Longital pokrstili debut popradských City, gratulovať prišli aj Lublau

Veľmi príjemnou vecou je krst debutového CD. To sa podarilo práve popradskej kapele City, združenej okolo speváka Martina Lačného. Album je možné zakúpiť si od septembra v internetových obchodoch a teraz sme sa konečne dočkali aj jeho fyzickej podoby. 4. novembra 2009 sa v popradskom Café Razy zišli fanúšikovia kapely ako aj ďalší hudobníci (Lublau, či domáci Six), aby tak na svet oficiálne uviedli spolu s kapelou a krstnými rodičmi Shinou a Danom Salontayom z Longital prvú dlhohrajúcu platňu týchto popradských rockerov pod názvom SimpliCity (vydala Agentúra Duna).

Tiché City vs. Hlasné City
V zaplnenom klube Café Razy v centre mesta sa s krstom začalo krátko po devätnástej hodine. Kapela nás privítala prvým setom, ktorý dostal nálepku Silent City (teda tiché City). Skladby, ktoré sme poznali v ich plne elektrofikovanej podobe tak dostali ľahší, akustickejší šat, aj keď nešlo o unplugged v pravom zmysle. Napríklad taká Soul Screamin´ pôsobí ešte pohodovejšie a človek ak má pri jej elektrifikovanej verzii chuť vegetiť a vyložiť si nohy na stôl, tak počas jej stredajšej „silent“ prehrávky som mal pocit, že je víkend a nie, že na druhý deň sa všetci poberieme do svojich kancelárií. Pôvodne sa na pódiu mala s Martinom deliť o spev aj popradská speváčka Marieta, ktorá túto skladbu na nahrávke vyšperkovala hlbokým černošským hlasom. Nakoľko ale v tomto chrípkovom období neboli jej hlasivky fit, prišla kapelu podporiť aspoň do publika. Martin Marietu publiku predstavil spolu so skladbou asi takto: „Marieta je žena, s ktorou sa nedá nepohádať“ (samozrejme v pesničke), čím rozosmial nielen to mužské publikum. Priateľská atmosféra, plná humoru a pozitívnej odozvy publika sa niesla celým večerom.
Síce počasie pod Tatrami bolo v stredu večer naozaj studené, kapela nás ale svojou skladbou Vánok preniesla o niekoľko mesiacov dozadu a dala spomenúť na príjemné letné posedenia na čerstvom vzduchu len tak v tričku:) Skladba Nové Brehy otvára celý debut a v stredu odznela v oboch verziách. Musím uznať, že je údernejšia v tej rockovejšej verzii. Každopádne už jej úvodný „zeppelinovský“ riff a premyslené basové linky Ľuba Hanzesa jej zaistia isto veľa fanúšikov. Aj v tejto skladbe ukázal gitarista Matúš „Kuker“ Jarkovský v čom spočíva jeho hráčska sila. Technicky dokonale zvládnuté gitarové sólo so šťavnatým feelingom, ktorý naopak nechýba ani zvyšku kapely počas hrania. A čo na živé prevedenie skladieb z debutu SimpliCity hovorí krstný otec Dano Salontay z Longital? „Perfektne hrajú. Nemám k tomu viac čo dodať. Je to hotová kapela, čo sa týka feelingu. Vidieť, že majú veľký hudobný rozptyl a každý vyrastal na inom. Sú tam dvaja ľudia, Martin a Igor, ktorí počúvajú to čo aj ja a sú tam ďalší traja, tuším, mladší hráči, ktorí sa hýbu v tých viac modernejších žánroch a baví ich „športové“ hranie (smiech). Je vidno, že sú doma aj po tej technickej stránke. Medzi týmito dvoma časťami vzniká zaujímavá výmena, ktorá ak bude pokračovať ďalej, tak sa môžeme tešiť na niečo veľmi zaujímavé.“

