Zdenka Kvasková má v slovenskom hudobnom priestore už svoje stabilné miesto, aj vďaka svojej kapele, ktorú nazvala lakonicky Kvaskova. V našom rozhovore sme sa dozvedeli ako vznikal album Papierový drak, ako si našla cestu k práci s hudobným softvérom, ako jej tvorbu ovplyvňuje rodná rusínčina, čo ju v tvorbe inšpiruje, ako aj to, na čo sa môžeme v najbližšej dobe tešiť.
Dlhší čas si pôsobila v kapele Padequa, ktorej hudba má punkové riffy, no v súčasnosti sa venuješ vlastnému projektu, ktorý nesie názov Kvaskova. Ako prebiehal celý tento prerod?
Veľmi jednoducho. Padequa je dávno minulá záležitosť, tá etapa sa skončila a trvalo niekoľko rokov, kým sa začala nová etapa. Materiál som mala počas tých rokov nazbieraný v šuplíkoch a vznikal postupne. Prakticky som už len čakala na to, že stretnem tých pravých ľudí, s ktorými by som zdieľala podobné pocity, dokázala niečo vytvoriť a rozumeli by sme si ľudsky.
Čiže aj počas pôsobenia v Padequa si vedela, že bude aj taký projekt, ktorý by bol len tvoj?
Už by som sa k tomu nejak nevracala. Bola to moja prvotná skúsenosť, spoznávanie sa s hudbou a vlastnými možnosťami vyjadrenia, ale necítila som, že by to bolo presne to, čo by som chcela. Aj keď na to rada spomínam a mám z tejto etapy kopec zážitkov, dnes sa viac pozerám dopredu.
Minulý rok si s kapelou vydala album Papierový drak, z jeho prezentácie v prešovskom Libresse vznikol on-line záznam, ktorý ste hneď zverejnili na YouTube. Ako sa z tvojho pohľadu rodil celý album?
Piesne vznikali postupne, je to taký časozber a aj keď možno nemajú spoločného menovateľa, každá z nich predstavuje nejakú moju výpoveď. Napriek tomu, že sú rôznorodejšie, som rada, že sú tam. Papierový drak dlho čakal na svoj zrod. Po svojom pilotnom projekte som síce čakala, no nie so založenými rukami, vždy som mala potrebu tvoriť, takže do toho povestného šuplíka vždy niečo pribudlo. Potom, keď som sa už stretla s chlapcami a začali sme tvoriť v skúšobni, začal vznikať plnohodnotnejší materiál. Následne prišiel impulz v podobe výzvy od Tabačka Records, aby sme vydali album pod ich hlavičkou. Túto výzvu sme prijali a sme radi, že sme to spravili. Momentálne mám v hlave úplne iné veci a snažím sa viac posúvať, preto som rada, že sa album nahral a môžem za ním urobiť hrubšiu čiaru a ísť ďalej.
Akým spôsobom sa spolupodieľajú tvoji spoluhráči na tvorbe jednotlivých aranžmánov? Predpokladám, že ty si tá, ktorá príde s prvotným nápadom či predstavou. Akým spôsobom docielite, aby sa z tvojho nápadu stal ten, ktorý sa dostane aj na album? Našla si naozaj dobrých parťákov?
Ale áno. Chémia tam samozrejme je, čomu som veľmi rada. Väčšinou je to tak, že prídem s nejakým prvotným nápadom, ktorým je text, nejaké akordy, nejaké nápevy. Prvý album vznikal tak, že v skúšobni sme začali tieto veci dorábať a začal spoločný tvorivý proces. Potom, keď sme to nahrali a odrazu som všetko počula načisto, som zistila, že si to pýta ešte viac času. Uvedomila som si, že už to nie sú len také nedokonalé nahrávky zo skúšobne, ale naozaj tam počuť všetky chyby a slabé miesta, ktoré je ešte potrebné zmeniť alebo vyplniť. Tak som si sadla za počítač a podorábala nejaké aranžmány a niektoré piesne sme naozaj dôkladne prekopali.
To znamená, že si sa pri tejto príležitosti naučila lepšie pracovať s počítačom? Mám pocit, že nahrávacie a editačné programy sú dosť komplikované. Našiel sa niekto vysvetlil ti prácu s nimi?
Ja nie som úplne technický talent, chvíľu som sa hľadala a začala robiť v Abletone, čo je taký Mercedes medzi nahrávacími softvérmi. Samozrejme som si prezrela obrazové tutoriály, ktoré mi pomohli pochopiť fungovanie základných nástrojov, čo sa dá prirovnať k tomu, keď sa človek naučí používať vidličku, lyžičku a nožík. Potom som už aj intuitívne prišla na veľa vecí, lebo keď pri tom sedíš každý deň, urobíš síce aj veľa kiksov, ale aj veľa dobrých vecí, pri ktorých sa veľa naučíš. Keď som sa v tom naučila plynulejšie pohybovať, potom to už šlo.
