NovinkyRozhovoryKam na koncert?

Papyllon: Rock´n´Roll na motýlích krídlach

Papyllon prináša príliv dobrej hudby s mladíckym výrazom, dávkou pokory premiešanej drzosťou, sexepílom a rock´n´rollom. Motýlí názov, výnimočný hlas speváka Bohuša, basové linky, ktoré rozhýbu drieky mladých dievčat aj kosti starých rockerov, smerodajné a zbytočne nekomplikované bicie a zvuk, ktorý kapelu odlišuje od čohokoľvek slovenského. Taký je Papyllon po dvoch rokoch intenzívnej práce v skúšobni aj štúdiu. Štvorica prešovských hudobníkov Bohuš Hajduch (spev, gitara, synth), Richard Rác (gitara), Jakub Pastorák (basová gitara) a Lukáš Lacko (bicie) neustále koncertuje a v lete sa jej podarilo zaujať na českom festivale Rock For People. Spája ich priateľstvo a chuť robiť výnimočné veci. S Bohušom Hajduchom sme sa rozprávali krátko po záverečnom koncerte roka 2012, ktorý odohrali v Prešove. Počas nášho rozhovoru sa k nám pridal bubeník Lukáš Lacko. A keď uvidíte meno Papyllon na plagáte vo vašom meste, neváhajte si ich prísť vypočuť naživo, majú to našliapnuté tak, aby patrili tento rok k najvýraznejším novinkám na našej hudobnej scéne.

Pred desiatimi minútami si ešte stál na pódiu. Ako sa cítiš po dnešnom vystúpení?
Takýto koncert na záver roka sme v Pumpe pripravili už druhýkrát. Dali sme do toho srdce, pracovali na tom, aby bol lepší ako tie predošlé, ktoré sme odohrali počas roka. Chceli sme, aby to bolo tip top. Netuším, koľko ľudí prišlo, ale spravili šialenú atmosféru. Ľudia tancovali, pogovali, mávali, tlieskali, spievali, jednoducho koncert,  ako má byť. (na koncerte boli dve stovky fanúšikov, pozn.red)

Dnes sme mali možnosť počuť za sebou hneď tri nové skladby. Ako ste zostavovali playlist?
Celé sa to odvíjalo od tých nových piesní. Chceli sme ich odohrať za sebou, aby ľudia počuli ako sme pokročili a čo sa zmenilo v našej tvorbe. Ostatné skladby sme vyberali tak, aby ľudia nezaspali, aby to malo spád a vyvrcholilo to v závere.

Medzi týmito koncertmi v Pumpe bolo cítiť tú cestu, ktorú ste prešli ako kapela. Teraz si zapojil kláves okrem gitary, uverejnili ste ďalší singel Smiles. Aký bol ten rok pre vás?
Zamysleli sme sa nad tým, či stačí to, čo sme robili dovtedy. Musíme makať, pretože je veľmi veľká konkurencia, v každom meste je veľa kapiel, ktoré sa snažia presadiť. V lete sme sa rozliezli, každý iným smerom. Zarobil som si peniaze a za ne som si kúpil synťák. Po lete sme to celé dávali dokopy, začali sme pracovať ináč, premýšľali sme nad tým, čo by nás malo charakterizovať, ale hlavne nech je to všetko prirodzené. Ak hovoríš, že je tam nejaký pokrok, tak tam asi je. My to tak nevnímame, predsa len, keď chodíš von s partiou, tak tie zmeny až tak neregistruješ. Ale keď človeka stretneš po pol roku, všimneš si nejakú zmenu, ak nastala. Som rád, že je to vidieť.

Mám pocit, že v tej tvorbe máte jasnejšie a pritom ešte stále je čo vymyslieť.
Dnes som si povedal, prečo by som nemohol mlátiť do bicích? Vzal som si rytmičák a počas skladby som do neho búšil. (smiech)

Keď som dnes počúval vaše skladby naživo, niektoré mali podobný zvuk, linku a potom sa medzi nimi objavili také, ktoré z tej kukly vyleteli ako motýle. Ako to vyzeralo počas roka v skúšobni?
Hlavne sme si dali záležať na tom, aby sme si dali dokopy zvuk. Snažíme sa koncertovaním  a brigádami zarobiť na kompletnú a hlavne kvalitnú techniku aj ozvučenie. Často sme hrali bez mikrofónov, ja som si spočiatku spieval iba pre seba, bez mikrofónu, ale nejako sme sa prebili a išlo to. Hlavne treba chcieť a mať motiváciu, počúvať sa navzájom a potom to pôjde. Hlavne mať dobré vzťahy v kapele, pretože ak to nefunguje v kapele, tak ako to má potom vyzerať, že?

