Slight Lie prekvapili tvrdým a zároveň pestrým albumom (Podcast)

Prešovskí power metalisti Slight Lie nahrali skvelý tretí album From Caroline … With Hate, ktorý je žánrovo pestrý. Do života ho uvedú v sobotu 16. marca v Klube pod Amfikom v Prešove.

Spevák Peter Hajdu a gitarista Pavol „Demo“ Demek v našom podcaste zároveň priznávajú, že majú radi atmosférické kapely. Svojou hudbou chcú ale robiť hlavne „hluk“. Celý podcast si môžete vypočuť nižšie a prinášame ho aj v editovanom prepise.

➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Vydali ste tretí štúdiový album From Caroline… With Hate. Čo pre vás tento album znamená?

Demo: Tento album je asi najtvrdší aký sme doteraz vydali. Mám taký pocit, že sme sa viac priklonili k tvrdšej muzike, intenzívnejšej, namiesto ľúbivejších tónov.

Peter: Pre mňa ani nejde o to, že by bol najtvrdší. Povedal by som, že je určite najpestrejší, pretože oveľa viac sme na ňom pracovali ako kapela. Síce je zase autorom osemdesiatich percent Demo, ale už sme si trošku viac dovolili odvrávať v porovnaní s albumom Countdown. Myslím si teda, že je to viac práca celej kapely v porovnaní s predošlou nahrávkou alebo debutom Last Poem.

A hlavne, keď bola tá otázka, že čo to pre nás znamená, tak pre mňa je to zadosťučinenie, určite. Pretože to boli naozaj hodiny driny v skúšobni, tie nekonečné hádky, kde sme po sebe vedeli navrieskať tak, že mikrofóny nestíhali. Na jednej strane to k tomu patrí, ale na druhej sa asi najviac približuje našej vízii,  ako by Slight Lie mali znieť. a mňa je to dostatočne kompaktný a zároveň pestrý album, na ktorom si to svoje nájde každý fanúšik tvrdej muziky.

Počas existencie kapely sa vám menilo personálne obsadenie. Možete v krátkosti predstaviť aktuálnu zostavu?

Peter: Ja len na začiatok, predtým, než nás začnem predstavovať, by som povedal, že dá sa povedať, že žiadne odchody, minimálne za posledných osem-deväť rokov, neboli spôsobené nejakými nezhodami. Vždy to boli objektívne okolnosti.

Za bicími momentálne sedí Lukáš Trón. Šikovný chlapec, má asi milión tristo vedľajších projektov. Zároveň hrá na gitare v kapele Gloom, čiže naozaj netuším, ako to stíha. Výborný muzikant, to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.

Máme dvoch gitaristov. Prvý je Igor Prexta, tiež dobrý chalan, veľa toho nenahovorí. Ale čo má zahrať, to zahrá, čiže v tomto smere je skvelý doplnok ku Demovi, ktorý zase niekedy nevie, čo má zahrať. Ale za to nás vie všetkých usmerniť.

No a ja, Peťo, som spevák a basu som, bohužiaľ, nespomenul, pretože momentálne fungujeme bez basgitary. Ale, chvalabohu, náš tiež veľmi dobrý kamarát Rado Zusko je zatiaľ ešte stále ochotný vypomôcť nám vždy, keď to potrebujeme. Týmto ho aj srdečne pozdravujeme a ďakujeme mu.

Všimla som si aj veľmi príjemný a veselý inzerát na vašich sociálnych sieťach, že stále je voľné miesto basgitaristu. Takže ešte prebieha nejaký konkurz?

Demo: Máme to na voľno. Stále čakáme, že nám basgitarista spadne z neba. Ale ono je to tak, že sme spokojní s Radom a nájsť za neho náhradu nebude asi veľmi ľahké. Takže bohužiaľ. On sa, pre rôzne okolnosti, nemôže nejakým spôsobom viazať na našu kapelu tak, ako my ostatní, čo môže byť v budúcnosti niekedy problém, čo by nás mrzelo a jeho takisto. Ale teraz momentálne sa snažíme hľadať cesty, ako spolu fungovať a aj basgitaristu. Respektíve basgitaristku.

