V súčasnosti už 15-ročná česká zostava odštartovala veľké turné, ktoré sa začalo koncertom v Brne a potrvá takmer do polovice apríla. Svoju slovenskú časť tour si Divokej Bill odohral v priebehu uplynulých dvoch týždňov. Na koncertoch v piatich slovenských mestách predstavili naživo nové skladby z čerstvo vydaného albumu „15“, vrátane aktuálneho singlu „Dolsin“. Náš redaktor zastihol kapelu Divokej Bill v klube Collosseum v Košiciach, kde odohrali svoj koncert 8. februára 2014. Po vystúpení vyspovedal Václava „Vendu“ Bláhu.
Ako sa vám hralo, aké máte pocity z dnešného koncertu?
Pocit máme taký, že tu hráme asi po tretí alebo štvrtýkrát v Collesseu a sme veľmi radi, že sme ho vôbec objavili. Pretože takto ďaleko na východe nie je moc šancí si zahrať. My máme slovenské turné a všetko je okolo hraníc a zaplať Pán Boh, že tu je výborný týpek, ktorý má takýto úžasný klub, v ktorom sa dá hrať. Je tu super atmosféra, je to tu také punkové, drevené a máme to veľmi radi.
Ako hodnotíte svoje 15 ročné účinkovanie na scéne?
Sme veľmi radi, že hrajeme… Sme veľká kapela a sem tam premýšľame, keď niekam ideme. Čo všetko sa stalo a hromada kapiel, s ktorými sme začínali alebo, s ktorými sme vyrastali už neexistuje. Takže je to proste absolútne super, že držíme furt partiu. Funguje nám to, robíme stále nové pecky, robíme na tom, realizujeme sa… A v podstate, keby to skončilo, tak asi by sme nevedeli do čoho pichnúť. Takže zaplať Pán Boh, že máme Divokého Billa.
Bolo to celé pôsobenie na scéne za tie roky finančne náročne?
Sú roky, kedy nezarobíš ani korunu a sypeš do toho. Potom sú roky, akcie, kedy to spätne zarobíš. Je to trošku risk, ale nesťažujeme sa. Máme ten dar, že sa môžeme tým nejako troška živiť. Keď to ide, tak sa tým živíme. Inak samozrejme robíme niečo iné, keď sa nejde napríklad tour. Ale finančne je to zatiaľ fajn, zaplať Pán Boh. Sme proste milionári a pohoda. (smiech)
A čo iné robíte okrem kapely?
Ako som pred chvíľou povedal. Keď sa nehraje, keď nie sú koncerty, tak sa každý proste nejako snaží. Ale je to vždy s tou muzikou, niekto robí festival, ja nahrávam pecky pre niekoho iného, niekomu hosťujeme. Sem tam niekto z chlapcov robí rôzne normálne veci. Martin „Pecan“ Pecka, harmonikár je špeditér. Ako to ide, tak sa pretĺkame životom ako každý iný.
Na aké festivaly sa chystáte počas leta? Plánujete vôbec hrať po tour?
Máme našliapnutú sezónu. Tento rok ideme na české hrady, sú tam i moravské hrady a dúfam, že časom bude taký aj slovenský putovný festival. Tak na tento sme dostali angažmán. Inak hráme Rock for People, Benátska Noc,… Proste, ak skončíme turné Pekelníka o mesiac, tak pôjdeme všetky fesťáky, ktoré sú možné. Hráme trikrát v týždni.
Za akých okolnosti vzniká playlist na koncerty, predsa len je z čoho vyberať.
Nie, žeby sme sa hádali. (smiech) Robíme to tak, že každý príde s niečím, čo ma v obľube. A preto, že hráme zhruba hodinu a pol koncertu, to je asi dvadsaťpäť pesničiek, tak to vyselektujeme a vyberieme tie… Dáme si skúšku a vidíme, ktoré sú dobre, a ktoré na hovno. Tie, ktoré sú na hovno nehrajeme a tie, ktoré sú dobré, tie hrajeme. Zvláštne je, že sa to mení. Niekedy hrajeme, trebárs pred tromi rokmi sme hrali nejaké pecky a vôbec sa do repertoáru nedostali a teraz nejako po dvoch rokoch s odstupom ich hrajem a vravím, že to nie je až tak zlé a tak ich tam dáme. Takže normálne ako ide život.
Čo na vaše hranie vraví rodina a známy po 15 rokoch?
My hrajeme už tak dlho, v podstate už od pätnástich rokov spolu. Naše ženy, naše deti, naše rodiny vedia, tak proste to je, že majú svojich chlapcov, otcov z Divokého Billa. Proste to tak robíme, proste tak to je, takže nás v tom podporujú. My sme väčšinou svoje dievčatá zbalili na koncertoch, takže tak to je. Ony nás stretli, už keď sme boli Divokej Bill. Tak sú rady, že to ťaháme ďalej, pretože proste je to naša vec. Tak to je.
Oslavujete krásnych 15 rokov na scéne, ale pamätáte si, aký bol váš prví koncert?
Ježišmária, no bolo nám pätnásť a hrali sme na maturitnom plese nášho huslistu a gitaristu, Adama a Prochajdy. Nebolo to nič slávneho, žiadna super šou. Tak sme sa s tým pobili a bola tam veľká podpora tých ľudí. Samozrejme, že tam boli kamaráti a preto to bolo fajn.
Máte svoje zaručené povzbudenie pred koncertom?
Nie, my nehulíme. Prvých päť rokov kapely si nepamätám, aby sme hulili pred koncertom. Začali nám chodiť ľudia a začala nám zodpovednosť. Takže už to nešlo sa zhuliť a niečo tam iba robiť… Takže teraz si dáme až po koncerte. Ale už nehulia všetci, fajčia tak asi traja ľudia z kapely.
Vravíte teda, že vás skôr zneisti alebo povzbudí až moc?
Keď prídeš na koncert a všetko tam funguje, tak povzbudí. Ale to sa nestáva a väčšinou sa niečo pokazí a potom sa dostaneš do rozpakov a si v riti. Lepšie teda opatrne. Môj recept Vašek Divokej Bill sú tri piva a dva panáky, ideálne nastavenie. To je môj setup.
rozhovor: Maroš Kušnír