Spevák, skladateľ a občiansky aktivista Michael Kocáb o novom albume „POVÍDALI, ŽE MU HRÁLI“: „Je toho veľa. A bude toho ešte viac!“

„Povídali, že mu hráli“, to je názov nového album originálneho skladateľa, textára, speváka, inštrumentalistu a šoumena – Michaela Kocába. A keď sa povie Michael Kocáb, všetci vieme, že je čo počúvať. Od legendárnych kúskov „Pražského výběru“ cez „Stáří“ alebo „S cizí ženou v cizím pokoji“ až po piesne pre Evu Olmerovú či Jiřího Korna. Kompilácia vydaná pod taktovkou vydavateľstva Supraphon obsahuje tri CD-čká. Prvé je rockovo zamerané, na druhom sa započúvate do šansónov a rockových šansónov, na treťom nájdete piesne pre iných interpretov, duetá i hudbu z presláveného predstavenia Odyseus, s ktorým svojho času s úspechom prešla celý svet Laterna Magica. Viac o albume Michael prezradil v exkluzívnom interview.

Počul som, že ide o vaše curriculum vitae, hoci nie celkom úplne. Chápete aj vy túto kompiláciu ako životnú výpoveď?

Tejto formulácii sa trochu bránim. Našou snahou bolo zhromaždiť na troch CD-čkách songy, ktoré sa páčia ľuďom, spolu s tými, ktoré sa páčia mne. To boli dva menovatele tejto novej kompilácie. Sú to teda slávne piesne, hity, a vedľa nich tie, ktoré tak slávne nie sú a ľudia by sa k nim mali dostať. Moje hudobné curriculum vitae sa ešte len chystá, vyjde na konci roka v booku s osemnástich doskami. A ani to nebude úplne kompletné, nevojdú sa sem songy z Pražského výberu. No, bude obsahovať moju filmovú hudbu, ktorá ešte nevyšla na samostatnom nosiči.

Sú časté prípady, kedy sa vám a ľuďom páčilo niečo iné?

Boli aj také. Na tomto výbere sú aj moje hudobné „pecky“, ktoré – aj keď ich pokladám za veľmi vydarené, nedočkali sa žiadneho poriadneho ohlasu. Napríklad len preto, že celú dosku, a tým aj pesničky z nej, poslal nejaký hudobný kritik do hája. Ľudia už týmto pesničkám potom neverili. Toto postretlo trebárs pesničku Cintorín – práve z albumu „Zakyslík“. Na kompilácii je vo verzii, v ktorej ju spievam s Martinom Dejdarom, pôvodne som ju naspieval sám. Na tú si už asi veľa ľudí nepamätá. Ale niekomu z tých, kto si ju pripomenie, sa páči! Napríklad, televízna moderátorka Daniela Drtinová za mnou minule prišla s tým, že počúva Cintorín často a že ho má z mojich piesní skoro najradšej. A zaspievala mi celé pasáže z tohto songu. Nečakal som to, ale potešilo ma to.

Máte pocit, že hudobná kritika môže ovplyvniť predajnosť albumu?

Samozrejme, kto si myslí niečo iné, mýli sa. Negatívna kritika môže celý projekt úplne zamurovať a predaj pochovať, aj keď sa v nej napríklad píše o niečom úplne inom, než o muzike. Ja si potom pripadám ako vinník pristihnutý pri niečom, neviem pri čom, ktorý musí všetkým stále dookola vysvetľovať to, čo v tom článku bolo napísané. No a niektoré pesničky sa tak k ľuďom ani nedostanú.

Na niektorých hodnotách sa ale zhodnú všetci, myslím vy a vaši poslucháči.

Áno, sem patria napríklad piesne „Stáří, S cizí ženou v cizím pokoji, Sebastián, Rasisti, Penzion svět, Pražáci, Prachy, Karel nese asi čaj“ a ďalšie. Ale napríklad pesnička „Nejdřív je tréning“, ktorú som napísal pre Jiřího Korna, už tak známa nie je, no mne sa osobne páči viac, než „Karel“. Málo známe sú aj pesničky, ktoré som písal pre Evu Olmerovú alebo Marthu Elefteriadu. Alebo pieseň „Náš chléb“, ktorú zložil Tomáš Kympl pri príležitosti smrti Edy Pergner, možno ju nepozná ani Edova dcéra.

Evu Olmerovú ste zachytil v poslednej fáze jej kariéry.

