Kapela Medial Banana vydáva po 4 rokoch nový album s názvom More času, ktorý reaguje na nepohodu v spoločnosti a prináša im vlastnú pozitívnu energiu pre tých, ktorí ju chcú prijať. Medzi 13 nahrávkami nájdeme zaujímavé spolupráce aj dôležité posolstvá.
Vydanie albumu More času mala kapela naplánované ešte na zimu 2023. Alternatívou bolo neskoršie vydanie po novom roku, čo sa nakoniec stalo realitou a album mal tak dostatok času na dozretie. Ako dlho trvalo skladanie, nahrávanie a kompletizovanie albumu?
Poky: Prebiehalo to 4 roky a aj tak sme nestíhali. Vždy je to tak, že nestíhame a ten finish je taký hektický, ale ten album sa pripravoval 4 roky, takže naozaj pretieklo more času.
Peter Zajaček: Keď sme vydali posledný album Nedotknuteľní, tak na to nadväzujeme, dokonca máme na tomto albume jednu pesničku, ktorá sa na ten predošlý nezmestila a trošku sme ju prerobili. V podstate na tom pracujeme od toho pandemického roku 2020. Samozrejme, robili sme v rôznych obdobiach, najviac práce sme tomu venovali v roku 2023, ale niektoré veci vznikli naozaj už 4 roky dozadu.
Ako vznikajú piesne z dielne Medial Banana? Máte zabehnuté rituály a procesy alebo je to zakaždým iné?
Poky: Je to veľmi organické. Väčšinou to vzniká spoločne v skúšobni, že sa vyvinie nejaká téma alebo rozvíja sa nejaký nápad, ktorý sa nám všetkým páči. Potom je prístup, že niekto príde už s veľkým nápadom, že mu napadlo niečo s produkciou alebo s textom. Veľa krát je to také, že sa dopĺňame. Niekto príde s groovom, na to sa nadviažu nejaké bicie a nejaká melódia, a postupne sa to rozvíja. Za mňa nejaký daný a stály rituál asi nemáme, je to také spontánne.
Peter Zajaček: U nás sa to tak trošku aj delí, že niektorí robia viac texty, niektorí viac tú hudobnú stránku. K tomu, čo hovoril Poky, by som len doplnil, že potom je najviac cítiť, že skladby, ktoré robíme spolu majú asi najvernejšiu chémiu Medial Banana, to DNA je počuteľné v tej hudbe, všetkých nás to vystihuje.
Erik Šulc: Pri tomto albume sme prvý krát využili novú metódu, a tou bolo to, že sme išli spoločne na chatu a strávili sme jeden predĺžený víkend s nástrojmi na chate a nahrávali sme tam nápady. Dokonca tam vznikli aj dve alebo tri celkom silné pesničky alebo teda majoritné časti tých pesničiek. To sme skúsili teraz prvý krát po 15 rokoch spolufungovania.
Poky: Ono je to ešte veľa krát rozdelené, že jedna vec je tá inšpirácia a prvotný groove, a ďalšia vec je rozpracovanie tej veci, čo sú často dva oddelené procesy. To vymyslenie je často také vau a super, a to učesanie je často problematickejšia časť. Spracovať ten nápad tak, aby sedel za nás všetkých, aby sme v tom boli všetci zložení. My máme album pripravený už 4 roky a posledný rok sa len dočesáva, dáva sa tým veciam tvár a finálny obraz.
Peter Zajaček: Hovorí sa, že nič nemá umelec radšej ako čistý papier, tak je to aj keď sa robí hudba. Prvá časť sa robí najlepšie, ale najhoršie a najťažšie je potom dokončovať veci.
V kapele je vás 6, každý má svoje predstavy, trochu iný štýl práce alebo vidinu, ako by mohlo výsledné dielo vyzerať. Nebýva to pri nahrávaní nového albumu problém?
Erik Šulc: Je to náš štvrtý album a to, že sme dokázali urobiť tie tri predošle asi znamená to, že sme sa naučili aj trochu spolupracovať a vieme, čo od seba navzájom čakať. Určite je to už harmonickejšie ako predošlé albumy.
Peter Zajaček: Každý sa naučil aj rešpektu aj kompromisu, že musí sem tam ustúpiť. Je to už také prirodzené.