Peter: Treba povedať, že tie dôvody, prečo s nami Rado nehrá, sú naozaj veľmi pekné. Je jediný, ktorý je už ženatý a zároveň sa mu narodilo dieťa. To sú absolútne pochopiteľné dôvody, prečo nemôže venovať kapele toľko času, koľko by sme asi chceli. Ale zároveň si tiež dovolím povedať, že je to taký dobrý muzikant, že až tak nás to zatiaľ neohrozilo. Jemu stačí prísť na skúšku raz za týždeň na hodinku-dve a je nám úplne jasné, že on to na koncerte odpáli tak, že budeme čumieť ako puci.

Poďme naspäť k albumu From Caroline… with Hate, ktorý obsahuje jedenásť trackov, vrátane intra. Názov súvisí s tými štyrmi rokmi rôznych polemík v kapele, alebo ste ho vyberali po tom, ako ste už mali samotné tracky na album nahraté? Či prišiel tak sám, spontánne?

Peter: Skôr to  druhé je správne. Povedal by som, že nám išlo trochu o to, aby sa album nevolal podľa niektorej pesničky. Takisto, nie je za tým nič extra hlboké, jednoducho, zdalo sa nám to ako dobrý nápad. A tak, ako predošlý album Countdown má súvis prakticky iba s titulnou skladbou, čo sa týka názvu, tak tu sa deje to isté. Aj tu máme hneď po intre skladbu Caroline Wants You Dead. Čiže prečo Caroline nevtesnať aj do názvu albumu?

Demo: Stala jeho maskotom.

A je to aj nejaká konkrétna Caroline?

Peter: Áno aj nie. Nie je to totiž konkrétna osoba, ak som teda dobre pochopil Demove úmysly, keď mi vysvetľoval svoj text. Je to stav, ktorý mnohí zažívajú hlavne po piatkoch a sobotách. Áno, Caroline je taká opica.

Tak potom už rozumiem aj tým ostatným názvom na tomto albume. Či už Caroline Wants You Dead alebo Stars (Kill the Light), všetko na seba veľmi pekne nadväzuje. Ale je to v kontraste s hudbou, s tými sympatickými refénmi a gradovaním. Znie veľmi optimisticky a slobodne.

Demo: Ak narážaš na Stars, tak áno. Nikde podľa mňa nie je napísané, že keď my sa normálne prezentujeme ako metalová kapela, že to musí byť vždy presne takto, že to všetko musí byť, neviem, v molových tóninách a podobne. Nie je to nikde napísané. A my sa tým ani neriadime. Proste, ak niečo niekam sedí, tak to tam dáme. Ja v tom nevidím vôbec žiadny problém. Keby som sa mal riadiť tým, že budeme striktne metaloví, tak by sme boli asi len ďalšia zo zástupu metalových kapiel.

Peter: A nie sme?

Demo: Ale máme veselé refrény.

Pri počúvaní albumu sa dá prejsť rôznymi metalovými subžánrami. Celý album ste hajpovali vydaním troch singlov, s čím ste začali už v januári. Úplne prvý, Disobey, bol jeden z tých oveľa tvrdších, na základe ktorého sa dá aj povedať, že je to naozaj jeden z najtvrdších albumov vašej tvorby.

Peter: Po štyroch rokoch relatívneho ticha, s výnimkou troch singlov, sme chceli prebrať našich fanúšikov. Preto sme vybrali Disobey ako pilotný singel. Zároveň je to podľa mňa fakt vynikajúca skladba a jednak je to taká pecka medzi oči, že aj keď človek niečo robí a hudbu má iba ako pozadie, táto pesnička ho vystrie, prinúti počúvať a povie si, že: „Kruciál, čo sa to deje, to je celkom dobré, to je celkom rýchle a to je celkom tvrdé. Chcem vedieť viac.“

Také boli moje výrazy tváre.

Peter: Dobre, tak potom to splnilo účel.

