Tretí ročník festivalu Pucung priniesol pestrý hudobný program aj pozitívne príklady spoločenskej angažovanosti

Priestory košickej Tabačky zaplnili v sobotu 13.4.2019 do posledného miesta návštevníci protikorupčného festivalu, pre ktorých boli okrem hudby a zábavy, pripravené aj inšpiratívne príbehy ľudí či zaujímavé diskusie. Program sa niesol v pokojnej a neformálnej atmosfére, pričom pútavou a nenásilnou formou pomohol otvoriť dôležité témy v oblasti korupcie.

V našej reportáži sme sa zamerali najmä na hudobný program, ktorý aj v tomto roku organizátori vyskladali celkom pestro. Možno aj preto sa kapacita vypredala už deň pred otvorením brán festivalu. Priestor v line-upe dostali najmä predstavitelia nezávislej (alternatívnej) scény. Aj tento rok teda dostali návštevníci možnosť objavovať ,,zdanlivo´´ menej známe mená. Kvalitou a atmosférou svojich vystúpení však jednoznačne presvedčili, že naša hudobná scéna obsahuje viacero vynikajúcich umelcov aj mimo hlavného prúdu.

Nepriaznivé počasie pomenilo najmä hudobný program, takže outdoorové vystúpenia sa presunuli do vnútra, niektoré aj v zmenenom čase. To v samotnom závere programu spôsobilo menšiu dilemu (Katarzia vs Bulp). Návštevníci si mohli vyberať aj z rôznych ďalších aktivít. Známy formát Ťažký Týždeň otvoril  hneď na úvod programu v hlavnej sále Ján Gordulič. Okrem diskusii boli veľmi úspešné, a miestami až na prasknutie zaplnené, aj stand-up vystúpenia komikov zo Silných Rečí. ,,Svoje vtípky´´ predviedli Jakub Gulík, Marián Psár a Dano Čistý. Neskôr sa už publikum rozliezlo do všetkých kútov Tabačky, kde si každý vybral to svoje.

Zuzana Mikulcová odštartovala hudobný program vo Fabricafé. Fanúšikovia sa mohli tešiť na množstvo noviniek. Speváčka v závere roka 2018 predstavila fanúšikom nový album Dievča, ktorý vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva go2stage. Je to jedna z mála umelkýň, ktorá dokáže aj popové prvky podať príjemným a inovatívnym spôsobom. Jediné, čo občas Zuzane kritici vytýkajú je komplikovanosť textov, tú však dobre dokáže zamaskovať jej hlas, ktorým vie strhnúť pozornosť.

Speváčka vo svojej tvorbe reaguje na každodenné situácie, je známa aj svojím aktívnym prístupom k spoločenskému dianiu. Organizovala protesty v Rimavskej Sobote, venovala sa aj iniciatíve Ťahaj domov! Podľa speváčky by bolo ideálne, keby sa ľudia angažovali vo všetkých oblastiach. Obdivuhodné je, že všetky texty si Zuzana Mikulcová aj na ostatnom albume napísala sama. Zároveň, ako autorka hudby srší originalitou. Sila jej výpovede spočíva v pocitoch, ktoré pri počúvaní vyvoláva. Atmosféra, ktorú mohli návštevníci v Tabačke zažiť sa nedá jednoducho popísať slovami. Aj na koncerte v mekke Zuzaniných úplne prvých koncertov (ako sama na sociálnej sieti uviedla),  sa teda fanúšikovia namiesto slov nechali unášať najmä servírovanými pocitmi.

Neskôr patril priestor Fabricafé  akustickým verziám skladieb od pätice chalanov z kapely Papyllon.

Úplne uvoľnená atmosféra, ktorá by mohla pokojne charakterizovať aj celý festivalový deň sa niesla týmto zároveň energickým koncertom. Chalani na úvod sľúbili, že aj keď to boli akustické verzie, aj tak to dali ,,na plné bomby´´ (ako stále) . A s tým možno len súhlasiť. Pomerne mladá kapela, ako sami o sebe píšu, má na konte EP 2015  Sink or Swim  a debutový eponymný album z roku 2017, čo znamená, že majú svoj repertoár už určite dobre ,,zmáknutý´´. Istota, ako inštrumentálna, tak aj výkon speváka pôsobil, akoby ani neboli zo Slovenska. Podobne ako aj ostatní umelci, aj chalani z Papyllon-u boli počas festivalu skoro stále medzi ľuďmi a ochotní sa odfotiť, či pokecať. Presunu z nádvoria sa nevyhol ani Petijee, ktorý si svoj set strihol v Bistre.

Bulp zase neskôr obsadili kaviareň. Je jasné, že na festivaloch sa stále vyskytne nejaká zmena v programe, no škoda len rovnakého času spolu s Katarziou. Bulp pripomína živý organizmus upgrade-nutý elektronikou. Mozog a všetky prvky inštrumentálnej časti riadi Samo Štefanec. Dušu skladieb a celkový zážitok však tvorí hlas jeho sestry Jany Štefancovej. Spoločne tak vytvárajú (aj hlasovo) jednoliaty celok. Ich sound je ovplyvnený Moderatom, či  Thomom Yorkeom, fanúšik elektroniky započuje možno aj Bonoba. Na konte majú úspechy v ankete Radio_Head Awards ako nováčik roka 2015 a ich debutový album Yrsa odmenili hudobní kritici prívlastkami ,,svetová kvalita ´´. Kvalitný zážitok si odniesli, i keď v menšom počte, aj návštevníci Pucungu.

Pucung 2019 nemohol mať lepšie vyvrcholenie ako tento úspešný audiovizuálny projekt. Antigonu majú na svedomí Katarína Kubošiová známa ako Katarzia, v spolupráci s producentom Jonatánom Pastirčákom aka Pjoni alebo Isama Zing. Za tento skvost získali prestížne ocenenie Dosky za najlepšiu scénickú hudbu. A od prvých chvíľ bolo aj jasné prečo. Aj keď bola hudba napísaná pre inscenáciu hry Antigona Slovenského národného divadla, moderný spôsob, aký autori použili sa ľahko priblížil dnešnej dobe. Moderný sound a jazyk blízky mladým ľudom zrozumiteľne vysvetľuje pointu celej hry, ktorá ma tiež veľmi blízko súčasnej situácii. Hru dokonca začali skúšať vo februári 2018, kedy dianie na Slovensku smutne ukázalo, že mladý človek (novinár), umierajúci pre pravdu, nie je iba metaforou, ale súčasnou realitou. Preto aj zvolené opovážlivé, no spoločensky aktuálne texty, miestami až na hranici rapu, veľmi jasne vykresľujú ústredný motív Antigony, a to boj jednotlivca so spoločnosťou. Vidieť niečo podobné je jednoducho zážitok.

Festival Pucung 2019 priniesol opäť veľa svetlých momentov, od diskusií a nádeje pre spoločnosť, že pozitívna zmena je možná, ak sa o ňu pričiníme aj my sami, cez humor, ktorý je v náročných časoch doležitý, tak aj kvalitnou hudbou, ktorá aj mimo hlavného prúdu prináša neobyčajný zážitok. Kiež by sa Pucung konal vo viacerých mestách. Určite by priniesol pozitívny príklad pre mnohých ďalších ľudí.

Autor: Martin Laškovský a Katka Nagyová

Foto a video: Martin Laškovský