Poky: Už sme si tak trochu obrúsili tie hrany a každý vie, čo má od koho čakať, čo prejde a čo neprejde. Myslím, že sme k tomu všetci zaujali taký ústretovejší postoj. Je super, že sme sa tak okresali, a zároveň je super, že na začiatku boli všetci individualisti a mali jasnú predstavu a cieľ. Aj vďaka tomu to má tú chémiu a funguje to. Nikto tam nie je taký, že by mu to bolo jedno, každý má to svoje umelecké zapálenie a svoju predstavu, ktorú do toho vložil.
Ešte pred zimou ste o albume More času hovorili, že pôjde o očistný a liečiteľský album. Ako na túto myšlienku pozeráte teraz, keď je album hotový? Čo si pod tým majú fanúšikovia predstaviť?
Poky: Album vznikal počas covidu, a následne prišli informácie o vojne a celá tá sociálna atmosféra nám prišla naozaj taká ťažká a, že tie časy sú všeobecne také ťažké. Ten prvý motivátor nebol, že chcem niečo povedať svetu a uľahčiť to, skôr som to písal sebe – čo by som ja chcel počuť, do čoho by som sa chcel vložiť alebo nejak to pozitívne zvrtnúť. Myslím, že je to na tom albume cítiť, že sme sa doňho snažili dať nádej na lepšie časy a vieru v lepšie dni a v dobrosť a všeobecnú ľudskosť, vieru v rozum. Dúfam, že je to tam cítiť, že je tam viac vecí, ktoré odkazujú na to, aby sa ľudia nevzdali aj keď je to niekedy ťažké. Doba je taká, že ľudia často strácajú motiváciu riešiť alebo bojovať a snažiť sa o niečo, ale chceli by sme im vdýchnuť trochu síl do žíl, že to má zmysel.
Často sa stretávame s tým, že interpreti chcú svojou tvorbou liečiť spoločnosť, posúvať ju a učiniť ňou veľké zmeny. Môže byť hudba nástrojom pre riešene ťažkých situácií v spoločnosti?
Erik Šulc: Tá prvá rovina je, že ja si riešim svoje videnie a nejakým spôsobom si ho spestrujem a myslím si, že keď to funguje u mňa, tak to potom funguje aj ďalej a toto je vec, ktorú je možné posúvať ľuďom. Aj to vidíme keď chodíme po koncertoch – tá energia z ľudí, a to, čo prežívame, je vzájomné a tá emócia je nákazlivá.
Poky: Presne tak, tá emócia. Nemyslím si, že tá hudba je to, čo lieči, ale tá emócia. Keď sa človek cíti dobre a je spokojný a vyrovnaný, tak sa mu napríklad triezvejšie rozmýšľa o niektorých veciach, nemá tendenciu padať do zbytočných konfliktov a riešiť žabomyšie vojny. Táto dobrá pozitívna emócia je niečo, čo môže tú spoločnosť posunúť niekam do tých pokojnejších, lepších, stabilnejších a rozumnejších časov.
Peter Zajaček: Ja si myslím, že určite nejaká tá percentuálna časť toho, že tá hudba môže byť motivačná, aj čo sa týka tých textov, tam je. Dnes je veľký vplyv interpretov na divákov, najmä na tých mladých, a myslím, že v tých textoch sa dá niečo rozumné povedať a snažili sme sa o to aj na tomto albume. Má to v sebe aj časť takého niečoho liečiteľského, motivačného, povzbudzujúceho. Taký zdravý nadhľad.
Prvým vydaným singlom z albumu More času bola pieseň Niečo dobré. Od jej predstavenia fanúšikom ubehol už viac ako rok a našla si miesto v rebríčkoch kapely, ale aj v koncertnom playliste. Prečo práve táto pieseň uviedla album do života? Mala črty silného singlu?
Poky: Keď sa vydávala prvá pesnička, tak náčrtky niektorých pesničiek už boli, mali podobnú atmosféru, podobnú náladu, a toto sme vedeli najskôr učesať. Aj sme to skúšali live na koncertoch a super to fungovalo. Priniesla taký nový vietor – odkazovo aj hudobne a rozhodli sme sa to vydať ako singel.
Peter Zajaček: Tiež to naviazalo na jednu z tých nešťastných tém, myslím, že ešte na pandemickú. Je to priamy odkaz, že čakáme na niečo nové, niečo dobré, čo príde po tom, čo sa dialo, takže to bola reakcia na dobu.
V piesni Niečo dobré sa spieva: „Zablúdiť dá sa v stereotypoch a z veľkých plánov ostane ticho“. Celkovo je tu niečo nové a dobré stavané ako opozitum k rutine. Môže kapela upadnúť do stereotypu? Čo sa vtedy udeje?