Po nej nasledovala už spomínaná Stars (Kill the Light) a tretia Non Core Area s hosťom Adym Hnatom z kapely Etterna. Ako ste si vyberali práve tieto single?

Peter: Stars ako druhý song sme vybrali preto, lebo je to opačný pól k Disobey. Chceli sme predviesť úplnú šírku nášho záberu, ktorý album ponúka.

A jednak by som povedal, že je to aj na celkové pomery kapely Slight Lie  netypická skladba, minimálne refrénom, lebo slohy sú, povedzme, klasický metal, bum-čvach, tvrdý a chytľavý riff, ktorý sa zrazu v refréne preklopí do až éterickej melódie. Všetko je tam veselé, dúhové, včeličky, vtáčiky.

Demo: Taký pop punk.

Peter: Pop punk, no. A to bol úmysel. Hovorím, ak bolo Disobey o tom, spôsobiť šok, tak Stars (Kill the Light) je opakom toho šoku. Prípadne, ak už šok, tak príjemnejší, ukazujúci, že vieme byť aj nežní a citliví, aj keď možno text tomu úplne nenasvedčuje.

Demo: Aj radio friendly.

Peter: Nie, je tam  jedno „f*cking“.

To nevadí, to už sa teraz toleruje.

Peter: Výborne. Expres, here we come. Tretí singel bolo kolektívne rozhodnutie. Non Core Area je zase niečo, čo sme nikdy predtým nespravili, pretože neviem, či sme niekedy mali žánrovo čistejšiu skladbu, než je Non Core Area.

Demo: Táto skladba vznikla už od samotného názvu, ktorý poznám z práce. ravel som si, že to znie metalcore-ovo. Tak som pátral, ako by sa dal zložiť nejaký metalcore zložil Non Core Area. Požiadal som Petra o text a prišla idea, keď už máme metalcore-ovú pesničku, bolo by vhodné, mať v nej aj hosťa. Jednomyseľne sme sa zhodli, že to musí byť Ady Hnat.

Peter: Áno, lebo už keď ideme do metalcoru, tak by sa nám zišiel niekto, kto ten metalcore vie reálne robiť. Ady a jeho Etterna sú naši dobrí kamaráti a nielen preto tvrdím, že Eterna je jedna z najpilnejších a najkvalitnejších slovenských metalových kapiel súčasnosti. Plus fakt, že Ady do toho išiel prakticky bez váhania, to všetko nám potvrdilo, že je najlepšia a asi aj jediná správna voľba…

Demo: …pre túto pesničku.

A ako to prijal Ady?

Peter: Jemu to bolo relatívne jedno. On je v tomto ohľade veľký profík, v dobrom zmysle slova. Vopred sme mu poslali časti, ktoré mal naspievať a k v texte som m vyznačil: „Do toho potrebuješ zarevať“. Prišiel na nahrávanie, nastavili sme mu mikrofón, za desať minút to sfúkol ako nič a išiel domov. Naozaj, odviedol takú robotu, že sme nestíhali zdvíhať sánky zo zeme. On to zobral dobre. Myslím si, že nič proti tej samotnej skladbe nemal. Vedel, do čoho ide. Môže byť spokojný. My sme veľmi, lebo do tej pesničky jeho spev pasuje najviac, ako môže.

Demo: My sa vlastne do tých štýlov, ktoré hráme, ani veľmi nerozumieme. A do metalcoru už vôbec nie. Mal som utkvelú predstavu, že metalcoroví speváci ten rev nejakým spôsobom fejkujú, keď sa majú do toho oprieť a kričať, tak to proste nejak stlmia. Že to robia len akože. Ale nie. Ady sa postavil pred mikrofón a ja som musel dávať hlasitosti, gainy, proste vetko dole. Je to celé autentické, ako zaspieval. Klobúk dole pred ním.

Môžu sa k tvojim nápadom, Demo, vyjadriť aj ostatní? 