Páčila sa mi vaša komunikácia na pódiu, publikum to bavilo a prišli niekedy až nečakané reakcie. Prvýkrát namiesto teba odspievali ľudia refrén.
Videl som, že začali so mnou spievať Waves a popravde som tomu nemohol uveriť. Bol som dojatý z toho. Navyše anglický text prešovskej skupiny, ktorá začala len nedávno a ľudia si to spievajú?  Masaker. A nielen dievčatá, pretože veľa ľudí hovorí, že hráme len pre dievčatá… v kapele sme štyria chlapci, tak pre koho máme hrať? (smiech)

Váš sexepíl sa nedá poprieť, ale kde sa vzal ten rock´n´roll?
Bohuš: Snažíme sa veľa komponovať, miešať čo najviac vecí. Sme nastavení na to dobré a to sa podľa mňa prenáša na ľudí.

Lukáš: Je to hudba, ktorá baví nás a preto ju hráme uveriteľne.

Bohuš: Sme mladí, nevyzretí, máme sa čo učiť.  Zatiaľ to všetko vnímame tým mladíckym spôsobom.

Riško sa prejavil skladateľsky a do playlistu prispel skladbou Marbles.
Prišiel s tým, že na tom pracuje už dlho. Napísal k tomu text a ľuďom sa to zapáčilo. Je to príjemná gitarovka, taká na hompáľanie sa na koncerte. Vždy je to u nás v kapele tak, že niekto prinesie nápad a ten spracujeme do hotovej pesničky. Kompromisy musia byť.

Alien? Síce staršia, ale zdá sa, že funguje.
Je to už taká klasika, používame to stále, ľudí to roztancuje a som si istý, že bude aj na albume.

Kde sa vidíte o desať rokov?
Bohuš: Osobne dúfam, že sa nebudeme venovať tomu, čo študujeme. Dúfam, že budeme hrať.

Lukáš: Viem si predstaviť, že budem prekladať knihy a odborné dokumenty, ale chcem  hlavne hrať. Chcel by som učiť hru na bicie. Kubo je umelec, takže tipujem, že bude robiť niečo podobné ako jeho otec – umelecké veci, vitráže, možno grafiku. A Richard bude učiť a hrať.

Tak Papyllon možno bude hobby záležitosť?
Uvidíme. Generácia sa mení a myslím, že aj tým ako vidíme, že ľudia chodia na koncerty, sa to tu možno trocha normalizuje. Teraz bolo také povedal by som temné obdobie, čo sa týka hudby. Osobne sa mi zdá, že tá sínusoida ide nahor.

Čo znamená normalizuje?
Lukáš: Že ľudia začínajú opäť chodiť na koncerty, zaujímajú sa viac o hudbu. Je to o generačnej výmene. Na jednej strane ľudia začínajú chodiť opäť na koncerty, na strane druhej je teraz móda založiť si kapelu a hrať. Čiže, bijú sa nejaké plusy a mínusy, ale verím, že sme s Papyllonom na dobrej ceste.

Týždeň pred koncertom ste sa zúčastnili otvorenia masteringového štúdia a multimediálneho priestoru Umpax, na ktorom ste zahrali naživo Waves. Celý program bol vysielaný live cez webovú stránku štúdia. Čo hovoríte na túto novinku?
Lukáš: Nemohol som sa toho zúčastniť, pretože som bol chorý a chcel som byť fit na dnes večer. Nie sú to však pre nás neznáme priestory. Nahrávali sme tam naše demo aj singel. Mal som sa tam veľmi dobre, pretože producent a majster zvuku Martin Migaš je super človek, ktorý nás usmernil v mnohých veciach. Pre nás bola pocta vidieť na ňom, že sa mu to páči. Teraz dostal Umpax nový level a preto sa tam chystáme natočiť album. Nevieme ešte kedy, pretože najbližšie by sme chceli spraviť videoklip k Waves. Do Umpaxu sa teším opäť.

Pozeral si aj live stream?
Lukáš: Áno, bohužiaľ som nestihol Papyllon (smiech), ale veľmi sa mi to celé páčilo, a keď sa tam aj naďalej budú robiť streamované live koncerty, verím, že tam čoskoro zahráme aj my. Dodám, že takéto niečo chýbalo celkovo na Slovensku a nielen v Prešove.

viac hudby skupiny Papyllon TU

pridajte si Papyllon na Facebooku

text: Edo Kopček
foto: Milan Ferenčík, www.greatmilan.sk

You may also like

Comments are closed.

More in:Novinky