Poky: Ten kreatívny proces je super. Umelci majú strašne veľkú výhodu oproti iným povolaniam, že je tam stále tá kreatíva. Samozrejme, že dá sa vyhorieť a človek môže prestať byť kreatívny. Neopakujú sa ale tie isté veci, je stále niečo nové, čo sa dá vymýšľať a niečo nové, čo treba riešiť. Pre nás sa tou rutinou už veľa krát stávajú tie koncerty, respektíve sedenie v dodávke – to sa nám opakuje. Ale našťastie je v tom stále ten tvorivý proces.
Peter Zajaček: Zároveň je to bežné pri každej kapele. Sú také obdobia. Človek si to musí podeliť, že kedy tvorí, kedy sa viac koncertuje a kedy sa aj oddychuje, pretože niektoré veci treba nechať aj vyzrieť.
Poky: Aj vďaka tomu, že sme viacerí, tak aj niekto chytí také obdobie, sú tam stále ďalší, ktorí to vedia preklenúť alebo potiahnuť. Ťaháme sa navzájom.
Na novom albume nájdeme viacero spoluprác. Jednou, ktorá určite vzbudzuje záujem, je spolupráca s mladou slovenskou hudobníčkou Tamarou Kramar, ktorej štýl sa v prapodstate s banánovským reggae nestretáva, no výsledok v podobe piesne Svet sa točí je veľmi príjemné spojenie svetov slovenskej hudobnej scény.
Erik Šulc: Táto spolupráca bola veľmi spontánna. Mali sme s tou pesničkou pôvodne iný plán, ale ten nevyšiel, tak sme sa v kapele bavili o tom, koho by sme oslovili. Medzi prvými dvoma – troma menami padlo práve Tamarine meno. Priamo v ten deň som ju večer stretol v meste, opýtal sa jej či by za takéto niečo bola a ona mi hneď odvetila, že asi v 16tich bola na našom koncerte a je dlhoročná fanynka. Náš bubeník dokonca mixoval jej posledný singel, takže bola to ozaj organická spolupráca. Je na tom zaujímavé ešte možno to, že Tamara to spieva po slovensky, pričom väčšina jej sólovej tvorby je v angličtine. Myslím, že sa toho zhostila veľmi dobre, bolo to veľmi príjemné nahrávanie.
Poky: Ja som nebol pri nahrávaní a keď som to počúval, fakt mi to pohladkalo srdiečko, bol som nadšený. V tej pesničke máme aj Boy Wondera, čiže je to také zaujímavé kombo. Tá pesnička bola už hotová, mal som ju rád, a potom keď som to počul v tejto verzii, tak to bola úplne nová pesnička a mám ju ešte oveľa radšej.
V rámci spoluprác ste nezabudli ani na zvyšok reggae scény. Na konte máte dva reprezenty – jeden slovenský a jeden český, kedy sa vám podarilo spojiť v podstate dve reggae scény. Na tomto albume ste sa v piesni Buď v kľude spojili s Cocomanom. Išlo o pripomenutie si reprezentov?
Poky: Pre mňa to bol vždy odkaz na tú scénu a snaha podporiť ju. Bola to aj snaha o návrat k tomu reprezentu, len už tých MCs v Čechách ani na Slovensku nie je toľko aktívnych. Reprezenty slúžili vždy na spojenie scény a ukázanie toho, že sme jednotní. Dať si navzájom ten support. Je to taká komunitná záležitosť.
Erik Šulc: S Cocomanom sme spolupracovali už pradávno. Mixoval nám prvý album Naturaly Lifted. Sme kamaráti a je pre nás úplne prirodzené ho zavolať. Bola to pre nás prvá voľba v rámci českej scény.
Peter Zajaček: Cocoman je veľmi taký melodický a tvorivý spevák. Možno tak vyčnieva aj na tej svojej scéne, že je trochu iný. Má taký komerčnejší smer v niektorej tvorbe ale do tej pesničky úplne sadol.
Keď sme hovorili o emócii, ktorá dokáže podpichnúť ťaživú atmosféru v spoločnosti, nejednu emóciu vyvolávajú spolupráce slovenských a ukrajinských interpretov. Tento fenomén sa na našej scéne udomácnil ako prejav podpory krajine, v ktorej ľudia kvôli vojenskému konfliktu nežijú bežným bezpečným životom. Medial Banana tiež prišli s takouto spoluprácou, ktorá sa im v ceste objavila takmer sama, a to v podobe piesne No More War so spevákom Vadimom z ukrajinskej kapely Mad Heads. Ako fanúšikovia prijímajú takéto spolupráce? Prejavia sa rôznorodé emócie?
