Vo štvrtok 22.9.2016 sa splnil sen mnohým fanúšikom Mariky Gombitovej, prišla totiž ako hosť v rámci turné Mira Žbirku Back to Abbey Road. Obaja umelci si skoro vo vypredanej hale podmanili celé publikum, ktoré počas večera zažilo neopakovateľnú atmosféru a nešetrilo ani na standing ovations.
Po dlhých rokoch čakania sa jedna z legiend slovenskej hudobnej scény predstavila po vypredaných vystúpeniach v Prahe, Ostrave a Bratislave aj v košickej Steel aréne. Aj napriek faktu, že Marika Gombitová bola iba hosťom, zaplnila spolu s Mirom Žbirkom do posledného miesta aj najväčší koncertný priestor v metropole Východu.
Turné Mira Žbirku s názvom Back to Abbey Road prinieslo fanúšikom aj výnimočnú zostavu skvelých hudobníkov: ,,Nikdy som si nemyslel, že budem takto poctený, stáť na rovnakom pódiu s chlapíkom, ktorý minimálne tri roky hral po celom svete s hviezdou menom Paul McCartney.“ Takto vrúcne privítal spevák bubeníka Blaira Cunninghama, ktorý okrem iných spolupracoval aj spolupracoval aj so Sade, Mickom Jaggerom, alebo Tinou Turner. Na pódiu však muzikantský kumšt predviedli aj Honza Ponocný na gitare, na klávesách sa predstavil Honza Horáček, basovú gitaru ovládol Aleš Zenkl, na gitare zahral producent (v Abbey Road studios) a spevák Rob Cass, ale aj gitarista Pearse MacIntyre. Hudobníci si po úspešných vystúpeniach v rámci tour dokonale osvojili setlist, ktorý dosiahol úctyhodný počet skladieb (až 29).
Krátko po 19. hodine odštartoval koncert, ktorý možno pokojne nazvať udalosťou roka. Atmosféru spevák budoval už od prvých skladieb, publikum sa hneď chytilo pri rýchlejšej Dr. Jekyll a Mr. Hyde,
Spevák ponúkol počas večera aj niekoľko duet. Na začiatku koncertu pred skladbou Tento song vtipným úvodom predstavil Magdalenu Šalamounovú: ,,Väčšinou na týchto koncertoch, speváčky, ktoré máme so sebou, najmä tie mladšie sú z toho strašne nervózne. Sledoval som v šatni jednu z nich, ona chodila tam a naspäť, do rohu zase sem, na chodbu. Jedna káva, druhá káva a tak jej hovorím: Čo si nervózna? Toto sú Košice – tu to žije!“ Spoločne to výborne zvládli, tak ako Meky sľúbil.
Niektorí hostia z britských ostrovov predviedli okrem kvalitných muzikantských výkonov aj tie spevácke. Ako prvý prišiel na rad dvorný producent Abbey Road studios: Rob Cass. Ten cover verziami Can’t Buy Me Love a Let It Be od The Beatles, (tu aj spolu s Mirom) presvedčil, že tak dobre ako mu to ide pri tvorbe skladieb, vyniká aj za mikrofónom.
Pred vystúpením britskej legendy menom Pete Brown, Meky vyzval publikum, aby si vystúpenie nahralo a malo tak dôkaz, že jeho vystúpenie rozhodne nie je nudné (Mira Žbirku nahneval článok, v ktorom pravdepodobne neznalý redaktor neopísal vystúpenie podľa jeho kvalít, ale asi skôr na základe prvého dojmu). Pete Brown, ktorý sa mimochodom podieľal aj na anglických textoch albumu Miro ponúkol vo svojom podaní skladby White Room a Sunshine of Your Love legendárnej kapely Cream s ktorou kedysi spolupracoval. Na konte má mnoho iných spoluprác, určite nemožno opomenúť meno Eric Clapton.
Moment, na ktorý čakali tisícky fanúšikov prišiel po hite Zažni. Kedy Miro privítal po vyše 35. rokoch opäť na spoločnom pódiu svoju bývalú kolegyňu z kapely Modus. Celá aréna privítala hviezdu večera v stoji. Neutíchajúci úprimný potlesk určite speváčku presvedčil, že aj po mnohých rokoch má množstvo skutočných fanúšikov. Cestu časom otvorili duetom Nespáľme to krásne v nás, kedy sa mnohým akoby zastavil čas a po neuveriteľne dlhej dobe mohli opäť počuť skladbu naživo tak, ako v mladosti, detstve… Sila tohto spojenia rokmi vôbec nestratila na intenzite. Dôkazom bol okamžitý standing ovation a búrlivé výkriky publika. Následne skladbou V slepých uličkách potvrdili, že obaja právom patria medzi legendy slovenskej populárnej hudby. Marika ešte pridala skladbu Koloseum, ktorou dala jasne najavo, že je na návrat na hudobné pódia 100% pripravená a vo forme. V niektorých momentoch zo sily spevu šli aj zimomriavky. Opäť sa košické publikum za tento zážitok odvďačilo neutíchajúcim aplausom v stoji. Aj Košice sa dočkali celkovo štyroch prídavkov, kde to už bez standing ovation nešlo, no najviac energie a spontánneho tanca priniesla záverečná skladba 22 dní.
Fanúšikovia si na Východe museli na tento spoločný koncert počkať neuveriteľných 35 rokov, no čakanie stálo za to a hviezdy dopriali všetkým mimoriadny zážitok.
KOMPLETNÝ FOTOREPORT Z KONCERTU NÁJDETE TU!
text: Martin Laškovský
foto a video: Alexander Stojkovič