Vtedy som bol mladý a vo fenoméne „Eva Olmerová“ som sa veľmi neorientoval. Mal som taký mylný pocit, že som pridal dva albumy k jej masovej produkcii. Keď sa ale pozriete na Evinu diskografiu, zistíte, že jej radových albumov je málo, okolo päť, tak je to veľa, keďže až dva z toho sú so mnou. Eva Olmerová bola úžasná a mrzí ma, že som si ju viac neužil. Ale robili sme, čo sme mohli. Vytvorili sme dve dosky, viac toho už asi nešlo. Došlo medzi nami k úžasnému prepojeniu, veľmi sme sa skamarátili a dodnes som za to vďačný.

Spolupráca s Marthou Elefteriadu bola asi tiež zaujímavá. Myslím si, že je to vynikajúca, no nie úplne docenená speváčka.

To je pravda. Martha je fantastická, aj kombinácia jej hlasu a hlasu jej sestry Teny je skvelá. Myslím si, že mohli mať aj európske ambície. Presadiť sa v tejto oblasti je dosť ťažké. Samozrejme, záleží na talente, ale možno ešte viac na schopnom manažmente. Sám to väčšinou človek nedokáže.

Príslovie „Čo som robil, robil som rád“ u vás zrejme platí v plnej miere. Dovolím si však otázku, dá sa povedať, čo ste robili úplne najradšej?

Veľmi rád som robil „Pražský výběr“ v jeho najslávnejšej zostave, to znamená s Pavlíčkem, Coke, Hrubeš a Kryšpínom. Rád som robil ako autor hudby, tanečné divadlo „Odyssea“, to bol pre mňa veľký zážitok. Rovnako tak filmovú muziku s Věrou Chytilovou, Jurajom Herzom alebo Jiřím Bartou. A tiež štúdiový album „Aftershocks“.

„Aftershocks“ má na kompilácii „Povídali, že mu hráli“ tiež svoje zastúpenie. To bola veľmi zaujímavá medzinárodná spolupráca, všetci štyria muzikanti ste sa na jednom mieste nikdy nestretli a album tak vznikal na troch kontinentoch!

Aftershocks pokladám za vrchol svojej rockovej hudby. Má dokonca úspech aj v Amerike, veľa poslucháčov tamojších rádií a zatiaľ cez tisícku skalných fanúšikov. V Amerike! Muzikanti, s ktorými sme dosku nahrali, sú fantastickí. Album pritom prišiel na svet netradičným spôsobom, všetci štyria naraz sme sa naozaj nikdy nestretli. Ale postupne sa dostavujú aj takéto netradičné spolupráce. Z tohto projektu mám obrovskú radosť.

Je pravda, že čím ste starší, máte radšej tvrdšiu hudbu?

Áno, je to pravda, aj keď je to paradox, no na projekte „Aftershocks“ je to vidieť. Ale musím povedať, že k tvrdšej muzike som siahal vždy. Keď si napríklad vezmete jednu z mojich prvých skladieb „Čerpadlo“, tak tá je už na svoju dobu veľmi tvrdá. Počas svojej kariéry som bol postupne vťahovaný do rôznych svetov, ktoré moju osobnosť predvádzali v inom svetle (napríklad aj v tom mojom šansónovom). Ale moja prapôvodná inklinácia smeruje k tvrdej hudbe, aj k heavy metalu a ďalším tvrdším žánrom.

Čo plánujete na najbližšie obdobie?

Donahrávam album na pôdoryse bývalého „Pražského výberu II“, na ktorom sa objaví aj rada rôznych umelcov ako Matěj Ruppert, moja dcéra Natálka a ďalší. Ešte tento rok by sme mali začať nahrávať novú radovú platňu s Pražským výberom. Teda, musíme ju začať už točiť! Na jeseň budem mať so Zlínskou filharmóniou dva šansónové koncerty. A do toho všetkého pripravujeme pokračovanie albumu „Aftershocks“ – „Aftershocks 2“. A na budúci rok by som chcel s albumami „Aftershock“ obísť pár festivalov. Je toho dosť, máme sa načo tešiť!

Nový album Michaela Kocába je možné už teraz zakúpiť v digitálnom servise Supraphonline:

www.supraphon.cz

www.supraphonline.cz

Viac informácií nájdete aj na:

www.facebook.com/michaelkocabofficial

ZDROJ FOTO: JAN MALÍŘ

zdroj: Adriána Čahojová