Poky: Keď sme tú pesničku hrali prvý krát na Uprisingu, tak sme si to presne vyskúšali. Tú spätnú väzbu sme dostali obrovskú a bola veľmi rôzna, takže sa nám trošku aj prečistila fanúšikovská základňa. Ale beriem to pozitívne. Vtedy to bola určite ešte citlivejšia téma, ľudia to vnímali, a ja som veľmi rád, že sme sa k tomu vyjadrili. Za mňa bola táto spolupráca super a tiež vznikla organicky. My sme už mali pesničku, ktorou sme sa chceli vyjadriť proti vojne Lukáš, náš klávesák, nahráva v štúdiu Wellders a prišiel k nemu spevák z Mad Heads niečo nahrávať, tak sa tiež takto úplne organicky dohodli. Jemu sa to páčilo a dopadlo to super.
Peter Zajaček: Vadim je veľmi aktívny umelec, treba povedať, že on sa stále snaží niekde hrať a propagovať svoju hudbu a bojovať za názory. S ním sa robí dobre, bol veľmi aktívny, nemuseli sme sa naháňať.
Jednou z piesní, ktorú mohli fanúšikovia počuť už na letných festivaloch, je Sweet Reggae Music. Medial Banana sú kapelou, ktorá štýl reggae preslávila na našej hudobnej scéne, a aj napriek tomu, že ide o žáner undergroundu, ich tvorba si našla miesto aj v ušiach širokej verejnosti. Čím to je, že vaša tvorba nekončí pred dverami mainstreamu?
Erik Šulc: Zohráva tam veľkú rolu to, že tá kapela funguje už 15 rokov a máme za sebou veľa koncertov, obehali sme veľa slovenských krajov a stále hráme.
Poky: Určite je to aj tým, že nás to strašne baví a myslíme to úprimne. Na tých pesničkách je to cítiť. Nie je to niečo vymyslené, nanútené alebo nejaký kalkul. Nie je to klasický generatívny pop. Ja vsádzam najmä na to, že je to úprimné a čestné.
Peter Zajaček: Je to asi aj tým, že balansujeme medzi tým, že chceme robiť ten žáner, a zároveň chceme robiť dobré pesničky, ktoré, v prvom rade bavia nás, ale chceme, aby bavili aj ľudí – ono sa to niekde nájde.
Poky: To je presne obraz toho vyváženia v kapele. Sú to tie obrúsené hrany, že sa tomu už vieme prispôsobiť. Niekto by to možno robil úplne najviac žánrovo, niekto by to robil úplne naopak. Nakoniec sú z toho všetci spokojní, vyjde z toho super pesnička, za ktorú sa môžu všetci postaviť. Je to aj dobrá pesnička, je to aj žánrová vec – časom vyladený kompromis.
Sweet Reggae Music je manifest reggae žánru a kultúry, na ktorý sme v tvorbe kapely Medial Banana zvyknutí. Odkazuje na štýl života, ktorý v sebe nesie, a to napríklad slovami „…nevidí rasu a nevidí face, vedie ma životom niečo jak Waze…“ alebo „Učí ma hodnotám, dala mi spirit…“ – čo vaša hudba dáva slovenskej hudobnej scéne?
Erik Šulc: Sme jedna z mála kapiel, ktorá robí tento žáner, takže už len tento samotný fakt prináša rozmanitosť. Potom sú to naše super live koncerty, na ktorých sa ľudia bavia a majú na tvárach úsmev.
Poky: Je to predstavenie aj tej inej kultúry, iného pohľadu na život, ktorý snažiť sa skĺbiť s tým našim môže byť atraktívne a veľmi použiteľné pre mentálne zdravie. Možno aj to je na tom to lákavé.
Peter Zajaček: Tiež je tam faktor, že my vychádzame trochu z tých kapiel staršieho rázu. 90 % hráme na koncerte live, pomáhame si nejakými samplami ak treba, ale sme ako tie staršie kapely, ktoré tu hrávali 30 rokov – aj napriek tomu, že máme nejaké elektronické pesničky, tak ich hráme všetky live. Zároveň do toho dávame prvky modernej hudby ako hip hopu alebo dancehallu. Opäť je to balans, ktorý nás baví, ale chytíme tým možno širšiu škálu poslucháčov.
