Foto N - Tomáš Benedikovič
Modré hory zverejnili k pesničke Naše Slovensko pohodový videoklip s množstvom ľudí a miest, ktoré majú skvelý vibe. Samotná pesnička vznikla v úvode tohto roka a video k nej príjemne dopĺňa slová, ktoré rapujú Lyrik s Benem.
V lete vydal Marián „Bene“ Benkovič jedenásťminútový album Moje beaty, rýmy a život, pred pár týždňami spoločnú nahrávku s Rolandom Kánikom Beat či nebeat, ktorú predstavia v piatok 6. októbra v prešovskej Christianii.
Čomu sa aktuálne venuješ?
Momentálne sú to primárne koncerty s Modrými Horami a s Rolandom Kánikom prezentujeme náš spoločný album Beat či nebeat. Popri tom si zapisujem texty, chystáme nové pesničky s Modrými horami. Píšem aj vlastné veci. Ostatný rok som sa vrátil k ťukaniu do samplera, čomu sa venujem po nociach a občas sa niečo podarí, tak si to uložím.
Album Beat či nebeat je najnovším počinom, ktorý ste vydali spoločne s Rolandom Kánikom. Čo mu predchádzalo?
S Rolandom sme spravili prvú veľkú spoluprácu pred dvanástimi rokmi, kedy sme nahrali album Spam Poetry ako BenePeko a Roland Kánik. Za tento album sme získali žánrovú cenu Radio_Head Award. Po tom sme začali s Rolandom spolupracovať oveľa viac aj v rámci Modrých hôr, čoho výsledkom bol druhý album Big Beat a z Rolanda sa stal stály člen našej kapely.
Náš hudobný vkus sa v mnohom prelína, na čo by Roland, ak by bol s nami pri tomto rozhovore, upozornil, že on nepočúva Boba Dylana (smiech), čím chcem povedať, že sa v niektorých hudobných veciach rozchádzame.
Rozumieme si aj ľudsky a už dlhšie sme špekulovali nad tým, že by sme skúsili spraviť spoločný album. Prišli sme s konceptom, že na album dáme okrem klasických beatových vecí aj pár skladieb, ktoré budú abstraktnejšie, také voľné plochy, cez ktoré budem rozprávať svoje rýmy. Niečo ako slam poetry s hudbou, pretože takto mávame na koncertoch aj jednu-dve pesničky. Z toho vznikol názov Beat či nebeat. Na úvod sme takto skúšobne nahrali dve pesničky. Vypočuli sme si ich a zápačilo sa nám to tiež v zmysle, že by nás to takto bavilo aj na koncertoch.
Takto nakoniec vznikol celý tento album.
Svojím spôsobom to pripomína beatnikov, ktorí za sprievodu jazzovej hudby prednášali svoje básne. Nechceli ste sa teda viazať pesničkovou formou?
Takýmto spôsobom som prvýkrát skladal pesničky v roku 2007-2008, keď nad všetkým bol text bez beatu. Ako tínedžerov nás samozrejme fascinovali beatnici a na Youtube nájdeš videá s prednesom za sprievodu jazzovej hudby a voľnými plochami a má to spád. Takže určite aj to bola inšpirácia. Do toho jemne koketujeme so slam poetry. Veď aj náš prvý spoločný album sa volal Spam poetry, čo je slovná hračka. Zároveň ma baví tento spôsob “výroby” skladby, kedy niečo rozprávam a Roland pod to hrá v reálnom čase. Zrazu spolu komunikujeme a vznikne z toho pesnička.
Pri beatových skladbách je to jasne dané. Najprv je beat, do ktorého niečo napíšeš, tak sa spravia aranžmány a dokončíš to. V našom prípade Roland poznal texty, nepočul ich prvýkrát, ale nahrávali sme na jeden “tejk”. Komunikujeme priamo počas nahrávania, vznikne z toho záznam a keď to vyhodnotíme, že je to hodné čarovného tlačítka “uložiť”, máme pesničku.
Roland je vynikajúci muzikant, v hudbe má veľmi dobrý prehľad, či už súčasnej alebo minulej. Veľmi rád s ním trávim čas rozprávaním sa o hudbe. Viem mudrovať a rozprávať chytré historky o svojich hrdinoch ako J Dilla, DOOM a podobne. Roland má zas znalosti nielen o starom jazze. Keď sa ho napríklad opýtam na niektorý album Milesa Davisa, dokáže mi o ňom polhodinu rozprávať. Nielen historky, ale aj o štruktúrach skladieb, a dodá, prečo to bol Davisov zlomový album.
