Prešovský hudobný publicista a milovník hudby Dezider Kukoľ oslavuje jubileum

Dezider Kukoľ, Dežko, ako ho všetci voláme, na svoj vek naozaj nevyzerá a preto sme sa rozhodli, že vám to číslo (ktoré aj tak nie je najdôležitejšie) neprezradíme. Skúste hádať…. Dežko je dlhé roky veľkým propagátorom slovenskej a českej hudby a za ten čas o nej veľa napísal. Dnes, keď má narodeniny, sme to otočili a slovenskí hudobníci napíšu niečo o ňom.

Na úvod pár mojich slov a spomienok:

Dežka som spoznal veľmi dávno cez hudbu a prešovských hudbofilov. Vtedy ešte šéfoval stavbe nového prešovského divadla a hudba bola pre neho veľkým koníčkom. Profesionálne sa k nej začal približovať, keď nastúpil do rádia Flash, kde sa vždy skladbou Albatross od Fleetwood Mac začínala jeho silná hodinka oldies. Už vtedy sme prekecali veľa času o hudbe minulej aj súčasnej. Potom postupne stihol viesť program v rádiu Východ, robiť hudobného dramaturga v Slovenskom rozhlase, riaditeľovať v rádiu Hey! a písať o hudbe a kultúre pre TASR, čo robí aj teraz. A naše debaty o hudbe a veciach, ktoré s ňou súvisia pokračovali ďalej a trvajú stále.

Za posledných viac ako desať rokov sme spolu precestovali tisícky kilometrov na cestách na festivaly, koncerty a rôzne hudobné slávnosti, či akcie. Na nich Dežko vždy veľmi pozorne sledoval, čo sa deje, aby o tom mohol podať ďalej fundovanú správu. Počas rokov absolvoval množstvo rozhovorov s hudobníkmi, ktorí mu ochotne porozprávali o všetkom, na čo sa pýtal a vždy veľmi oceňovali jeho záujem o nich. Preto som veľmi rád, že teraz naopak hudobníci neváhali a s radosťou prejavili záujem o neho.

Kým dostanú slovo, ešte zagratulujem aj ja: “Dežko, prajem ti veľa zdravia a dobrej hudby. Verím, že keď sa skončí toto pre hudbu a koncerty nie príliš prajné obdobie, tak spolu opäť vyrazíme na cesty v plnej zbroji. Už sa na to veľmi teším. Drž sa Orol!:-) “

Peter Nagy: “Milý Dežko, som rád, že si stále pri hudbe a kultúre, lebo kto má rád hudbu, musí byť dobrý človek. Zostaň taký, aký si. Teším sa na ďalšie naše veselé stretnutia.”

Zuzana Smatanová: “Ahoj Dežko, prajem ti všetko najlepšie. Hlavne pevné zdravie. Musím povedať, že vždy ťa rada vidím na všetkých akciách, lebo viem, že príde také veľké srdce, doslova kamarát. Ďakujem ti za to, že sme sa mohli stretávať a veľmi sa teším na naše ďalšie stretnutia.”

Tomáš YXO Dohňanský: “Keď mi kamarát Rado Mešša povedal, koľko má Dežko rokov, absolútne som mu neveril, lebo ja by som mu tipoval o takých desať a možno aj viac rokov menej. Považujem ho stále za mladistvého pána a gratulujem mu k tomuto výzoru, ale aj k veku, ktorý má. Je to človek, ktorého rád stretávam na festivaloch, koncertoch a iných hudobných akciách. Mám pocit, že on tou hudbou stále žije a aj jeho pričinením je tá slovenská hudba tam, kde je. Je veľmi dobré, že sú u nás takí ľudia, ktorí sa o domácu hudbu stále zaujímajú. Ešte raz Dežo, všetko najlepšie a veľmi rád ťa zase niekde uvidím.”

Jana Kirschner: “Milý Dežko, ja ti prajem pokoj v duši a aby ťa ten večný humor a optimizmus nikdy neopustili. Veľa zdravia, veľa šťastia a veľa lásky okolo.”

Peter Bič: “Ahoj Dežko, poznáme sa viac ako dvadsať rokov, čo je celkom dlhá doba. Vôbec si sa nezmenil, okrem tých dlhých vlasov, čo ti teraz narástli, takže vlastne mladneš. Verím, že budeš stále prekypovať tou tvojou veselou náladou a energiou. Teším sa na to, že sa budeme zas častejšie stretávať pri rôznych akciách a že nás budeš zabávať svojimi vtípkami a otázkami. Držím ti prsty. Hlavne buď zdravý a zostaň stále taký, aký si.”

Viktória Vargová: Ahoj Dežko, ja sa s tebou poznám o krátkych 15 rokov menej ako Peter, ale aj za tú dobu som mala možnosť zistiť, aký skvelý človek si. Rozhovor s tebou ma neskutočne nabíja krásnou pozitívnou energiou, za čo som ti vďačná. Prajem ti všetko najlepšie k narodeninám. Hlavne veľa zdravia, šťastia, kopec lásky a aby si si užíval ešte obrovské množstvo koncertov a dobrej muziky. Všetko dobré!” 

Martin Višňovský: “Dežo ahoj! Všetko dobré ti prajem k tvojim osemnástym narodeninám. Verím, že aj do budúcna sa pri tej našej spoločnej práci stretneme a niekedy v lepších časoch spoločne doma v Prešove všetko oslávime jak sa patrí.”