Demo: Väčšinou donesiem iba nejaké demo, na ktorom sú základné gitary alebo riffy. Ak je tam nejaký text, tak je tam aj nejaká spevová linka, aby moji spoluhráči približne vedeli, čo majú robiť. Ale všetko ostatné je na nich. To všetko sa už deje v skúšobni.

Peter: Napríklad Igor je v kapele takmer od začiatku a ja osobne sa nepamätám, že by s niečím nesúhlasil. Igor je človek, ktorému keď Demo niečo povie, tak to zahrá. Veľmi sa mi páčilo, ako raz prirovnal James Hetfield Metallicu k šoférovaniu auta. Oni štyria sedia v aute, lenže volant má Lars aj James a nevedia sa dohodnúť, ktorým smerom ísť. No a vzadu sú Rob a Kirk a oni si proste užívajú jazdu. U nás si tú jazdu užíva Igor. A odkedy je v kapele Lukáš Throne, máme volant traja.

A práve k tomu som sa aj chcela dostať. Bicie na novom albume nahral nový člen Lukáš Trón, ktorý má aj tvorcovského ducha.

Peter: Má, veru. Povedal by som, že nie je úplne typické, aby bubeník nosil pesničky do kapely. Nevravím, že sa to nedeje, ale nie je to práve bežná vec. Ale Lukáš áno. Mal nápady, pri ktorých sa nám zdalo, že by bolo škoda, aby sme ich nenahrali a nechceli sme, aby chýbali na albume Slight Lie. Páčila sa nám pesnička Mirrrors. A myslím si, že do toho albumu pasuje úplne náramne. Po našom náklade príde táto odľahčenejšia, dá sa povedať rocková vec. Zložil hudbu a ja som spravil spevové linky a text. A lastne takto vznikla jediná vec, kde je Demov vklad, čo sa týka komponovania, minimálny. Čiže možno svitá na lepšie časy aj ostatným členom.

Ako si to prijal?

Demo: Lukáš mi púšťal nejaké jeho demáče. Zhodli sme sa, že táto pesnička by mohla ísť na album. Respektíve, on sa rozhodol a ja som mu na to prikývol. Ale fakt, myslím, že tá pesnička mi vtedy zarezonovala asi najviac. A vyvinulo sa to dobre. Celú si ju odkočíroval sám, všetky aranžmány a riffy. Myslím, že aj spevy kontroloval. Nechal som ju úplne v jeho réžii. Povedal, že keď sa to pokazí, tak to bude jeho chyba. A dopadlo to dobre.

Peter: Dopadlo to výborne. A iróniou osudu je, že je to práve tá pesnička, ktorú sám Lukáš chcel zaradiť len ako bonus track. Ale to sme mu nedovolili. 

Demo: Často býva sebakritický. 

Peter: Ten song je jednoducho príliš dobrý na to, aby skončil iba ako nejaký bonus track.

A zaradili ste ho na patričné, dobré, hodnotné miesto.

Peter: Do stredu albumu.

Na mňa album pôsobil nostalgicky, lebo pri počúvaní som sa preniesla päť na základú školu, keď som vo veľkom počúvala Bullet For My Valentine na striedačku s Avantasiou a Avenged Sevenfold.

Demo: To čo sú za kapely, preboha?

Peter: To je veľmi príjemný pohľad, vďaka za to. Z času na čas nám ľudia zvyknú povedať, že znieme ako takí… No, nechcem povedať, že Bullet z Wishu, ale…

Ani nie, že Bullet z Wishu, ale pri tejto hudbe je normálne, že všetko už bolo vymyslené. Všetkých nás niekto a niečo inšpiruje, takže je to prirodzené.

Peter: Ale ono to je sranda. Často sa mi stáva, neviem či aj ostatným, že sa ma niekto spýta, ako by som zaradil našu tvorbu. Fanúšikom akých kapiel by som nás odporučil? A ja absolútne nemám šajnu. A to nie je o egu, že si myslím, že sme takí originálni, že nás nemožno prirovnať k nikomu. Nie, ja seriózne neviem, ku komu by sme nás mali prirovnať, pretože jedna skladba, to je Blink 182, druhá starý Morbid Angel, obrazne povedané. Tie kapely, ktoré si vymenovala, to je asi jedno z najtrefnejších prirovnaní, aké som o nás počul, takže fakt vďaka. Niečo z toho platí, jednoznačne.

