Oslava 33 narodenín inšpirovala Mila Suchomela k založeniu festivalu. Začína sa 10. ročník Gypsy Jazz Festivalu

Milo Suchomel je saxofonista, skladateľ, aranžér a producent, ktorého netreba zvlášť predstavovať. Ide o umelca, ktorý sa venuje interpretácii rôznych žánrov. Často spolupracuje aj s popovými hudobníkmi a založil folkovú kapelu Šalefuky. Okrem vyššie spomínaných činností, je aj pedagógom a umeleckým vedúcim Gypsy Jazz Festivalu.

6. – 7. mája tohto roka sa uskutoční jubilejný 10. ročník Gypsy Jazz Festivalu. Ako vznikla myšlienka založiť si vlastný hudobný festival?

Vždy som veľmi rád organizoval rôzne koncerty. Veľakrát som si na ne pozýval rôznych hostí z oblasti populárnej hudby, alebo rómskeho folklóru. Vždy som rád prepájal jazz aj s inými žánrami.  Na moje 33. narodeniny som zorganizoval narodeninový koncert, kde som si pozval „cigánskych diablov“. Tento koncert vyšiel na výbornú. Dokonca pripomínal malý festival.

Takto sa pomaly začal kreovať nápad založiť si vlastný festival. V danom období som často navštevoval rôzne jazzové súťaže po celom svete. Všimol som si, že na pódiách hrali okrem významných jazzových hudobníkov aj umelci, ktorí sa venujú rómskej hudbe. Uvedomil som si, že aj na Slovensku máme veľa nesmierne kvalitných rómskych hudobníkov, ktorí našu krajinu reprezentujú po celom svete.  

Následne mi napadlo, že zorganizujem vlastný festival, ktorý nebude typickým festivalom rómskej hudby, ale pôjde o Gypsy Jazz Festival. To znamená, že jadrom festivalu bude jazzová hudba, ktorú budú interpretovať rómski hudobníci. V roku 2011 sa to podarilo. Vystupovali tam bratia Jánoškovci, Klaudius Kováč, moja formácia. Headlinerom bol legendárny americký saxofonista Benny Golson.

Aký bude program festivalu tento rok?

Keďže pôjde o jubilejný 10. ročník festivalu, snažil som sa, aby bol program tento rok výnimočný, čo nebolo ľahké, pretože aj na minulých rokoch účinkoval orchester pod mojím menom, domáce, ale aj zahraničné špičkové kapely, ale aj telesá z oblasti vážnej hudby – symfonický orchester a podobne. Je pre mňa dôležité, aby bol program natoľko kvalitný, že môže konkurovať svetovým projektom. 

S mojím spoluorganizátorom Nikolajom Nikitinom sa nám to podarilo aj tento rok. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu odprezentuje autorské kompozície rôznych žánrov. V premiére odznie moja autorská 14-minútová kompozícia „Romanos Eposos“, v preklade rómsky epos. Túto skladbu som písal špeciálne pre tohtoročný jubilejný 10. ročník Gypsy Jazz Festivalu. Dirigovať ju bude vynikajúci dirigent Konstantin Ilievsky.

Sólistami budú Roby Lakatoš, Monika Lakatoš, Magda Kokyová, projekt Arpáda Farkaša, Drahoslava Banga a Julky Kozákovej. Zaujímavý bude brazílsky projekt, ktorý odprezentuje vynikajúci slovenský kontrabasista Štefan „Pišta“ Bartuš. 

Poslucháči budú mať možnosť počuť komorné zoskupenia, „stredne veľké“ zostavy, ale aj symfonický orchester. Jednotlivé zoskupenia budú interpretovať mainstreamový jazz, fusion, rómsky a balkánsky folklór, ale aj vážnu hudbu. 

Program jubilejného ročníka Gypsy Jazz Festivalu bude teda veľmi pestrý, multikultúrny, čomu sa veľmi teším, pretože kultúra spája ľudí a som presvedčený o tom, že v súčasnosti je najdôležitejšie to, aby majoritní a minoritní umelci spoločne vytvárali zaujímavé umelecké diela, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj na život bežného človeka.    

