Zvýšenie cien energií má zásadný vplyv na fungovanie každého odvetvia vo verejnom aj v súkromnom sektore. Asociácia Hudobných klubov Slovenska preto realizovala prieskum medzi prevádzkovateľmi kultúrnych priestorov o tom, ako sa im zmenili náklady na prevádzky, aký to bude mať vplyv na ich fungovanie a či vôbec majú šancu prežiť.
Do ankety sa zapojilo takmer 90 hudobných klubov, kultúrnych centier, kultúrnych domov a nezávislých divadiel.
60 percent respondentov uviedlo, že ich náklady len na energie stúpli od 10 do 50 percent. Ďalším 33 percentám sa energie navýšili ešte výraznejšie. Existuje malé percento, ktorého sa to zatiaľ nedotklo o viac ako desať percent, čo však nemusí reflektovať súčasný stav, pretože na niektorých miestach ešte plynú doterajšie zmluvy s dodávateľmi.
Väčšina oslovených hovorí o radikálne vysokom náraste nákladov na prevádzku, ktorý ešte nemusí byť konečný.
„Prvú šupu sme dostali už v januári. Preddavky boli o 80 percent vyššie ako tie, ktoré sme platili vlani, pritom vtedy sme mali zatvorené. Teraz prídu ďalšie a budú ešte veselšie. Lacnejšie to nebude, neočakávame, že nám niečo vrátia. Zatiaľ nám nič neprišlo, ale príde,“ hovorí Martin Višňovský z prešovského klubu Stromoradie.
Rovnakej situácii čelia aj inde. Potvrdzuje to Rastislav Marko z Asociácie Kultúrnych Inštitúcií Slovenska a vedúci oddelenia kultúry v Banskej Štiavnici, ktoré prevádzkuje miestne kultúrne centrum. Pred pandémiou mali mesačné zálohové platby na plyn vo výške okolo 700 eur. „Momentálne platíme 2100 eur. Táto situácia nie je ojedinelá, podobne sú na tom kolegovia z iných miest.“
Michal Klembara z Malého Berlína v Trnave priznáva, že sa ich zvyšovanie cien energií nedotklo. Zatiaľ. „Zároveň nevieme, aké ceny budeme mať v budúcom roku. Očakávame, že nárast môže byť od 200 do 500 percent.“
Malý Berlín nemá veľké priestory a navyše sídli v budove, ktorá bola pomerne nedávno zrekonštruovaná. „Naše súčasné náklady na energie teda nie sú vysoké. Zvýšené náklady v budúcom roku budeme kryť z úspor a mali by sme to teda zvládnuť bez toho, aby sme museli redukovať našu činnosť. Samozrejme, ak táto situácia potrvá dlhšie, bude to mať aj na nás negatívny dopad – takto vieme vykryť len prvý rok.“
Radošinské naivné divadlo funguje v širšom centre Bratislavy v prenájme. Majiteľ budovy má do konca tohto roka zazmluvnené ceny energií. „Aké bude navýšenie v roku 2023, nevieme. Ale určite sa to prejaví na návštevnosti nielen našich predstavení. Už teraz pozorujeme zvyšovanie cien všetkého a máme obavy, že na kúpu vstupeniek už našim divákom čo chvíľa príliš nezostane. I keď, našťastie, zatiaľ k nám do divadla naši priaznivci chodia. Ale dokedy, na to budeme vedieť zodpovednejšie odpovedať v zime a začiatkom budúceho roka,“ dopĺňa Ladislav Hubáček, manažér Radošinského naivného divadla.
Po dva a pol roku pandémie koronavírusu a ako takej podpory zo strany štátu bude trvať odhadom dva až tri roky (za priaznivých podmienok), kým sa kultúrna infraštruktúra ako-tak pozviecha. K tomu treba ešte pripočítať neprehliadnuteľný fakt, ktorý znamenal odliv nielen profesionálov z kultúrnej oblasti, ale aj publika, ktoré bežne chodilo na podujatia.
Pokles návštevnosti má niekoľko príčin. Séria lockdownov, kultúrne semafory s obmedzeniami kapacity, neprehľadnosť opatrení štátu a z nej vyplývajúca nemožnosť organizátorov vopred plánovať, výstrahy pred návštevou kultúrnych podujatí v rámci ochrany zdravia, ktoré u ľudí zakorenili strach, že sa na koncerte nakazia.
62 percent respondentov v ankete uviedlo, že kombinácia dôsledkov pandémie koronavírusu a prichádzajúce zvýšenie cien energií spôsobí, že budú musieť prepúšťať. V hre je aj to, že zorganizujú menej podujatí alebo sa budú zvyšovať ceny vstupného. Aký zmysel, ale bude mať, držať kultúrny priestor na občasné produkcie?
Pre vyše tretinu respondentov to znamená, že táto kombinácia bude pre nich likvidačná.
Odpoveď „Výrazne“ znamená: redukciu počtu zamestnancov, zníženie počtu podujatí, navýšenie ceny vstupného. Graf 2 – Asociácia Hudobných Klubov Slovenska. Odpovedalo 86 respondentov.
