Košice – Vzťah medzi východom Slovenska a kapelou Inekafe funguje ako dokonalé perpetuum mobile, čo potvrdila exkluzívna atmosféra na obidvoch vypredaných koncertoch v košickom Jumbe. Hoci sa partia okolo gitaristu a speváka Vratka stiahla na pár rokov zo scény, ich fanúšikovska základňa nestagnovala. Bratislavská zostava si našla cestu k novej generácii priamou linkou a koncerty v Košiciach ponúkli v tomto smere nespochybniteľný dôkazový materiál. Dav pripomínajúci žeravé uhlie potiahol skladby zo všetkých albumov s bonusovou choreografiou pri songu Kašovité jedlá. Vratko si posadil publikum na zem s dodatkom: „Keď poviem – kašovité jedlá – všetci vyskočíte.“ Parket sa najskôr premenil na obraz pripomínajúci modliacich sa pútnikov, aby vzápätí predviedol svoju eruptívnu silu a vernosť Inekafe. Finále so zborom pri poslednej skladbe Záverečná sa počíta do kategórie – automatická bodka. „Myslím si, že na Slovensko sa opäť vracia rocková muzika. Po generácii, ktorá vôbec nebola rocková, sa časy menia. Nikto samozrejme nepozná recept na úspech, preto len robíme hudbu, ktorú sme si sami definovali a tešíme sa z toho, keď sa ľudia bavia. V dobe, ktorá je ťažká a trápi nás kríza, je podpora fanúšikov na koncertoch fenomenálna. Ľudia na východe opäť nesklamali. Nielenže obidva košické koncerty boli rýchlo vypredané, ale publikum bolo impulzívne a spontánne, presne tak, ako sme čakali,“ konštatoval Vratko.
Záujmu fanúšikov zodpovedá i technická podpora turné. V tejto súvislosti Vratko priznal, že šnúru s aktuálnym komfortom ešte neabsolvovali. Keďže Inekafe nechceli nič podceniť, na tri dni si prenajali v Bratislave klub MMC, kde naskúšali scenár programu s kompletnými vychytávkami. „Pribrali sme, zostarli a zleniveli (smiech). No na druhej strane sme sa tiež vyhrali a veci, pri ktorých sme v minulosti váhali, dnes hráme bez problémov. Toto turné si užívame o to viac, že sme prvýkrát na šnúre, kedy pred nami ide kamión s technikmi a aparatúrou. Celý tím pracuje naozaj profesionálne. Prídeme do klubu, chlapci nám podajú gitary a ideme rovno na zvukovku,“ pochvaľoval si Vratko.
Do prípravy sa vložilo Inekafe striedajúc skúšobňu s nahrávacím štúdiom na plný plyn. Ich nasadenie si však vyžiadalo aj daň v rámci zdravotných dispozícii Vratka a Waya. Hoci kapela musela preložiť dva koncerty, v Košiciach pracovala ako dobre namazaný stroj. Na svoje si prišli najmä fanúšikovia v prvých radoch, pretože gitarová sekcia často opúšťala priestor za mikrofónmi a s publikom komunikovala v bezprostrednej blízkosti. „Pravdou je, že na šnúry do klubov sa chodí väčšinou v zime, kedy je aj väčšie riziko nachladnutí a šírenia vírusov. K tomu všetkému sme celú neskorú jeseň a začiatok zimy strávili v chladnej skúšobni, ktorá sa nestačila vykurovať, plus momentálne veľa cestujeme a málo spíme. Mňa si našli zdravotné problémy na začiatku turné a Wayo ochorel v jeho priebehu,“ vysvetľoval Vratko.
Sériou klubových koncertov sa príbeh Inekafe v roku 2011 ani zďaleka nekončí. Okrem festivalových vystúpení by mal pokračovať ďalším štúdiovým albumom. Vratko sa síce nedal pri debate o konkrétnom dátume zatlačiť do kúta, no priznal, že prianím kapely, a aj fanúšikov, je, aby uzrel svetlo sveta ešte v tomto roku. „Čo bolo, bolo, ale teraz Inekafe pripravuje brutálny album. Menovateľ textov ostane rovnaký, pretože ďalej budeme spievať o spoločnosti a živote. Cez metafory zmeníme len prístup k výrazovým prostriedkom. Keď si človek pustí náš nový album, nepovieme na ňom „sku…ný sráč“, ale každý pochopí, koho máme na mysli,“ zdôraznil Vratko.
text a foto: Imrich Makó, Grand Studio