A zajamovala si si s vlastným počítačom…
Áno, a veľmi rada si s ním jamujem doteraz, lebo ma to veľmi chytilo. Zistila som, že dokážem sama z domu, zo svojej stoličky, urobiť kus práce a hlavne dokážem zhmotniť predstavu, ktorú mám v hlave a nemusím svoje predstavy nikomu vysvetľovať. Aj teraz mám za sebou pár dní, ktoré som presedela pri Abletone a vznikli nápady, ktoré posúvam ďalej. Takže vlastne už pracujem na novom albume.
To sú dobré správy. A neobávajú sa tvoji spoluhráči, keď už si vieš sama zhmotniť nápady v počítači, že ich nahradíš?
Ale nie. Ľudský faktor je ľudský faktor. Je pravdou, že je to iný rozmer a iný prístup k tvorbe a ja sa z toho momentálne teším. Je však pravda, že sa teším aj z jamovačiek aj z toho, čo vzniká v skúšobni – aj keď teraz je toho pomenej kvôli tomu, aká je situácia. Veľmi sa teším, keď vznikne medzi ľuďmi tvorivá atmosféra a všetci z toho majú radosť. Je to nenahraditeľné, je to iná energia, iný prístup, iné výsledky. Takže ja to rada kombinujem. Benefit vidím v tom, že si nápad môžem vytvoriť na počítači a spoluhráčom viem pripraviť nejakú kostru, nejaký lepší náčrt. A o to viac ma teší, keď vidím, čo do toho vedia moji spoluhráči doplniť.
Keďže pracuješ na svojich nápadoch poväčšine sama doma a o tvojich spoluhráčoch hovoríme viac-menej abstraktne, kto teda získal tú výsadu podieľať sa na spolutvorbe tvojich nápadov?
Je to gitarista Jaroslav Ďurček, Peter Mladý, ktorý hrá na basu a bubeník Janko Čura. Bez nich by som si to teraz nevedela predstaviť. Som veľmi rada, že sú v tom so mnou.
Na albume Papierový drak sa nachádza päť slovenských piesní a štyri rusínske. Myslím, že si v jednom zo skorších rozhovorov spomínala, že tie rusínske sa spájajú s tvojim vnútrom. Nie sú to ľudovky, ale sú to tvoje autorské piesne. Nerozmýšľala si niekedy nad samostatným EP alebo albumom, ktorý by bol venovaný len rusínskym textom?
Boli už aj také myšlienky, ale zatiaľ som robila na tom, čo som mala rozpracované. Na album som sa teda snažila prepašovať aj rusínske piesne, aby to nebol čisto slovenský album. Aj pri tomto novom sa budem sa budem snažiť, aby nebol celý v slovenčine. Chcem tam mať aj rusínske piesne, lebo mne sú veľmi blízke. Ten jazyk má v sebe úplne inú šťavnatosť a pre mňa aj trochu iné citové podfarbenie. Možno je to aj cítiť, že sa v tom jazyku úplne inak vyjadrujem a pre mňa je veľmi dôležité, aby tie skladby na albume boli. Kombinácia slovenčina – rusínčina mi vyhovuje. Mixovať ich do jednej piesne nebudem, ale na albume môžem. Som Rusínka a je pre mňa dôležité vyjadrovať sa v tomto jazyku, rovnako je to pre mňa aj úplne prirodzené. Je normálna vec, že keď tvorím, tak mi rýmy napadajú rovno v rusínčine a neviem si danú pieseň v slovenčine ani predstaviť.
Ja nie som Rusínka, ale mám spolužiakov, ktorí sú Rusíni, a veľmi rada ich počúvam. Aj keď rusínčine úplne presne nerozumiem, mám pocit, že sa tak nejako podvedome dotýka môjho srdca. Vie byť aj slovenčina pre teba taká výpovedná?
Áno, samozrejme, veď aj preto píšem v slovenčine. Najprv som síce rozprávala po rusínsky, po slovensky až potom, ale slovenčina už vo mne je. Po slovensky sa mi veľmi dobre píše. Tento jazyk mám veľmi rada, pretože nielen s rusínskym, ale aj so slovenským pracujem v divadle a slovenčinu milujem.
Keďže si spomínala, že pracuješ na novom albume a nových piesňach, čo ťa aktuálne inšpiruje pri tvorbe?
U mňa je najmä o impulzoch, ktoré zachytávam a následne ich tavím do piesní. Každý má v živote nejaké zmeny, dianie, pocity, ktoré reflektuje a ako sitko zachytáva veci, ktoré sa cez neho prelejú. Pre mňa je to vyrovnávanie sa s mojou realitou, je to vždy vnútorný monológ, ktorý so sebou vediem, a ktorý mi vyplaví mnohé veci, ktoré si možno nechcem priznať alebo v sebe dusím. Veľakrát sa mi stane, že niečo, čo sa udeje, neviem vysloviť v bežnej každodennosti a potom to zrazu to napíšem – vtedy je človek k sebe úprimný a zistí o sebe veľmi veľa vecí.
