V piatkovom programe zaujala formácia GAS, ktorá vznikla v roku 2004 na „troskách“ troch zoskupení a ako pätica hudobníkov s domicilom v Prievidzi o sebe “bez hanby“ tvrdí, boli prvou stoner rockovou kapelou na Slovensku. Odporúčanie poroty na postup do finále získali aj Kristína Zakuciová & the Ringtones. Podľa ich vlastných slov sa na pódiu stretávajú štyri odlišné charaktery. Ako prezradila speváčka K. Zakuciová, cieľom skupiny je pokračovať v našliapnutom tvorivom trende, ktorý by radi premietli do nových štúdiových nahrávok a ďalších koncertov. „Viem o tom, že ako zvonenie na mobile má jednu z našich piesní minimálne basáková frajerka. Keďže si vybrala práve moju obľúbenú skladbu, má u mňa veľké plus,“ usmievala sa pri reakcii na názov kapely za jej menom K. Zakuciová.
Zo sobotňajšej zostavy sú uverenou značkou Velvet Stone, o čom svedčila atmosféra počas ich koncertu. „Keďže sme prišli na aute iba štyria členovia kapely, nemáme tu žiadneho skalného fanúšika. Poznali sme sa iba s chlapcami z The Shed, no to je asi tak všetko. O to viac nás nálada počas nášho koncertu potešila,“ uviedol spevák Milan Malý.
Z Veľkého Krtíša pricestovala zostava The Shed. Jej názov je motivovaný skutočnosťou, že prvé skúšky absolvovali jej členovia v drevenej kôlni. „Ak sme v nej chceli hrať, museli sme si tam najskôr zaviesť elektrinu. Nakoniec sme v jej priestoroch fungovali rok a pol a zložili sme v nej väčšinu našich piesní,“ vysvetľoval gitarista Roman.
The Shed vydali nedávno nové „épečko“, no neostali spať na vavrínoch a ďalej pracujú na nových skladbách. Ako motiváciu do budúcnosti uvádzajú koncerty, počas ktorých chcú zabávať seba, aj okolie. „Konečne si niekto všimol, že máme nielen výbornú speváčku, ale skladby sa snažíme vyšperkovať aj inštrumentálne,“ reagoval na hodnotenie poroty Roman.
Vlastným príbehom si prešiel názov kapely The Parentals. Keďže ich pôvodné pomenovanie The Parental Advisory sa na scéne začalo objavovať ako huby po daždi, rozhodli sa pre príbuzný slangový výraz. Hoci vo Svidníku vystúpili v sobotu ako posledný, dramatickú úlohu tomu neprikladali. „Hrať o jednej znamená vysporiadať sa s únavou, ale vždy keď sa postavíme na pódium, dostaneme nával energie. Vtedy zabúdame na únavu, či prípadnú strastiplnú cestu, jednoducho, postaviť sa na stage je skvelé za každých okolností,“ vysvetľoval spevák a gitarista Miro Felber.