Viac krát ste navštívili Jamajku, nahrávali ste tam aj single a na albume Rockin’ It máte troch jamajských hostí. Čo pre vás Jamajka znamená? Je potrebné zažiť tú atmosféru a dostať ju do svojej tvorby?
Poky: Pre mňa to bol zo začiatku iba taký sen, nepovažoval som to ako nutnosť pre pochopenie tej filozofie alebo pozadia hudby, ale empíria toho zážitku a tej Jamajky tomu dáva nový rozmer. Zrazu všetky tie veci, ktoré má človek napočúvané, dostanú také farebné kontúry a dostanú reálne tvary a je to obrovské plus. Tá atmosféra bola neporovnateľná zatiaľ s ničím, čo som zažil kdekoľvek na svete na kultúrnych akciách. Tí ľudia sa vedia baviť. Niekedy mám pocit, že čím menej ľudia majú, tým viac sa vedia baviť. Tá zábava a muzika sú jedny z mála vecí, ktoré môžu robiť radosť každý deň, v ktorých sa môžu nájsť, uvoľniť, opustiť, rozplakať a rozosmiať. Spracovať si tie svoje ťažké časy a emócie. Tam je život naozaj ťažký, a takto dokážu obrátiť to zlé na dobré, čo je pre mňa znakom veľkej sily ducha. To sa mi na tej Jamajke tak veľmi páčilo. Stretol som tam pána, ktorý nevedel koľko má rokov. Vraj niekde po 90ke, ale bol úplne mega fit, stretol som ho ráno na pláži. Nemal občiansky, nemal žiadne doklady, v živote nevycestoval z krajiny. Mentálne bol ale úplne najviac prítomný, smiali sa mu oči, bol úplne zdravý. Jediné, čo ráno urobil bolo, že chodil k vnúčatám, keď nalovil ryby a nosil im to. Celý deň bol s vnúčatami a hovoril, že to je jeho život. Nemal doslova nič. Pre mňa to bol jeden z najpozitívnejších zážitkov a jeden z najšťastnejších ľudí. Samozrejme, znie to tak rozprávkovo a je to prikrášlené, u nás sa tak úplne žiť nedá, no to odľahčenie a nadhľad je tam strhujúci, trochu až taký lepkavý, že sa na človeka nalepí aspoň na nejakú dobu.
Nie je niekedy náročné tvoriť s vašim mindsetom v krajine akou je Slovensko?
Peter Zajaček: Je to komplikovaná téma, pretože teraz to nie je vo svete nikde ľahké. Ľudia majú všelijaké sny ale nikdy to nie je ľahké ani s tým umením, ani celkovo so životom. Čo sa týka nás a našej hudby, tak si myslím, že to je také v pravý čas na pravom mieste. Je ale jasné, že niektorí z nás by sa lepšie cítili v iných krajinách s iným prístupom. No teraz sa tá chémia zladila vzhľadom na našu zemepisnú šírku.
Nový album vám zobral more času, ale jednoznačne vám zabezpečil oceán času, ktorý budete môcť stráviť medzi svojimi fanúšikmi milujúcimi vašu tvorbu. Čo pre vás po dokončení album znamená?
Erik Šulc: Je to ďalší album Medial Banana, ubehli ďalšie 4 roky a je to pre mňa taký časozber posledných 4 rokov, odkedy vyšiel ten predošlý album. Je to pekný album, veľmi sa teším, že sa to podarilo takto dokončiť a dať von v tejto forme.
Peter Zajaček: Pre mňa je to súbor 13 dobrých pesničiek. Objektívne si myslím, že sa nám tie skladby podarili. Dúfame, že sa nám to tak vráti aj v spätnej väzbe. Z hudobného aj významového hľadiska sú tie pesničky podarené a z toho sa teším, že ten hudobný obsah tam je a má nejakú hodnotu.
Medial Banana sa hneď v deň vydania albumu vydávajú na More času Tour po Slovensku. Prvý koncert hrajú v piatok 15. 3. v Nitre, odkiaľ pokračujú do Banskej Bystrice a v nasledujúcom týždni do ďalších slovenských miest. Pozitívnu energiu prinesú aj do Brna a Prahy. Prehľad všetkých koncertov nájdete TU.
text: Petra Hartmannová
foto: Lupic