Takže voláme do rádia, že máte naozaj širokospektrálny záber.

Demo: Náš záber je fakt obrovský, v kapele máme rôzne obľúbené kapely. Čo sa týka Igora, tak on myslím, že počúva tie najtvrdšie, spolu s Lukášom. Ja s Peťom sme presný opozit, my sa skôr stretneme  v  jemnejších melodických subžánroch, ale všetci sa zhodneme, napríklad v thrash metale.

Peter: Čo ma vlastne až trochu prekvapuje vzhľadom na ďalšie kapely, v ktorých sme hrali a hráme. V istom zmysle je to, čo hrajú Slight Lie, prekvapenie. Naozaj, Igor má veľkú záľubu v najextrémnejších možných spolkoch. Archspire a podobné. Lukáš bol jeden čas v blackmetalovej kapele. Teraz hrá vlastne s gotikmi Gloom, aj keď toto označenie nemajú radi. Demo má punkový Antisistem. Ja som bol kedysi v hardrockovej kapele Coolaction. Potom som bol jeden čas v progových Amatae Adea. No a zrazu sme sa všetci ocitli v Slight Lie, kde je všetko a zároveň nič z toho.

Okrem Adyho Hnata máte na albume ešte jednu hosťovskú spoluprácu. A to práve s Lukášovým ďalším spoluhráčom z kapely, s Martinom Pazderom. Prečo práve on?

Peter: Je to tak. Martin prispel svojimi neľudskými growlami a zároveň asi tým najnežnejším spevom na albume. A to všetko v rámci jednej skladby – Storm That Flooded Us. Odviedol fantastickú robotu, ktorú sfúkol za možno pätnásť minút. Jeho sme tam chceli preto, lebo sme vedeli, že tá skladba to potrebuje. Maťo má ten growl naozaj taký, aký táto skladba v tej časti potrebovala.

A zároveň išlo aj o to, ukázať nejakú spolupatričnosť v rámci scény. Mám veľmi rád chvíle, keď sa stretneme členovia viacerých kapiel pri pive. Aby sme tak ukázali, že medzi nami nejde o konkurenciu, ale presne naopak – sme jedna veľká rodina, prešovsko-sabinovsko-košická, a že tak to má byť. Jednoducho, chceme vás na našom albume, lebo ste dobrí. Tak keď chcete a máte záujem, poďte.

Demo: Ďalší fun fact z nahrávania bol, keď sa Martin postavil k mikrofónu a začal growlovať, povedal som si – okej. A potom je tam tá pasáž…

Peter: Po sóle…

Demo: Hneď po sóle, kde on ide tým svojím čistým hlasom, takým… Takým dosť…

Peter: Zamatovým.

Demo: Zamatovým. Dal prvý take a ja som skoro spadol zo stoličky. Keby som mal trinásť a bol by som ženská, tak je po mne. Úplne.

Určite to teda malo svoj efekt a dodal tej pesničke presne, presne takú tú… Pomôž mi. Vážnosť? Alebo…

Peter: Mne tam sedí slovo kvalita. Ono jednoducho, je dlhé roky spevák Gloomu a je na to dobrý dôvod. Skrátka, má presne to, čo má mať spevák.

Ale tej piesni to aj pridalo atmosféru. 

Peter: To je to slovo! 

A kto sa postaral o mix a master, nahrávanie a vydanie?

Demo: O mix a master sa nám staral Martin Barla z Popradu, s ktorým sme nahrávali väčšiu časť albumu.

Peter: Okrem gitár.

Demo: Spolupracujeme s ním nejaký ten rok, je to neuveriteľný týpek,  s ktorým je v štúdiu sranda. Človek príde do štúdia vystresovaný, lebo všetko musí byť super a tlačí ťa čas. On tam dôjde úplne vychillovaný  a dostane človeka tak do nálady, že všetko ide ešte rýchlejšie, ako by si mysle. Väčšinu vecí sme nahrali na prvý-druhý na prvý take.

