Od Zomrela Hana Hegerová, Edith Piaf z Prahy
Hana Hegerová bola neprehliadnuteľnou a hlavne neprepočuteľnou osobnosťou československého divadla, filmu a hudby. Jej osobitá „dramatická“ výpoveď v domácich, alebo prevzatých šansónoch dokázala zaujať a poslať poéziu v textoch Pavla Koptu, Jiřího Suchého, Milana Lasicu, Pavla Vrbu, Michala Horáčka a ďalších priamo do srdca poslucháčov. Týmto netradičným štýlom uspela nielen u nás, ale aj v kolíske šansónu, vo Francúzsku. Prívlastky „Piaf z Prahy“, či „Šansoniérka so slovanskou dušou“ ju úspešne sprevádzali aj v Nemecku, kde vydala štyri albumy.
Doma si vyslúžila titul „Prvá (alebo niekedy aj veľká) dáma šansónu“, ktorý aj keď ho nemala veľmi rada, jej právom patril. Prirodzená skromnosť a pokora, spojená s absolútnou profesionalitou a odovzdanosťou spievaniu a textom skladieb bola výnimočnou kombináciou, vďaka ktorej sa z drobnej nenápadnej dámy na javisku vždy stávala veľká umelkyňa, ktorá dokázala doslova ovládnuť divákov a poslucháčov rôznych generácií.
Narodila sa ako Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová 20.10.1931 v Bratislave. Od šiestich rokov naštevovala baletnú školu v bratislavskom Národnom divadle. Po maturite na gymnáziu v Komárne chcela študovať na Vysokej škole ekonomickej. To sa jej kvôli zlému triednemu pôvodu (otec bol riaditeľ banky) nepodarilo. Pracovala v komárňaskych strojárňach a v roku 1951 nastúpila na odborný divadelný kurz Po jeho absolvovaní nastúpila ako herečka do Divadla Petra Jilemnického v Žiline. Vtedy si zmenila meno na Hana Čelková (podľa rodného priezviska matky).
V roku 1954 sa vydala za divadelného režiséra Dalibora Hegera. Manželstvo sa po troch rokoch skončilo a Hana Hegerová sa začala naplno venovať speváckej kariére, ktorú začínala na konci päťdesiatych rokov v bratislavskej Tatra revue. Tá sa naplno rozbehla v šesťdesiatych rokoch po jej odchode do Prahy v divadlách Rokoko a Semafor. Zažiarila vo filme Kdyby tisíc klarinetu a oslnila v parížskej Olympii.
V sedemdesiatych rokoch vydala prelomový album Lásko prokletá a v druhej polovici osemdesiatych rokov nahrala s autorskou dvojicou Petr Hapka a Michal Horáček dnes už legendárny album Potměšilý host s hitmi Levandulová, Vana plná fialek a Stín stíha stín.
Svoju hudobnú kariéru zavŕšila albumom Mlýnské kolo v srdci mém v roku 2010. V roku 2011 oznámila definitívny koniec svojej speváckej kariéry. Slovo dodržala a už nikdy viac verejne nevystúpila, aj keď práve živé koncerty mala najradšej. Nahrávanie v štúdiu veľmi neobľubovala a preto v jej diskografii je iba sedem radových albumov: Šansony (1966), Recital (1971), Recital 2 (1974), Lásko prokletá (1977), Potměšilý host (1987), Chansons (1987) a Mlýnské kolo v srdci mém (2010, 2011 aj s DVD). Vydané sú aj 4 živé koncertné albumy a 9 rôznych kompilačných albumov.
Jej nazameniteľný hlas a jedinečný spôsob spievania tu bude s nami ešte veľmi dlho. Bohužiaľ už len v nahrávkach. Hana Hegerová zomrela 23.3.2021 v Prahe.
foto: Standa Merhout
