NovinkyRozhovory

„Podstupujeme strastiplnú začiatočnú cestu, ale sme ochotní vydržať to!“ hovorí spevák kapely Aimee

Neboli ani dlhoroční kamaráti a ani len spoloční známi. Spoznali sa cez inzerát. Aj takto netradične sa dá poskladať kapelka s hviezdnym potenciálom. Hrajú spolu len dva roky a už sa stretli na jednom pódiu s I.M.T Smile, resp. ako ich predkapela na turné. Kto sú teda tí Aimee a odkiaľ prišli sme sa pýtali priamo ich tesne po ich prešovskom koncerte.

Kto je kapela Aimee a ako ste sa dali dokopy? Údajne ste sa predtým vôbec nepoznali?

Sme kapela Aimee z Bratislavy. Dali sme sa dohromady dosť vtipným spôsobom, nebolo to o tom, že sme sa poznali dlho a začali spolu hrať. Podali sme viacerí inzerát a náhodne sa všetci pozliepali, sadli si na pivo a začali spolu hrať (úsmev).

Prečo názov Aimee? Má niečo symbolizovať?

Názov kapely bol dlhý proces, nevedeli sme či si dáme skratky mien, to sa mi nepáčilo. Náš bývalý gitarista mal platonickú lásku z Maďarska a tá slečna sa volala Aimee. Páčilo sa mi to, znie to mäkko a zahranične. Tak sme si teda povedali, že budeme Aimee. Malo by sa to po francúzsky vyslovovať ako „Amé“, čo v preklade znamená, byť milovaný.

Chcete byť milovaný?

Dúfam. No áno, chceme. Ak budeme mať poriadne nahrávky, dobrý videoklip, promo. Následne aby nás ľudia vnímali, je to super pocit byť milovaný, keď ľudia poznajú vaše pesničky. To je náš doterajší cieľ.

Ste pripravený podstúpiť tú strastiplnú dvoj až trojročnú začiatočnú cestu?

Tú strastiplnú cestu už práve podstupujeme. Cítime to na niektorých koncertoch, kde napríklad nie je veľa ľudí, no my si to aj napriek tomu užívame, lebo vieme, že si tým musí prejsť každá kapela. Potom sa nad tým o nejakých šesť rokov zasmejeme, že sme hrali niekde v zašitom klube, kde okrem vedúceho nikto nebol (smiech). Teraz sa učíme ako pracovať s ľuďmi.

Čo vás drží, aby ste sa nepoložili v momente, keď je v klube desať ľudí? Pri začínajúcich kapelách je to značne častý jav.

Bohužiaľ je to asi nejaká slovenská móda nechodiť na koncerty a neinvestovať nejaké tie dve tri eurá. Ja napríklad veľmi rád chodím aj na neznáme kapely. Rád sa na nich prídem pozrieť, aj im prispejem. Dvaja traja hudobníci v klube na pódiu. Ľudia málo podporujú kapely. Teraz to skôr funguje tak, že od pondelka do piatku sú ľudia v práci a odreagovať sa idú skôr na diskotéku, kde sa hrá jednoduchá hudba.

Teraz musíme zaťať zuby a prejsť si cez to. Skrátka vydržať a odohrať aj koncert s tromi poslucháčmi. My sme sa ako ľudia našli. Motivujeme sa navzájom a základ je, že nás to baví.

Už v Čechách je iný trh, v kluboch kapely hrajú a ľudia na nich chodia, zainvestujú a bavia sa takýmto spôsobom. Nenapadla vám aj takáto kvázi ľahšia alternatíva ísť skúsiť šťastie tam? To však neznamená, že by ste na Slovensko mali zanevrieť (úsmev).

