Komentár Ľuboša Dzúrika k pripravovanému koncertu 40 rokov Chór Vážskych Muzikantov

Doba je šialene rýchla, zemeguľa sa neúprosne točí, a čas beží. Čím ďalej, tým sú tie Vianoce stále častejšie. S kapelou CHVM to ťaháme už 40 rokov.

Spoznali sme sa ako študenti gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina v Trenčíne. Založili sme kapelu, lebo nás muzika strašne bavila a pravdupovediac, v tom roku 1980 jej ešte nebolo toľko čo teraz. Pomaličky sme zvládali vlastnoručne vyrobené hudobne nástroje. Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl. Niektoré štýly sa nám nepáčili. Tie, ktoré sa nám zase páčili, tie sme ešte nedokázali zahrať. Vymysleli sme si teda vlastný.

Socialistickí hudobní kritici ho už vredy nazvali disharmomickým chaosom. A tak nám to prischlo až do dnes, naučili sme sa s tým žiť. Ako banda mladých chalanov sme zažili spolu maturitu, prvé frajerky, prvé lásky aj sklamania. Koncerty dobré aj zlé. Plné aj prázdne koncertné sály. Prvé vypnutie elektrického prúdu počas koncertu. Zákaz vystupovania od ŠTB. Prišla vysoká škola, voľnosť, nekonečné akcie, žúrky, študentský život a znovu koncerty. Niektoré utajené, niektoré oficiálne. Prvá rakovina medzi nami, klinická smrť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Štátnice a potom prvé svadby, prvé narodené deti. Vojna. Stále sme však spolu. Prvé skúsenosti v normálnom nahrávacom štúdiu a nakoniec v televízii. Štrnganie kľúčmi na námestiach. Koncerty na vlečke od traktora na podporu slobody v osemdesiatom deviatom. Pád socializmu a Berlínskeho múru. Smelé pokusy o prvé podnikanie.

Koncerty CHVM na vlečke od traktora v osemdesiatom deviatom.

Neúspešné pokusy o vydanie dlhohrajúcej platne v oficiálnom vydavateľstve nám otvorili oči a ukázali, že tadiaľto naša cesta nevedie. Odvtedy všetko robíme v samizdate. Prvé vydanie CD. Prvý festival Pohoda. V podnikaní sa niektorým darilo viac, niektorí sme len prežívali. Hudobné texty sa nám napĺňali, niektoré sme potom reálne zažívali. Spievalo sa v nich, že v „Berlíne sa zrúti stena“ alebo „Nechcem žiť len preto, aby som pracoval, ale chcem pracovať preto, aby som žil“. Prvé náznaky workoholizmu. Doba si vyžiadala svoju daň. Spoločné pobyty v nemocnici, mozgové príhody, operácie čriev, zlaté žily, skleróza multiplex. Prežili sme, stále sme spolu. Pohreby rodičov, bohužiaľ aj detí. Prvé rozvody. Druhé svadby. Narodenie ďalších detí. Oslava narodenia prvých vnukov a vnučiek. No hudba nás neustále stále spája, nabíja nekonečnou silou. Každý koncert je už pre nás sviatkom. Utorky trávime v skúšobni s nástrojmi, pri muzike, pri debate, pri borovičke. V tomto sme vytrvalí a nezastaviteľní. Niekedy býva tej borovičky menej a inokedy viac. Stále hráme. Na poslednej skúške pred dôležitým koncertom po požití väčšej dávky borovičky vypadol pri speve nášmu pánu spevákovi umelý chrup. Zistil som, že naozaj už stárneme. Ale stále sme spolu…

Už 40 rokov Ľuboš Chvm.

Výročný koncert 40 rokov CHVM už v septembri

Pred rokom sme pripravovali výročný koncert 40 rokov CHVM. BOHUŽIAĽ nám ho prekazila korona. 11.9. 2021 sa uskutoční v trenčianskom Pi-jano klube koncert 40 rokov CHVM, síce s ročným oneskorením, ale predsa. Celý koncert venujeme Julkovi Berithovi, ktorý sa na nás pozerá už z hudobného neba. Miesto Pi-jano klub Trenčín, Začiatok o 17 00 Vstup 15 euro , lístky zakúpite priamo v klube alebo v predpredaji klubu.

Zahrajú: ĽAHKÁ MÚZA, CHÓR VÁŽSKYCH MUZIKANTOV, SDRUŽENÍ RODIČÚ A PŘÁTEL ROPY – PRAHA JANOTA 1935 – PRAHA, VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTÉM a CAPTAIN SLICE

JėBė: Nový album CHVM Chliev je možno to najlepšie, čo v nás za tých 40 rokov vykvasilo. Mieša sa v ňom nielen romantika minulosti, disharmonické motívy, ale aj presne vyvážená dávka harmonických melodických motívov. Nečakajte žiadny trápny, veselý, slovenský, durový pop. Je to od začiatku až dokonca nádherný molový zážitok, ktorý presne zapadá tam, čo v slovenskej rockovej hudbe chýba. Obchádza to upočúvané klišé a prináša do slovenskej alternatívy inovatívny chaos… Rád by som ho od budúcej Pohody počul v rockových rádiach.

Album Chliev obsahuje 15 zvukovo aj žánrovo veľmi farebných piesní, ktoré spolu tvoria už klasický chvmácky undergroundovo punkový guláš. Štiplavė korenie do tohoto gulášu pridávajú aj hostia.

Juraj Kemr Šinka: … muzikantská rodina nám zostane, to je určite istota, naše spoločné cecky, z ktorých sme nasali hudobný nektár s chuťou slobody a rebélie mať vlastný názor. A mať gule v galotách a rozum v hlave, nie naopak, ako tomu často je. Aj keď sme dodrbaní, nemocní, unavení a s depkami, je skvelé, že si stále máme čo povedať a často si aj nezištne pomôcť. Som za to vďačný a ďakujem vám za to.

text a foto: Ľuboš Dzúrik a archív CHVM