Ivan Tásler: “Dežko je človek, ktorého tvár vídavam úplne od začiatku svojej kariéry. On bol v rádiu Flash, kde som premiéroval úplne prvýkrát svoju tvorbu. Bol som mladý chlapec a zo začiatku som mu vykal, ale čoskoro sa z nás stali kamaráti a on je asi jediný novinár, ktorý má výsostné právo, že môže vždy vojsť ku mne do šatne. Je mi po tých rokoch veľmi blízky. Vždy nás podporoval a ja mám úctu k jeho robote. Urobili sme spolu veľké množstvo rozhovorov a číslo s počtom našich koncertov, ktoré videl, bude určite veľmi veľké. Dežko je pre mňa neoddeliteľná súčasť slovenského hudobného sveta. Preto mu chcem zaželať všetko najlepšie. Hlavne nech je zdravý a nech si to všetko užíva stále tak, ako len on vie. Na koncertoch, na festivaloch aj medzi ľuďmi. Nech aj v osobnom živote zažíva len to najkrajšie, čo sa dá.”

Katarína Knechtová: ”Dežko je človek, ktorý ma sprevádza vlastne celý čas odkedy som na scéne. Prvýkrát som sa s ním stretla v IMT Smile a odvtedy sa stretávame stále. Je to absolútna stálica, lebo sú v slovenskej hudobnej publicistike len traja ľudia, ktorí o nás vedia úplne všetko a Dežko je jeden z nich. Ostatní sa menia, ale on si ma pamätá, keď som mala 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov a aj teraz, keď mám 40. Tomu sa už dá povedať priateľstvo. Je obrovské šťastie, že takí ľudia v médiách sú, lebo stále máme na čo nadviazať. Dežko svoju prácu miluje a má vždy úprimný záujem o to, čo robíme a čo máme nové. Je na ňom vidieť, že sa stále z hudby teší a je  výnimočné, že aj vo svojom veku má stále chuť, entuziazmus a sleduje všetko nové. Je pre mňa vlastne vzorom, že ak máš niečo rád, tak to môžeš robiť stále naplno. Ja mu zo srdca prajem hlavne veľa veľa veľa zdravia, chuť žiť a aby mal stále radosť zo života.”

Edo Kopček (Šéfredaktor MojaMuzika.sk a hudobný PR manažér):
Dežka som spoznal pred desiatimi rokmi. Ohľadom publicistiky, keďže nie som študovaný novinár, mi vždy ochotne poradil, ale viac sme sa bavili o muzike. Vlastne vždy, keď som vedel, že sa stretneme, tešil som sa na naše debaty o hudbe. Veľmi rád spomínam na záverečný, tretí deň Dobrého Festivalu 2019, keď sme sedeli s viacerými prešovskými muzikantmi a pracovníkmi kultúry v backstage a výdatne pršalo. Osobne mám veľmi rád tieto náročné situácie. Hralo jediné, najmenšie pódium, zapol som mikrofón a pýtal sa Dežka. Tento materiál si ešte chvíľu nechám celý v počítači, ale aspoň s niečím z neho sa s vami podelím.

Čo ťa v tvojom veku, kedy by si mohol kľudne relaxovať na záhrade, stále baví na tom, chodiť po festivaloch a zase s nami do noci sedíš v daždi?

Dežko: „Stále ma to baví, chvalabohu, nie je dôvod, aby ma to nebavilo. Keď sa venuješ hudbe, najkrajšie je na tom to, že sa nenaserieš tak, ako keby si bol politológ.“

Najväčší rešpekt si Dežko Kukoľ získal medzi muzikantmi vďaka svojej neúnavnej práci. Na českom Slávikovi by mu stačilo stiahnuť si od zvukára hodinovú tlačovku a mohol by z toho fungovať mesiaxc. Vždy to robil po svojom. „Slávici na pódiu, v jednom rohu dáva rozhovory Lucie Bílá a na druhom konci Karel Gott obklopený novinármi. Naťahoval som mikrofón, len aby som niečo zachytil, zbadal ma (K.Gott) a hovorí: ¸Vy nemusíte, my to uděláme sólo.´ V tom sa otočilo pätnásť českých reportérov, na koho Gott reaguje. Vznikol z toho krásny desaťminútový rozhovor. Medzitým Bílá skončila interview a už bola medzi svojimi. Prišiel som za ňou a Lucia hneď na mňa (tiež sa dlho poznáme): ¸Už nedávam rozhovory môj…´ a ja na ňu: ¸Tak mi dajte pusu.´ Prišla, dala mi pusu a poskytla mi krátky rozhovor. To sú také príjemné situácie.“

Na Dežkovi Kukoľovi si najviac vážim to, že celé dekády robí rozhovory s neznámymi, začínajúcimi hudobníkmi. 

Milý Dežko, stay rock’n’roll, stay metal, buď vždy taký, aký si. Tešíme sa na ďalšie stretnutia s tebou.

PS: Prvý singel, ktorý si Dežko kúpil sám (asi za tri koruny) u Vaľka v Prešove bol Yestarday Man od Chrisa Andrewsa. Dodnes ho má doma v poličke.

PPS: A prvá platňa, ktorú dostal, bola Petula Clark. Priniesla mu ju teta z Paríža a boli na nej všetky hity ako Downtown a podobne.

A pár fotiek z undergroundového bulváru na záver:

zľava: Dezider Kukoľ, Benji Webb (spevák Skindred), Rado Mešša

Vždy profík.

Koncerty Lenky Filipovej sú vždy veľkým hudobným sviatkom. Je to jediná speváčka, o ktorej nám Dežko nechce nič povedať. Tajnostkár.

Dežko vždy volá Katarínu Knechtovú Katka. Prvý rozhovor mu poskytla, keď mala 15 rokov.



Dežko, Bay City Rollers a pán Škerlík, ktorý je veľkým fanúšikom hudby na východnom Slovensku.

zľava: Edo Kopček, Rado Mešša, Dežko Kukoľ. 2021.



text: Rado Mešša, Edo Kopček
foto: archív Rada Meššu