Rozhovory

„Chceme dokázať, že ženské kapely na Slovensku môžu prežiť,“ hovorí Katka Knechtová, tentoraz v zastúpení prešovskej dievčenskej kapely The Cubes.

Na Slovensku nám vyrastá asi prvá skutočná čisto ženská kapela. Ani jednu z dám netreba zvlášť predstavovať. Všetky tri Prešovčanky sa v hudobnom šoubiznise pohybujú ako doma. My sme sa boli pozrieť na ich druhý koncert a baby nás skutočne očarili. Ich spontánnosť a veselosť je doslova nákazlivá. Dovoľte aby sme vám predstavili The Cubes a ich predstaviteľky Katku Knechtovú- bicie, Janku Humeňanskú- gitara, spev a Petru Humeňanskú- basgitara, spev. 

Ako vznikol váš dievčenský projekt? Kto koho oslovil?

Jana Humeňanská: Už veľakrát hovorili iní ako sme sa dali dokopy. Mne vlastne prišla raz na Veľkú noc smska, či ešte niečo robím s muzikou. Podpísaná bola Katka Knechtová. Prvé čo mi napadlo bolo, že si niekto robí žarty. Odpísala som naspäť, stretli sme sa spolu na pive, kde mi rozprávala o tom, že by chcela dať dokopy projekt, kde by hrala na bicie. Vraj nechce spievať a ja by som mohla hrať na gitaru. Mne napadlo, že by do toho s nami mohla ísť aj sestra Peťa. Opýtala som sa jej, rozprávali sme sa o tom. Kaťa chodila na bicie do Anglicka na školu, Peťu sme dali za basgitaru (smiech). Veď už keď je taká dobrá speváčka, tak trocha na basu potiahne (smiech).

Ako dlho spolu hráte?

Jana Humeňanská: Dnes som si prečítala, že od roku 2007.

A inak?

Katka Knechtová: Inak od roku 2007, ale máme popritom veľmi dlhé prestávky (smiech). Každá má nejaké svoje aktivity. Jana chodieva do Nórska loviť ryby (smiech), Peťa je herečka a ja trošku spievam (smiech).

Katka, keď ste za bicími, ste v pozadí kapely. Nepribližujete sa tak publiku, neprihovárate sa mu. Nechýba vám to? Určite ste si na to za tie roky spievania zvykli.

Katka Knechtová: Moje ego strašne trpí (smiech), ale nemá čas to riešiť. Musím sa sústrediť na to, čo hrám. Ale nie (úsmev). Priznám sa, že mne táto pozícia vyhovuje viac. Necítim sa byť takým exhibicionistom. Toto je skôr tá časť, ktorá je pre speváka nevyhnutná. Dať tým ľuďom nejakú energiu, slovne sa im venovať. Mne vyhovuje to, keď môžem byť vzadu a hrať na nástroj.

Čo sa týka vášho štýlu, je iný, zábavný. Kto skladá piesne?

Peťa Humeňanská: Skladá najmä Katka a Janka. My sme aj podľa toho nazvali našu kapelu, že sme taký hravý „kockatý“ punk, ale každopádne si to treba vypočuť.

Katka Knechtová: Ja som si dnes tak uvedomila, že moderný trend je v dnešnej dobe byť viac-menej multižánrový. Kedysi sa kapely škatuľkovali do istých žánrov. Aj v našej hudbe sa to mieša. Skrátka tam ľudia môžu nájsť prvky punkovej, rockovej, alternatívnej a úplne jednoduchej popovej zložky. Proste všetko. Ale myslím si, že je cítiť, že na tie nástroje hrajú ženy, naše piesne by v chlapskom prevedení úplne inak vyzneli. Je v tom ženská energia.

Pôsobíte zohrato a uvoľnene. Na pódiu ste ako doma a pozerá sa na vás výborne. Bavíte sa. Čo z toho je improvizácia a čo máte snáď nejako dopredu dohodnuté?

Peťa Humeňanská: My to máme nacvičené. Stále u nás doma v pivnici skúšame (smiech).

Jana Humeňanská: Snažím sa byť spontánna, ale neskúšala som si ako sa mám hýbať doprava a doľava. Pri niektorých pesničkách už tuším, ako sa bude hýbať (smiech).

Katka Knechtová: Ja sa snažím byť stále profesionál (smiech) a poviem ako to je (úsmev). Je to asi 50% na 50%.

Dievčatá, ako vidíte budúcnosť vašej ženskej zostavy The Cubes?

Katka Knechtová: Zahrali sme úžasný druhý koncert a našou ambíciou je stále sa zlepšovať. Hrať koncerty pre ľudí a dokázať, že ženské kapely na Slovensku môžu prežiť. O nejakých konkrétnych neviem, pokiaľ to teda nie sú nejaké „špeciálne“ (smiech). Dúfam, že sa navzájom budeme podporovať a budeme lepšie a lepšie.

Prečo práve bicie?

Katka Knechtová: Tam môžem zo seba všetku zlú energiu vybiť (smiech). Pri hraní na bicích zabúdam na všetko, zrazu som len ja a nástroj, musím sa sústrediť kedy a či správne udriem. Je to úplne iné ako spievanie. Tam sa asi človek uvoľní viac. Ak však cítite nejaký stres, tak vás to paralyzuje, že nie je schopnosť hrať. Je to taká intenzívnejšia jóga (úsmev).

Petra, stotožnili ste sa so svojou basou?

Peťa Humeňanská: No, ja sa s ňou stále stotožňujem a čím ďalej tým viac sa mi tento nástroj pozdáva. Bola som do toho hodená ako do vody, ale začínam sa vyžívať v rytmoch.

Jana Humeňanská: Ja do toho trocha skočím. Náš ocko hrá na kontrabas, tak som povedala Peti „aha no, šak ostane kus v rodzine“ (smiech).

Peťa Humeňanská: Áno, ocko sa úprimne potešil a povedal, že nikdy by ani netušil, že jeho dcéra bude hrať na niečo také.

Katka Knechtová: A ja som to zase vzala z toho ekonomického hľadiska, že nebudeme musieť brať ďalšiu ženu (smiech). Musím povedať, že ma skutočne prekvapila. Ide jej to veľmi dobre.

zdroj: Andrea Leitmannova

VSTUPENKY

Prečítajte si

Comments are closed.