Rockový fenomén Jiří Schelinger by oslávil 65 rokov. Pripomína ho reedícia zásadných albumov Hrrr na ně… a …nám se líbí…

Tento rok 6. marca uplynie presne 65 rokov odo dňa, kedy sa narodil Jiří Schelinger, legendárny spevák s nezameniteľným rockovým chrapľákom. V tandeme s textárom a muzikantom Františkem Ringo Čechem a jeho kapelou bol jednou z najvýraznejších postáv československého hardrocku 70-tych rokov 20. storočia. Dva dni pred týmto výročím, teda v piatok 4. marca, vydavateľstvo Supraphon pripomenie Schelingerův odkaz vydaním remastrovanej reedície dvoch zásadných albumov Hrrr na ně… (1977) a …nám se líbí… (1979), doplnené tuctom ďalších bonusov.

„Zrazu sme s Jirkou vedeli, že sa nám splnil sen. Tá doska bola pre nás strašne dôležitá, pretože naštartovala Jirkovu popularitu. A rovnako zvlášť preto, že sme dosiahli toho hrať vlastnú tvorbu … To bola nádhera. Po toľkých rokoch to začalo mať ksicht a bolo to ako vonku,“ spomína Schelingerův dôležitý parťák a kapelník František Ringo Čech na obdobie vzniku albumu Hrrr na ně … v knihe Petra Bošnakova a Milana Schelingera Jiří Schelinger: Život a … 1951 – 1981.

Ten ponúkol na vtedajší socializmus desať odvážne rachotivých čísel, previazaných svojráznymi nonsensovými prapoviedkami a skupina, ťahaná rytmikou Jiří Stárek (bicie) / Jan Kavale (basgitara) a ozdobená výbornou gitarou Stanislava „Kláska“ Kubeša či perkusiami F.R. Čecha, je ideálnou podporou Schelingerova unikátne chrapľavého a nekudrlinkovatého hlasu.

Milovníci hardrocku boli nadšení, avšak dobová kritika ono nadšenie nezdieľala. „Zhrnuté v celkový klasifikačný obraz: pri väčšej obozretnosti, usilovnosti, trpezlivosti a svedomitejšej príprave mohol výsledok vyznieť trochu chvályhodnejšie. Ale hlavu hore! Udelené tri hviezdičky sú vcelku poctivo zaslúžené a do budúcej konferencie možno ešte mnohé zlepšiť. Aby aj páni rodičia mali z vás, milý F. R. Čechu, radosť ako zo skutočnej nádeje vlasti!, „ napísal napríklad Josef Kotek v novembrovej Melódii v roku 1977.

Schelinger a Čech sa však diktátom doby nenechali rozhodiť a šli si ďalej za svojim, čo s náležitou ráznosťou dokázali na albume … nám se líbí …, ktorý bolo v čase vydania príjemným šokom. Okrem mohutných rockoviek tu nájdete aj poloakustické songy Petra Kalandry, Oskara Petra a Jana Hrubého. Jedna zo šuškánd hovorí, že išlo o isté repertoárové východisko z núdze, no výsledok je celkom mimoriadny. Historicky asi najviac prežité Schelingerovo spievanie, nepochybná sila často nejednoduchých melódií, veľký prísľub pre tragicky, bohužiaľ už nenaplnenú budúcnosť.

„Keď sme dosku počúvali, mali sme z nej veľmi dobrý pocit. A to napriek tomu, že šlo o spojenie rockového mišmašu s akustikou,“ glosuje prvé dojmy F. R. Čech a zároveň priznáva, že aj tieto pozitívne pocity zo spolupráce ovplyvnili jeho postoj k ďalšiemu fungovaniu v tvorivom tandeme s Jiřím Schelingerem.

„Začal som si stále viac uvedomovať, že z Jirky vyrastá veľká osobnosť, kapele to skvele šľape, že Perimu prekážam. Konštatoval som to s celkovým uspokojením, pretože mojím snom

bola literatúra, na javisku som bol cez dvadsaťpäť rokov. Chcel som písať texty, knižky, divadelné hry, scénky … Jirka to vítal, pretože na seba začali narážať naše predstavy. Nebavilo ma jazdiť a začal som sa mu s tým zdôverovať. Hlavne som mu hovoril, aby po tom, ako odídem, dával na seba pozor, pretože keby sa mu niečo stalo, sme v prdeli všetci. Na to mi Jirka odpovedal, že by sa nič hrozné nestalo, pretože by som mohol spievať aj sám.„

Aj napriek varovaniu F.R. Čecha to osud zariadil inak a … nám se líbí … je tak posledným Schelingerovým regulárnym radovým albumom pred nešťastným aprílovým úmrtím v roku 1981 v Bratislave. Necelých 35 rokov od jeho smrti si ho (rovnako ako Hrrr na ně …) môžeme pripomenúť v remastri z pôvodných pásov a s časovo súvisiacimi dvanástimi bonusmi, ktoré sú rovným dielom rozdelené na obe CD.

Zdroj: SOUL FOR SHOW / SUPRAPHON 2016