Práve v tomto období máme takú troška depku by som povedal. Nie sme veľmi spokojní, ako sa veci vyvíjajú. Mohli sme urobiť niektoré veci lepšie. A práve teraz si zháňame kluby po Českej republike, chceme tam vycestovať, pretože si v kapele myslíme, že česká mentalita je úplne, ale úplne inde. Ľudia neodsudzujú hneď na začiatku. Páčia sa im úplne iné veci. Menenie žánrov, šou na javisku a prejav. Už máme nejaké dohodnuté koncerty v Brne.

Keď hovoríte o menení žánrov, ako asi tak vyzerá skladanie piesne v podaní celej kapely? Príde každý s niečím iným a poskladáte to dokopy?

Vzniká to presne tak, že ja často prinesiem nejaký text, vymyslím si k tomu doma hudbu, ale na skúške z toho v konečnom dôsledku vznikne vždy niečo úplne iné. To sa mi páči, že každý do toho dá to svoje a potom sa to snažíme „upratať“, aby to nejako vyzeralo.

A čo texty? Z čoho čerpáte a kedy je pre vás najlepší čas na písanie textov? Niektorí umelci majú na to svoj vyhradený čas, kedy sa im píše najlepšie.

Dobre frázy, o ktorých viem, že na nich postavím pesničku sa odohrávajú kdekoľvek a kedykoľvek. V električke, na záchode, v sprche, v obývačke, pri sexe. Inšpirácia je pre mňa absolútne všetko. Veľmi rád píšem o ľuďoch, o živote, paradoxne nie veľmi rád o láske. Patrí to síce k životu, ale ja nie som veľmi na zaľúbené texty. A kedy vznikajú? Najčastejšie sú to štyri hodiny ráno, kedy si nastavím budík, svitá a pre mňa vznikajú kľúčové texty. Výborní textár je náš gitarista Tomi Slovák, ktorý aj rapuje.

Ako na vás zatiaľ reaguje vaše publikum?

Nemáme ešte žiadne demo, čo je strašný „prúser“ (smiech). Čo sa však týka reakcie ľudí, po koncerte aj prídu, potrasú rukou, že sa im to páčilo. To nám veľmi dodáva energiu. Na turné s I.M.T. Smile sa nás aj pýtali, či máme nejaké CDčko a podobne. Časom to hádam bude lepšie, ale to až potom, keď budeme mať niečo vonku. Demonahrávku, pesničky na internete, aby mohli kolovať a ľudia ich počúvať.

S kým by ste chceli z Československého trhu koncertovať a zahrať si?

Prečo nie No name, napríklad…No name je pre mňa výborná kapela. S tými by som si vedel predstaviť turné. Možno aj Hex a z českého trhu Kryštof a Xindl X.

Tomi (bubeník): Ja by som si pokojne vedel predstaviť turné s takým Billy Barmanom alebo Parou napríklad.

Hrali ste v diskotékovom klube v Prešove. Ľudí nebolo veľa, aj preto, že ste šli na scénu ako prví, čo je tzv. údel prvých. Mali ste ale poslucháčov, ktorí sa bavili a dali to patrične najavo. Ako ste to pociťovali vy?

Nám sa hralo výborne. Aj preto, že bol výborný zvukár a dobrý zvuk. Opäť sa vraciame k tomu, že si musíme zahrať aj pred poloprázdnym  podnikom a doslova si to „presrať“. Aj preto, že sme šli prví a ľudia boli zo živej kapely na diskotéke prekvapení. My do toho dávame všetko, aj keď je tam len majiteľ (smiech).

Tomi (bubeník): Niekedy človek len príde do klubu a má pocit, že dnes sa mi bude hrať dobre. Potom je to aj teoreticky jedno, či je ten klub plný alebo nie.

Čo teraz ďalej v kapelou Aimee?

Ideme nahrávať demo album vo svojich vlastných podmienkach, lebo peniaze na celý album nie sú. Jeden singel už máme nahratý. Chceme veľmi veľa cvičiť, hrať, tlačiť suveníry a dávať sa do pozornosti.

zdroj: Andrea Leitmannova

foto: Paľo Dráb

You may also like

Comments are closed.

More in:Novinky