a nezavolá hrať na normálny kšeft. Ďalšia vec je, že človek tam potrebuje stráviť aspoň rok, aby naozaj pochopil hudbu, jej podstatu, hĺbku a kultúru daného národa.

Bol si sa pozrieť a zahrať si aj v New Yorku a v ďalších mestách USA? Aké sú rozdiely v rámci možností, prístupu a hudobníckej komunity v jednotlivých mestách?

Bol som v Bostone, New Yorku, Los Angeles a Nashville. Každé z tých miest má odlišnú atmosféru a hráva sa tam rozličná hudba. 

Boston je študentské mesto, kde najviac hudobného života vytvára práve Berklee. 

V New Yorku sa hrá všetko, ale najmä jazz. Je tam niekoľko klubov a žijú tam hudobníci z celého sveta, ktorí hrajú tento žáner na najvyššej úrovni a neustále inovujú jeho sound. 

V Nashville je v celom meste len jeden jediný jazzový klub, ale zase v centre je na jednej ulici asi pätnásť klubov, kde sa hráva country a blues-rock. Los Angeles je čisto producentské, módne a filmové mesto, hudobne tam nájdeme skôr fúziu jazzu v spojení s inými žánrami (Chris Dave, Robert Glasper, Terrace Martin).

Plánuješ sa vrátiť na Berklee?

Situácia je momentálne dosť komplikovaná, takže nič nie je isté, ale určite sa plánujem vrátiť do Ameriky v septembri tohto roka.

Mattiaboyzz

Vedel by si si predstaviť po štúdiu ostať žiť a pôsobiť v USA? Sedí ti tamojšia mentalita, životný štýl a celkové podmienky pre život?

Určite áno. Oveľa viac mi vyhovuje voľnosť a sloboda, ktorú majú Američania oproti Slovákom. A ak chce človek byť na mieste činu, kde sa veci inovujú a neustále posúvajú na iný level, tak tam jednoducho musí žiť a pracovať. Ale určite to nie je ľahké, práve kvôli americkým vízam a peniazom.

Aké sú tvoje najbližšie plány, aktivity a ciele? Dočkajú sa fanúšikovia na Slovensku nejakých tvojich koncertov?

Mojim najväčším plánom je turné po Slovensku na konci júla s projektom z Berklee. Má názov „Delo Sauce“. Ide o projekt, ktorý som vytvoril na Berklee s mojimi spolužiakmi, ktorí patria k najlepším študentom. 

Veľmi sa na toto turné teším, pretože sú to ľudia, ktorí sú mi blízki nielen hudobne, ale aj po ľudskej stránke. Každý z nás má v predstave rovnaký cieľ, ktorým je hrať hudbu ešte nepočutú, neustále na sebe pracovať a rozvíjať sa. 

Inde ma samozrejme budú môcť ľudia vidieť a počuť v rôznych zoskupeniach od jazzu po pop a čiastočne v rámci možností budem organizovať vlastné koncerty a projekty, kde sa budem snažiť prezentovať nové vedomosti, skúsenosti a kompozície z obdobia stráveného v Amerike. 

Najviac sa však budem tešiť tomu, ak budú ľudia chodiť na koncerty a podporovať kultúru. 

text: David Oláh
foto: archív Mattia Müller

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.