Krstilo sa dymom

Po odohraní „tichého“ setu pozvala kapela City na pódium krstných rodičov svojej debutovej platne SimpliCity Shinu a Dana Salontaya z kapely Longital. Krstilo sa naozaj originálnym spôsobom. Nakoľko obal albumu (ako aj banner, ktorý visel za pódiom) zdobí červenkavo-hnedý dym atypického tvaru, krstilo sa pochopiteľne dymom, presnejšie aromatickou dymovou tyčinkou v tvare špirály. Shina uviedla cédečko na „svet“ slovami „Nemusíte zmeniť týmto cédečkom históriu rock´n´rollu, ale môžete svojou hudbou zmeniť svet.“ Taký small talk veselého rázu sa udial ešte na pódiu, keď sa Shina opýtala Martina: „Vedel si, že sa toto udeje?“ Martin, ktorý pôsobil naozaj ako v siedmom nebi a viac než spokojne len stručne odpovedal „Keby si mi toto povedala, tak si myslím, že si zo mňa robíš prču (smiech).“ Shinu som po koncerte odchytil na pár slov. Čo by teda ešte rada popriala chalanom z kapely City? „Popriala by som im, aby ich toto prvé cédečko zaviedlo k ďalšiemu cédečku, t.zn. aby sa tomuto CD darilo natoľko, aby mali chuť v tom pokračovať, aby si predajom zarobili nejaké peniaze na nahrávanie toho ďalšieho. Napadajú mi praktické veci, pretože som aj vydavateľ. Želám im, aby ich to bavilo, aby tie pesničky hrali, aby ich to doviedlo k ďalším pesničkám a aby to celé malo pokračovanie,“ dodala s úsmevom ako sa zdá „praktická“ krstná mama Shina. Okrem iného sa so mnou podelila o svoje pocity z pozvania na dnešný krst. „Prekvapilo ma, že Martin, ktorého sme poznali od roku 2003, sa pustil do muziky a úplne ma prekvapilo, že to dotiahol takto ďaleko, že odrazu bolo potrebné krstiť cédečko. Mám s tým spojené príjemné spomienky, ako sme sa v Poprade vždy stretávali a ako my (Dlhé Diely, Longital) sme priniesli zakaždým ďalšiu platňu a Martin bol náš najlepší fanúšik z Popradu, lebo nám to vždy nejako ohodnotil. Je super mu to teraz ako keby vrátiť a pokrstiť jeho platňu.“
A ako si na svoj prvý krst spomína krstný tato Dano Salontay? „Tak prvé dva albumy sme ani nekrstili (smiech). Krstiť sme začali až od toho tretieho albumu In Virgo v 2003. Tie prvé dva sme vydali dá sa povedať v tichosti. Ale keď sa okolo toho urobí hurhaj, tak to pritiahne ľudí. Dnes tu bolo plno a bola perfektná atmosféra. City majú veľké šťastie a ja im závidím, že majú prvé cédečko a je to udalosť.“ Po ceremoniále krstenia sa nástrojov (teda gitary a mikrofónov) chopili a postavili na pódium Longital. V stredu v popradskom Café Razy odohrali (ako povedala Shina) Longital unplugged. Dano sprevádzal Shinu na gitare, a delil sa s ňou spoločne o spev. Neplánovane do svojho vystúpenia zapojili Martinovu tamburínu, ktorá položená na pódiu začala cinkať do rytmu, ktorý Longital vydupávali. Publikum si vypočulo štyri skladby v podaní krstných rodičov, okrem iného odznela aj skladba Som modré more.

Nová skladba ako bonus
Po krstných rodičoch uzavreli koncertný večer City „hlasným“ setom vlastných skladieb, ako ich poznáme z ich koncertov, so všetkými efektami a šperkami, ktoré tie skladby skrývajú. Chalani si pre svojich fanúšikov pripravili aj ochutnávku novej skladby, ktorá vznikla v lete a nesie názov Bright a naznačila tak, akým smerom by sa kapela mala uberať vo svojej ďalšej tvorbe. Kapela vyčerpala naozaj svoj kompletný repertoár. Publikum sa bavilo a v úplnom závere si vytlieskalo aj prídavok. Skladba Vieš byť zlá z repertoáru Modusu (nie je novou pesničkou Mira Žbirku ako poznamenal Martin s istou štipkou humoru)  tak spravila bodku za príjemným večerom, plnom gratulácií a radosti z muziky. Na krst sa prišli pozrieť a pogratulovať svojim kolegom aj samotní členovia staroľubovnianskej alternatívnej partičky Lublau. „Veľmi som sa bavil a zistil som to na tom, že som poctivo počúval každú skladbu. Vypočul som si celý koncert a bolo to strašne fajn,“ prezradil gitarista Lublau Robo „Bacil“ Barlik.
Nakoniec slová speváka City Martina Lačného: „Som maximálne spokojný s dnešným krstom. Veľmi ma prekvapilo ako to celé prebehlo. Ešte pred takými dvoma týždňami som sa vzdal myšlienky, snažiť sa niečo organizovať. Nechal som tomu voľný priebeh a veci dopadli nad očakávania. Publikum reagovalo pozitívne, hostia boli dobre naladení, čo nás veľmi potešilo a hralo sa dobre,“ uzavrel spevák, ktorý vie, že vydaním albumu sa to všetko ešte len začalo a čaká ich veľmi veľa práce, najmä na tom, aby sa ich hudba dostala k stále väčšiemu publiku.

text: Edo Kopček ml.
foto: Lukáš Mlynarčík

prečítaj si rozhovor s Martinom