Zároveň má veľmi rád rap, rozumie beatu a prapodstate tohto žánru. Roland je pre mňa jasná voľba, s kým si viem predstaviť, že nahráme takýto album. Keď robíme beatovú vec, úplne rešpektuje pravidlá rapu. Pri “umeleckých” piesňach si sadne za klávesy a hrá ako veľký muzikant. Veľká výhoda, že je v oboch rovinách ako doma. Častokrát sa ani nemusíme rozprávať o tom, ako by to malo znieť, pretože sme na jednej vlne.
Pre album Beat či nebeat sme mali pár beatov, s dvoma prispel Peko a niečo som do nich napísal. Alebo tam máme skladbu Repujúci jedného letného dňa, skladba, ktorá vzniká za chodu a ja Rolandovi vravím, čo sa má v nej udiať a on to tam dá. Takže vznikajú aj skladby, ktoré budujeme spolu.
Stalo sa, že som napísal niečo do inštrumentálky od Erykah Badu. Vyexportoval som iba acapellu, aby som ho neovplyvnil hudbou, pri ktorej to vzniklo, a pri skladaní sa riadil len textom a mojimi inštrukciami.
Slam poetry happeningy naberajú na popularite. Zvažuješ, že by ste sa zúčastnili takéhoto večera?
Momentálne nie. Ale s Lyrikom sme sa toho zúčastňovali v 2008, ja potom ešte nejaké 3-4 roky.
Inak je zaujímavé, že iba na Slovensku a v Čechách sa to volá slam poetry. Všade inde je to poetry slam. Asi niekde vznikla chyba v preklade.
Kedysi som sa tomu venoval a vďaka, žiaľ, už nebohej Zogatke, ktorá organizovala takéto slam sessions, som bol slamovať aj v Budapešti a bolo to veľmi zaujímavé. A hej, badám, že ostatné roky je toho veľa a je to úplne super, lebo stačí mať skvelý text a dobre ho predniesť. Vtedy nič viac nepotrebuješ, ani podmaz. Je to dobrá možnosť (pre všetkých) porozprávať svoje pravdy.
Keďa začínali Modré hory, chceli ste napáliť 50 cédečiek. Očakávali ste s Lyrikom, že bude kapela fungovať toľko rokov?
Nie. Lebo naozaj v tom 2007, keď sme s Lyrikom spravili prvú skladbu, sme na to nemysleli. Vznikla, keď som bol u neho v Bratislave. Ráno mi pustil demo, ktoré mal uložené v adresári Projekt Modré hory. Malo to dve slohy, bol som z nich unesený natoľko, že som k ním chcel dopísať tretiu slohu. O pár dní som ju narapoval. Pôvodná skladba bola nahraná do beatu francúzskeho rapera Shurik’n. Takto vzniklo naše prvé demo. Pesnička neskôr dostala náš beat, cudzí sme vynechali. Volá sa Nautilus a nájdete ju na našom prvom albume.
Keď som Lyrikovi poslal tú tretiu slohu, boli sme z toho úprimne nadšení. Hovorili sme si, že toho vieme spraviť na kilá. Pochádzam z Galanty, aj Peko, môj najbližší hudobný spolupracovník. Vzal som od neho nejaké beaty, ktoré sme si preposielali a písali tak prvé skladby. A fakt, zrazu toho vzniklo veľmi veľa. To bolo dávno, vtedy sme ešte mali profil na Myspace, kam sme vždy zavesili niečo nové, čo sme nahrali.
Prvotný nápad bol, že napálime 50 cédečiek, to sme aj spravili. Bolo tam päť-šesť pesničiek a rozdali sme ich kamošom. Neskôr sme chceli celý album znova iba napáliť na pár cédečiek. Dopočula sa o tom Shina zo Slnko Records, ktorá to chcela vydať. Pre mňa to bolo niečo neuveriteľné, pretože na Slnko Records vyšiel jeden z mojich najobľúbenejších albumov Tvojej duši zahynúť nedám od Zuzany Homolovej. Bola to ponuka, ktorá sa neodmieta.