Peter: Tiež, nie je to žiaden diktátor, v zmysle, že v mojom štúdiu bude tak ako poviem. Naopak, je otvorený nápadom a namiesto toho, aby človeka vystresoval,  je to kľud, pohoda, chill, tabáček. Hoci tu budeme o desať minút dlhšie, nevadí, dáme to ešte raz.

Demo: A veľmi ľahko dotlačí človeka k jeho limitom, ktoré v štúdiu dá.

Peter: Jednoznačne. Sám som nevedel, že sa niečo dá a nakoniec som to dokázal aj ja.

Demo: Človek si neuvedomuje, čoho všetkého je schopný, napríklad na tej nahrávke. Asi to bude jeho osobnosťou. Nevedomý motivátor a veľmi ústretový človek.

Peter: Vynikajúca spolupráca, určite. A počuť to aj na albume. taký dobrý zvuk sme na nahrávke ešte nemal.

Album uvediete do života na sobotňajšom koncerte. Čo ste pripravili?

Peter: Veľmi sa na ten krst tešíme, pretože si myslíme, že to bude naozaj veľmi dobrá akcia. Okrem nás vystúpia aj ďalšie dve naozaj fantastické kapely. Prví sú mladí muzikanti Wolnera z Vranova nad Topľou, ktorí s nami hrali aj 2.3. na Wacken Metal Battle. Tiež s nami postúpili do semifinále.

Podľa mňa sú naozaj fantastickí a chceli sme ich tam jednoducho mať. Vraveli sme si, že to je presne taká hudba, akú naša akcia potrebuje. Nekompromisný thrash, ktorý ale zase nie je úplný výplach. Tešíme sa na nich. Vyšiel im skvelý album.

Druhí budú naši kamaráti. Dúfam, že v budúcnosti naši kamaráti, ale zatiaľ hlavne Demovi, Česi Ravenlaw z mestečka Hořovice. A o nich povedz niečo ty.

Demo: Oni sú v prvom rade úplne super skvelí ľudia. Hrajú taký old school power metal, old school heavy metal.

Peter: Metal z čias, kedy sa nerozlišovalo medzi heavy a power.

Demo: Je to tak, hrajú fest zaujímavú muziku. Oni si nedávajú ani nejakým spôsobom záležať na tom, ako znejú, myslím zvukovo, ale skôr na tom, ako vyzerajú ich pesničky. Majú svoju intenzitu a „face“. Celý album má byť v nejakom štýle a ten štýl reprezentujú. Majú aj dosť nápaditú pódiovú show, hlavne ich frontman robí dosť veľa. V tomto smere sa je na čo tešiť. Veľmi dobrá kapela.

Ako vnímate nemecký versus severský speed metal? Napríklad rozdiel medzi kapelami Helloween a Stratovarius.

Demo: Tam je rozdiel?

Peter: Je tam rozdiel, ale mňa bavia obe kapely veľmi podobne. Je to skôr o nálade. Neviem, možno teraz budem rozprávať strašne od veci, ale ten severský mi príde viac atmosférický, zasnený, tam naozaj ide o atmosféru  chladu. Mne sa na severskom power metale veľmi páči, ako využívajú klávesy, lebo ten nemecký, on je viac riffový. Je viac o metale než severský. Zaskočila si ma tou otázkou, nebudem klamať.

Demo: Mám pocit, že Nemci vychádzali skôr z tandemu Judas Priest alebo Iron Maiden, kde fungovali dvaja gitaristi. Kdežto severania väčšinou fungujú na jednej gitare. Ak si zoberieš kapely Sonata Arctica alebo Stratovarius, ich hudba stojí na jednej gitare, to isté Nightwish. A kombinujú to práve s klávesami, ako to mali niekedy Rainbow.

text a podcast: Barbora Petrášová
nahrávanie, mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Lukáš Trón