Na prešovskej hudobnej scéne sa objavilo nové meno. Petra Bači Band má na konte debutové EP (Ešte Počkaj) a práve o ňom aj kapele rozpráva speváčka a herečka Petra Bačinská. Prvé spoločné skúšky absolvovali približne pred tromi rokmi a okrem speváčky v nej pôsobia aj klávesák Michal Balík, basgitarista Matúš Bačinský, bubeník Dávid Čudek a gitarista Martin Tkáč.
Ako vznikli pesničky Petra Bači Band?
Predstavila som piesne kapele a spoločne sme robili na aranžmánoch. Moji spoluhráči majú voľnú ruku na skúškach, keď robíme na pesničkách a myslím, že ich to motivuje. Veľa sme toho pripravovali pre EPčko a vznikli aj ďalšie autorské piesne, ktoré sa kuli za horúca v skúšobni. Dohodli sme sa, že každému nápadu dáme šancu, aj tým dramatickým, ktoré rada do našej tvorby nosím.
Za krátky čas ste nahrali a vydali EP. K pesničkám Whisky a Blindness ste natočili videoklip. Jeden je z prostredia nahrávacieho štúdia a ten druhý, k Blindness, má špecifickú, naratívnu štruktúru. Ako vznikal?
Je to veľmi stará pesnička, ktorú kapela aranžérsky veľmi zmenila. Keďže som študovala v zahraničí, poznám veľa šikovných ľudí. Oslovila som moju spolužiačku z Bulharska Kristin Bacheva a poprosila som ju, či by nám spravila videoklip. Poslala som jej EP, nech si vyberie a vybrala Blindness. Začali sme sa o nej rozprávať, napísala som jej, čo by tam mohlo byť, ale trvala som na tom, že je to v jej réžii. Prediskutovali sme len pár vecí, ale pri natáčaní mala úplne voľnú ruku. Absolútne som jej dôverovala. Chlapci z kapely mali veľa otázok, ale prosila som ich, aby jej dôverovali. Som s ním veľmi spokojná, pretože je to esteticky veľmi zaujímavé a poetické.
Kde sa vám koncertuje najlepšie?
Máme dosť veľa piesní a máme z čoho vyberať. Radi hrávame v klube aj na festivaloch. Je pre nás výzva ísť si zahrať na hrad alebo na ulicu. Pretože sú to iné priestory, stretávaš tam úplne iných ľudí, odlišný zvuk, akustika, prispôsobujeme preto tomu aj playlist. A kde sa nám hrá lepšie? Určite je to o zvuku a o ľuďoch. Konkrétnu preferenciu nemáme. Určite si chceme zahrať vo veľkom priestore pre veľké množstvo ľudí.
Z čoho si mala najsilnejšiu emóciu v rámci koncertov a atmosféry z miest, na ktorých ste už hrali?
Už tretí rok sme hrali na Floriánovej ulici na akcii Prešovský Montmartre, ktorý má krásnu atmosféru. Tento rok to bolo pre mňa úplne čarovné. Hrali sme koncert po dlhej dobe, bola som plná emócií, vidíš tam ľudí, hráš, robíš to, čo ťa baví. A čo sa týka špecifickej atmosféry, bol to náš nedávny koncert v Spišskej Novej Vsi v divadle Kontra. Mali sme obavy, také to tam bude, pretože to bolo veľmi intímne, prišlo veľmi málo ľudí, komorná atmosféra a bol to jeden prenádherný koncert. Mala som pocit, že sme sa stretli s ľuďmi, ktorí prišli a chcú počúvať. Hrali sme intímne, veľa sa rozprávali aj po odohraní piesní. Niekedy som odohraní pesničky ešte raz prerecitovala jej text.
Aké máte plány?
Pripravujeme debutový album. Máme dosť piesní, ale rozhodli sme sa, že najprv vydáme EP. Mali sme spravených šestnásť piesní, ale nechcelo sa nám čakať, kým ich všetky nahráme, tak sme to rozdelili. Najprv sme teda vydali EP (Ešte Počkaj) v digitálnej podobe a keďže sa v máji začalo koncertovať, spravili sme aj fyzické nosiče. Najbližšie sa teda chystáme pracovať na albume a tešíme sa, keď sa zatvoríme do štúdia. Medzitým si radi zahráme koncerty. Nahrávať budeme u Jožka Šarišského, s ktorým sa nám páčila spolupráca. Pesničky, ktoré sa na albume objavia hrávame aj na koncertoch.
text: Edo Kopček
podcast: Barbora Petrášová
zvuk a mastering podcastu: Dušan Papp
foto: archív Petra Bači Band