Je neuveriteľné, že v roku 2023 spolu robíme rozhovor, stále píšeme s Modrými horami nové skladby, nahrávame a koncertujeme. A hlavne, že ľudia chodia na naše koncerty.
Ako prišlo k tomu, že sa váš album mastroval v štúdiách Vlada Mellera, ktorý je veľkým pojmom v rámci zvuku celosvetovo?
Na albume Luxus Clan sa nám podarili dosť odvážne veci v rámci nášho vesmíru. V každej pesničke máme nejakého hosťa, väčšinou zo Spojených štátov. Sú to malí, nezávislí muzikanti a raperi, ktorých doma počúvam. Mali sme tiež šťastie, že sme si s nimi zahrali niekoľko koncertov. Keď už sa blížil do finišu tento album, ktorý je popretkávaný Amerikou a máme na ňom aj pesničku Teta Viky o emigrácii z Československa a vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v 1968, Roland prišiel s nápadom, aby sme to poslali Vladovi Mellerovi. Vyšlo to napokon tak, že to robil jeho asistent Jeremy Lubsey, ktorý sa dosť venuje hip-hopu. Masteroval aj napríklad, bohužiaľ, už posledný album A Tribe Called Quest pre vinylové vydanie. Neuveriteľné, že followuješ na Instagtrame človeka, ktorý tam má print screen pochvalného e-mailu od Warrena G. a potom robí na tvojom albume.
Spoluprácu sme si s ním zopakovali na našom ostatnom albume Čudne slávni. V jari bol Vlado Meller na Slovensku, Roland sa s ním stretol osobne a poslal po ňom aj náš vinyl Čudne slávni Jeremymu.
Aj ste vnímali rozdiel vo zvuku?
Hlavné ucho je v našej kapele Roland Kánik, ktorý riešil celú komunikáciu ohľadom masteringu. Keď mu prišiel finálny master, preposlal nám ho aj s dovetkom, nepoviem to explicitne, ako to tam bolo napísané, ale poviem, že napísal ako to krásne znie. Keď sme si to stiahli z cloudu, už sme to počúvali s tým, že náš hlavný zvukový mág to posvätil. Aj sme sa zameralı na maličkosti, ktoré nám Roland neskôr vysvetľoval. Je to Amerika!
Ak by som vedľa seba dal Veselú pesničku o jednom lete v 90s, ktorá vyšla na vašom albume s Rolandom Kánikom Beat či nebeat a Naše Slovensko od Modrých hôr, ku ktorej ste nedávno zverejnili videoklip, neviem sa zbaviť dojmu, napriek tomu, ako dopadli voľby, že za tých tridsať rokov sa tu dá nájsť veľa pozitívneho. Vďaka za to.
Naše Slovensko sme nahrali ešte začiatkom roka a nemá absolútne žiadnu spojitosť s voľbami, ktoré teraz prebehli. Len sme usúdili, že pred voľbami bude fajn komunikovať dačo pozitívne o Slovensku.
Ale presne o to nám išlo. Jasné, že sa tu frfle, ale chceli sme nahrať pesničku s pozitívnym odkazom napriek všetkému, čo sa tu dialo a deje.
Máme veľmi veľa šikovných ľudí a skvelých miest, ktoré skutočne radi navštevujeme a stretávame ľudí, ktorých fakt uznávame v tom, ako tvrdohlavo robia na svojich veciach a je jedno, či sa bavíme o festivale Pohoda, prešovskej Christianii, Lúči v Trenčíne, Kláštore v Rožňave, Záhrade v Bystrici a ďalších.
Vždy je to o tých ľuďoch, ktorí sú ochotní a schopní obetovať toľko času tomu, čo veria a vďaka tomu existujú tieto miesta, ktoré sú super. Presne to sme chceli odkomunikovať, že toto je naše Slovensko. Máme tu kopu skvelých miest, áno, je tu kopec toho, čo nefunguje alebo by mohlo fungovať lepšie. Napriek tomu všetkému, tu máme tieto skvelé miesta a ľudí. Ďakujem vám, všetci ste super!
text: Edo Kopček
foto: Tomáš Benedikovič
Koncert, konaný 6. októbra 2023 v prešovskom klube Christiania je podporený z verejných zdrojov prostredníctvom Fondu na podporu umenia ako súčasť projektu Christiania naživo 2023.