Tých veľa vecí o sebe zistíš nielen ty ale aj my, poslucháči, ktorí si to pustíme a v mnohých prípadoch sa s tebou vieme stotožniť, čím rastie výpovedná hodnota diela. V čom sa odlišuje tvoja aktuálna tvorba v porovnaní s Papierovým drakom?
Verím, že hlavný posun sa deje vo zvuku, a že to poslucháči zachytia. Ide to prirodzene s tým, že som experimentátorský typ a hľadám nové veci. Deje sa to aj teraz, nachádzam nové dimenzie, nové postupy a aj kľúč, ktorý v tvorbe mám, sa posúva, mení, a to hľadanie nových vecí ma na tvorbe veľmi baví.
Spája sa to hľadanie aj s počítačom? Na koncerte v Libresse boli všetky midi zvuky, ktoré si používala, veľmi vkusné, dotvárali hudbu a dodávali jej takú éterickú atmosféru.
Áno, určite je to spojené aj s tým, že počítač ponúka viac možností. Je to možno aj o mojom ďalšom premýšľaní, že to nie je len o technológiách. Ale aj v mojej hlave sa dejú zmeny aj v textoch a prístupe. Uvidíme, čo to prinesie.
Vieš už niečo naznačiť, čo ťa aktuálne pri týchto posunoch inšpiruje, aby sme mohli ponúknuť čitateľom nejaký teaser na to, na čo sa môžu tešiť?
Dnes som, napríklad, pracovala na aranžmánoch, práve sa venujem „atmosférickej“ časti, premýšľam nad tým, čo pridať alebo ubrať. Snažím sa ubrať z pátosu, aby to bolo ešte civilnejšie a uveriteľnejšie. V rámci aranžmánov sa mi páči, keď sa vie prelínať viacero línií a čím viac možností mám, tým viac to skúšam. Je to pre mňa hranie sa a cítim sa ako dieťa, ktoré si vyberie nejakú farbičku a skúša to. Na začiatku je to vždy vo fáze skúšania a hrania sa a následne je potrebné všetko učesať a ukorigovať, pričom je dôležité dopriať si časový odstup a vrátiť sa k tomu o deň, o týždeň alebo po nejakom dlhšom čase a byť k sebe úprimný. Nemám problém všetko zrušiť a sedieť na tom ďalšie dva-tri mesiace a prekopať to aj päťkrát.
Čo na to tvoji spoluhráči? Posielaš im skladby aj v priebehu tvorby, aby do nich vstúpili?
Áno, vždy ich konfrontujem s novými nápadmi a vyžadujem si feedback. Chlapci sú veľmi zlatí, stále mi nechávajú voľnú ruku v tom, že môžem mať posledné slovo, ale nie som taká sebastredná, že by som si nedala poradiť a pre mňa je to prínosné. Často sa to mení aj v skúšobni, kde sme k sebe úprimní a nechám si poradiť. Aj keď ten úplne posledný, kto mi našepkáva, je môj inštinkt.
Síce hovoríš, že tvoríš texty sama, robíš aranžmány a potom sa stretnete sa v skúšobni, no neskúšali ste v kapele aj nejaké experimenty, napríklad ísť na nejakú chatu a skúsiť si zajamovať?
Čítaš mi myšlienky, presne to sme mali v úmysle. Aj pri tvorbe prvého albumu vznikli niektoré skladby presne takto, a aj keď sa nedostali na album, bolo to veľmi príjemné. Rada by som sa k tomu vrátila, lebo to má iný rozmer ako práca na počítači. Tá je tiež super, ale energia pri živom hraní je naozaj naakumulovaná. Tvorivá atmosféra je vtedy o niečom inom a vie priniesť iné benefity.
Dočkáme sa nejakého singlu ešte predtým než dokončíte album?
Áno, chceli by sme. Mojou predstavou je, že sa tak stane ešte do konca roka. Už máme aj niečo pripravené a potrebujeme to nahrať. Snáď to vyjde, ak si to dám do kalendára (smiech). Ak nie, tak určite v novom roku.
Prezradíš nám ktorá skladba to bude?
Mám základný výber štyroch alebo piatich skladieb, z ktorých sú jedna alebo dve favoritky, ale zatiaľ ich ešte neprezradím a nechám si zadné vrátka. Aj pri nahrávaní totiž vznikajú nové nápady a ešte sa môže toho veľa zmeniť.
podcast: Barbora Petrášová
text: Dušan Papp
nahrávanie, mix a master podcastu: Dušan Papp
foto: Edo Kopček