“Všetko sa dá vymyslieť a prekonať, podstatné je to, či to je pre koho robiť. Prvá polovica roka bola slabučká, úvod – marec, apríl, máj boli citeľne slabé oproti roku 2019 a teraz neočakávam výraznejšiu zmenu, že si ľudia budú strašne chcieť kupovať lístky na koncerty. Silne o tom pochybujem,” reflektuje situáciu za prvý polrok po uvoľnení opatrení Martin Višňovský, dramaturg hudobného klubu Stromoradie v Prešove.
“O niečo ľudia majú záujem, o niečo nemajú. Ale momentálne neexistuje takzvané bežné publikum, ktoré by chodilo na koncerty len tak. Chodia iba fanatici. Tí, ktorí naozaj chcú ísť na koncert, na neho aj prídu. Ale bežné publikum z kategórie ‚už som dlho nebol na koncerte, pôjdem na koncert‘, také už neexistuje.”
Situácia v zriaďovanej kultúre, napríklad v kultúrnych domov, je môže byť iná. Nad vodou ich držia zriaďovatelia, ktorými sú štát alebo samosprávy. To sa môže veľmi rýchlo zmeniť, pokiaľ štát nevyvinie dostatok nástrojov na ochranu samospráv.
„Obrovský nárast nákladov sa dotýka pochopiteľne aj škôl, sociálnych zariadení, mestských podnikov a inštitúcií, samotných úradov či športových zariadení. Veľmi rýchlo môže nastať situácia, že mestá budú musieť prioritizovať svoje výdavky a všetci vieme, kde sa v hierarchii zvyčajne ocitne kultúra. Môže sa kľudne stať aj to, že niektoré kultúrne domy, ktoré sú príspevkovými organizáciami budú musieť jednoducho na kratšiu či dlhšiu dobu zavrieť,” tvrdí Rasťo Marko z Banskej Štiavnice.
“V našom konkrétnom prípade dlhodobo vnímame podporu samosprávy a veríme, že bude trvať aj naďalej. Keď si predstavím negatívny scenár, keďže sme si už niečím podobným prešli pred desiatimi rokmi, vieme, že ohrozené sú v prvom kroku výdavky na podujatia a dotačné programy mesta. Bude to znamenať menej akcií. Tie, čo ostanú, budú mať vyššie vstupné. Ubudne aj podujatí ‚zadarmo‘, resp. ich program sa bude redukovať. Určite by to znamenalo pokles počtu až zánik podujatí zameraných na menšinového diváka, ktoré sú často nie rentabilné a sú dotované zo zdrojov samosprávy.“
Nezriaďovaná kultúra bude potrebovať rovnakú pomoc ako zriaďovaná a jej zástupcovia už začali prvotné jednania na pôde ministerstva kultúry.
„Čo sa týka nižšej návštevnosti, cítili sme to najmä na jar. Jeseň sa zatiaľ ukazuje, ako pomerne dobrá, i keď je predčasné robiť akékoľvek závery. Dúfam najmä, že sa neobjaví opäť medzi divákmi blbá nálada a návštevnosť zvyšovanie cien energií priamo neovplyvní,“ hovorí Michal Klembara, predseda Antény, ktorá združuje nezávislé kultúrne centrá.
„V tejto chvíli je ešte veľmi náročné vyhodnotiť dopad rastu cien energií na prevádzku kultúrnych centier. Väčšina z našich členov nemá ešte informácie o cenách v budúcom roku. Väčšina dodávateľov, či prenajímateľov priestorov ju v tejto chvíli ani nevie určiť. Všetci čakajú, aké prídu opatrenia vlády, či Európskej Únie. Isté však je, že nárast koncových cien bude aj v prípade zvažovaných cenových stropov výrazný – pravdepodobne dvojnásobný. Obávame sa najmä o tie kultúrne centrá, ktoré prevádzkujú väčšie budovy. V ich prípade by nárast mohol byť naozaj až likvidačný.“
Do roku 2020 sa kultúrna scéna na Slovensku nachádzala v dobrej kondícii, ktorú si tri dekády budovala svojpomocne, bez akejkoľvek kontinuálnej pomoci a stratégie rozvoja zo strany štátu. Korona kríza však naplno ukázala jej krehkosť a zároveň potrebu nastaviť systém na ďalšie možné krízy.
V súčasnosti je nutné zachrániť kultúrnu infraštruktúru pred kolapsom vďaka astronomicky rastúcim nákladom na energie. Toto bude mať horšie následky ako covid, ak nič neurobíme, znie z kultúrnej obce. Zástupcovia Asociácie Hudobných Klubov Slovenska a Hudobnej Únie Slovenska už začali rokovania s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽANO).
„Štát pripravuje komplexné riešenie, ako reagovať na zvyšovanie cien energií,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová. Dodáva, že Ministerstvo kultúry sa pripravuje na zvýšenie cien energií viacerými úspornými opatreniami. „Návrh týchto opatrení sme vypracovali osobitne pre úrad a osobitne pre zriaďované organizácie v rezorte.“
Ide o tieto konkrétne kroky:
A niektoré ďalšie špecifické opatrenia:
text: Edo Kopček
foto: Róbert Sedlák
