Breaking the Silence: Per aspera ad astra, cez prekážky ku hviezdam

STROPKOV (10.12.2013) Breaking the Silence „zrovnali“ v poslednom dvojkole Stropkovskej hudobnej ligy klub Holičstvo „so zemou“. Päťčlenná zostava z Vranova vo veku od 14 do 18 rokov vybalila na pódiu extrémnu dávku potenciálu a energie, ktorými vyrážala dych.

Devízou Breaking the Silence je, že hudbu majú v krvi a každý kontakt s ňou prežívajú mimoriadne senzitívne, čo sa odráža aj v ich tvorbe. Základom pre mladých rockerov sú väzby v kapele, ktoré ich inšpirujú a posúvajú ďalej. „Dokopy nás dala práve hudba. Keby sme sa jej nevenovali, pravdepodobne by sme sa dodnes nepoznali, čo by bola, ak nad tým premýšľame, veľká škoda. Všetkých nás to baví, dobre sa pri tom zabavíme a pocit, ktorý máme po vytvorení novej piesne je podobný ako po skvelom koncerte. Tí, čo to zažili vedia, ako to myslíme a tí, ktorí nie, tým to opísať nevieme. Veď ako opísať neopísateľne?“ usmial sa Peter Jurčík.

Talentovaní Breaking the Silence, ktorí skúšajú v Centre voľného času vo Vranove u vedúceho hudobného oddelenia Maroša Sobotu, sa pri skladaní držia zásady, aby bola ovca celá, aj vlk sýty a tento kompromis sa im zatiaľ darí dodržiavať s komfortnou dávkou tolerancie. Na druhej strane, vo svojich hudobných snoch majú absolútne jasno. „Keď niečo naozaj chcete, choďte za tým a ono to po čase príde. Samozrejme, nič nie je zadarmo, preto sa držíme latinského hesla „Per aspera ad astra“, teda cez prekážky ku hviezdam,“ pripomenul P. Jurčík.

Zo skladieb, ktoré vo Svidníku odzneli, by kapela ako singel vybrala Lost Future (alebo v pracovnej verzii Hate song). „V tejto piesni poukazujeme na veci a ľudí, ktorých nemáme radi. Keďže zákon povoľuje slobodu slova, využili sme to. Text sme však preložili do anglického jazyka a tak sa nikto neurazí, lebo komu by sa chcelo prekladať slová do slovenčiny?“ dodal v dobrej nálade P. Jurčík.

Súčasťou koncertov Breaking the Silence je aj početný fanklub, ktorý nechýbal ani na SHL. Práve s jednou z fanúšičiek sa spája zaujímavý rituál kapely. „Pod pódium je vždy našou oporou jedna obrovská fanúšička, kamarátka a z jednej pätiny frajerka. Každý od nej dostane pusu na čelo, aby z nás odbúrala stres a lepšie sa nám hralo,“ vysvetľoval P. Jurčík.

Ako sa ukázalo, tento rituál platil aj vo Svidníku. Ako zdôraznil P. Jurčík, hudba, ktorú robia, ich baví a táto skutočnosť sa premietla práve do dokonalého zážitku z ich vystúpenia. „Väčšina ľudí síce metal a hard rock odsudzuje, lebo svetom vládnu diskotéky, DJ-i, electro, techno, house a neviem, čo ešte všetko, no nám to nevadí. Párkrát sa nám dokonca stalo, že ľudia, ktorí počúvajú tanečnú muziku, našu tvorbu pochválili, čo len potvrdzuje, že každý z nás má v sebe rockového ducha, len ho treba prebudiť,“ naznačil cestu P. Jurčík.

zdroj: Imrich Makó