Od Diana Dunčková: Na jazz musí človek dozrieť
Začiatky Diany Dunčkovej boli prozaické. Najprv spievať, potom chodiť. Vyrastala v období, kedy všetky deti počúvali elpéčko Peter Nagy a deti, pozerali Zlatú bránu a pri tom v nej driemali korene, ktoré mali blízko k jazzu. Spievala v pop rockovej kapele Nočný Život a medzitým objavila skrytú túžbu po jazze aj vďaka častým návštevám koncertov. Popri štúdiu estetiky na Prešovskej Univerzite nastúpila v druhom ročníku na Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša. Dnes vystupuje a tvorí s Danielom Špinerom, Vilom Cicoňom, Mišom Fedorom, Andrejom Karlikom a chystá sa do štúdia.
Prečo jazz?
Je pravda, že jazz nemôže každý človek. Myslím si, že človek si mus niečo odžiť, aby dozrel na tento hudobný štýl, pričom mám často pocit, že som na neho ešte nevyzrela. Mám pred sebou dlhú cestu, počúvam veľa nahrávok a neustále objavujem niečo nové. Teším sa z toho aj preto, že mám dobrých učiteľov.
Koho najradšej počúvaš?
Dianu Kral, Gerschwina, Franka Sinatru, Dana Bártu, je toho veľa, ale nie vždy to musí byť jazz. Rada si vypočujem slovenských umelcov, aj keď na mňa vplýva to, že niektorých poznám aj osobne. Mám rada Komajotu, ktorá experimentuje a neustále na sebe pracuje. Ďalej Katku Knechtovú, Katku Koščovú, Sunlips, Andyho Beleja a jeho Quartet, Noise Cut, Free Voices, Chiki Liki Tu-A, Longital, 100 múch, Free Faces, Illusions Trio. Zo zahraničných Khoibu, Bat for lashes, Stringmanssassy, Adele, Coldplay, Ecstasy of saint Theresa, Elsiane, Frames, Viktoria Tolstoy, Pierces, Chromakey, Klaxons, Lara Fabian, Luno, Moloko, Muse, Norah Joanes, Paramore, Radiohead, Sheryl Crow, Joan Osborne, Tori Amos, Verve. Na svete exituje neskutočné množstvo dobrej muziky.
Rok si účinkovala v divadle Jonáša Záborského v inscenácii Sen Noci Svätojánskej. Čo ti dala a vzala táto skúsenosť?
Nedá sa povedať, že mi divadlo niečo vzalo. Kto stojí raz na doskách, nevie sa toho vzdať. Život bez divadla si neviem predstaviť. Možno mi vzalo čas venovať sa iba spevu. A čo mi dalo? Pri spievaní každej jednej skladby mám predstavu, pocit a výraz z toho, o čom skladba je, aj keď je dôležité, že danú skladbu prežívam a spievam čo cítim. Vžívam sa do textu a tiež do skladby. Dalo mi asi to, že nespievam pesničku, ale spievam o jej obsahu. Skrátka prežívam skladbu tak, ako ju cítim ja. Srdce je aj v skladbe aj pri hraní predstavenia. Veľmi veľa mi dala škola, najmä čo sa týka cítenia umenia. Naučila som sa nachádzať, kde sú hranice a rozlišovať, čo má estetickú hodnotu. A taktiež mi veľmi pomáha konzervatórium vo všetkom čo robím.
Momentálne hosťuješ vo Free Voices.
Spievať v acapelle je niečo iné ako spievať sólovo. Je tam veľká zodpovednosť za celok a to je veľmi veľká skúsenosť. Maximálna sústredenosť počúvať seba, ostatných a ladiť. Som veľmi šťastná, že som dostala ponuku od Free Voices robiť záskok za altový hlas. Za krátky čas som sa veľa naučila a koncerty s nimi si užívam.
Prečo si zvolila Prešov za svoje pôsobisko?
Prešov? Ľúbim Prešov. Žijem tu momentálne skoro 6 rokov. Stretla som tu mnoho ľudí a mnoho úžasných hudobníkov, ktorí mi významne pomohli, a ktorí sú naozaj úprimní hudobníci. Vedia, čo robia a robia to z lásky a srdcom! Tu to žije. Tu sa niečo deje, tu ľudia počúvajú a milujú umenie.
Čo ty a Dano Špiner?
Láska. Láska k tónom, hraniu, hudbe. Dano dáva do skladby všetko a hlavne dáva do skladby srdce. Cíti, vníma, počúva. Tento človek mi neskutočne pomohol tvoriť a nájsť správnu cestu. Tvoríme spolu skladby, snažíme sa vycucnúť niekedy z ničoho niečo. Farbí mi nápady. Prináša mi do skladby druhé srdce. Myslím, že sa navzájom cítime. A okrem toho, že je vynikajúci hudobník, je to dobrý šoumen J Som mu za to veľmi vďačná. Napriek tomu, že má toho veľmi veľa, vie si nájsť čas na skúšku so mnou. Je to naozaj človek s veľkým srdcom k hudbe aj k ľuďom. Keď sme sa prvý krát v podstate vďaka tebe stretli, bola som zošpinerovaná (čo vieš čo znamená v preklade 😀 )a v podstate sa to neskôr stalo, a ešte aj sem-tam stáva znova. Nejako som ho nahovorila na spoločnú skúšku, hranie a vyšlo to. Som veľmi rada, že som ho našla, či spoznalaJ
Ako to vyzerá v skúšobni?
Chalani z tejto zostavy už pred tým spolu hrávali. Ospravedlňujem sa, že som si vlastne “ukradla” hudobníkov a veľmi im vďačím za to, že so mnou majú záujem spolupracovať. Nemáme veľa spoločných skúšok, keďže sú zaneprázdnení, ale sú veľmi prínosné. No keď spoločne skúšame, je to tam. Ide z toho zmysel a srdce a to je dôležité. Neskúšame preto, že musíme, ale preto, že chceme. Je to rozprávka J Dúfam, že v plnej zostave ešte budeme hrať. Sám vieš, že je ťažké hrať v plnej zostave všade, preto to obmieňame a hráme niekedy dvaja s Danom, niekedy v trojke spev, gitara, kláves. Takto sme vlastne aj začínali minulý rok v Jazz Wine Pube. Vďačím im za veľa a vážim si ich ako ľudí. Každého jedného. (Dano Špiner, Andrej Karlik, Miško Fedor, Vilo Cicoň). Zároveň sa teším, že sa mi podarilo zaspievať si aj s ľuďmi, ktorí ma nepoznajú a dajú mi šancu. Je to veľké hudobnícke gesto J
Čo chceš ponúknuť svojou hudbou a aké publikum chceš osloviť?
Čo chcem ponúknuť? Prežívanie hudby. Vnímanie každého tónu. Nechcem povedať, že sa snažím osloviť intelektuálne publikum. To nie. Bola by som rada, keby pochopil každý človek to, čo chcem povedať, no je ťažké upútať každého. Každopádne chcem robiť všetko preto, aby som sa dostala svojou hudbou do srdca ľudí, ktorí chápu čo chcem povedať.
Aké méty máš pre tento rok?
Plánujem veľa koncertov. A premýšľam aj nad albumom. Ak budú dobre postavené hviezdy, tak sa to snáď podarí J Verím, že si na seba v kapele nájdeme dosť času na to, aby vznikli nové skladby.