Už niekoľko rokov produkuješ a prezentuješ projekt s názvom Šalefuky. Prečo si sa začal viac venovať prepájaniu slovenského a rómskeho folklóru ako jazzu a príbuzným žánrom?

Vyrastal som v hudobníckej rodine. Môj otec bol saxofonista, ktorý ma viedol k interpretácii jazzovej hudby. Mama spievala v rodinnom súbore Čercheľ, s ktorým vystupovali na rôznych podujatiach. Práve tam som získal prvý kontakt s rómskou ľudovou hudbou. Pesničky, ktoré moja mama spievala v tomto súbore vo mne stále rezonujú a stali sa základom pre hudbu kapely Šalefuky. 

Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo nezaložím aj takýto projekt. V danom období som totiž prezentoval hardbopové a fusionové projekty. Keďže mám k ľudovej hudbe blízko, rozhodol som sa začať pracovať na projekte Šalefuky.

Ďalšia vec je tá, že ako saxofonista mám ambíciu hrať aj iné žánre ako mainstreamový jazz. Spolupracoval som aj s mnohými popovými umelcami. Taktiež rád hrám pre väčšie publiká, čo je na Slovensku problém, ak hrá hudobník iba jazz, alebo umelecké žánre. Okrem toho žijeme v ťažkej dobe, ktorá nám berie poslucháčov. Ľudia sú totiž zvyknutí počúvať hudbu, ktorú im prezentujú veľké rádiá a televízie.

Okrem ľudovej hudby a jazzu sa venujem aj interpretácii, kompozícii a aranžovaniu baletu, vážnej a filmovej hudby. Produkoval som album Marošovi Kramárovi a Vierke Berkyovej. Spolupracoval som so Zuzanou Smatanovou. Som teda otvorený všetkým žánrom. Toto všetko ma baví a preto to robím. Preto som sa rozhodol, že si rozšírim obzory.

Do projektu som oslovil gitaristu Paľa Berezu a trubkára Ondreja Jurášiho, s ktorými sme hrali vo viacerých komerčných projektoch. Hudba kapely Šalefuky však nie je čisto komerčnou záležitosťou, ale je výrazne umelecká. V určitých pasážach aj improvizujeme. Takýmto spôsobom robíme aj osvetu jazzovej hudbe. V kapele s nami veľakrát hosťuje aj jeden z najlepších jazzových klaviristov mladej generácie – Alan Bartuš.

Aké máš odozvy od publika na hudbu projektu Šalefuky?

Ohlasy sú výborné. Okrem mnohých koncertov na Slovensku sme odohrali niekoľko koncertov na prestížnych festivaloch v Čechách. Ľuďom sa naša hudba páči, čo potvrdzuje aj fakt, že za nami chodia po koncertoch a gratulujú nám k našim výkonom. 

Veľakrát nás špeciálne pochvália za naše jazzové sóla, ktorým v projekte dávam priestor. Následne ich pozývam aj na naše jazzové koncerty, čo je cesta, ako rozšíriť jazzovú poslucháčsku obec o nových poslucháčov. 

Nie každý rozumie umelecky orientovanej hudbe a som presvedčený o tom, že umelec by mal do istej miery hrať tak, aby sa hudba páčila poslucháčom. Sám mám niekedy na jazzových koncertoch pocit, že hudobníci hrajú iba sami pre seba. Samozrejme, umelec má hrať v prvom rade tak, aby bol so svojím výkonom spokojný on. 

Veľakrát sa mi však stalo, že keď som zahral kvalitné jazzové sólo, tak ľudia príliš nereagovali. Pomyslím si, že tomu až tak nerozumejú. Na druhej strane, keď hrám na efekt, ľudia tlieskajú a kričia.

Ako ovplyvnila pandémia tvoju umeleckú kariéru?

Pandémia poznamenala každého z nás. Zo začiatku ma situácia príliš neovplyvňovala, pretože som využil čas na cvičenie. Práca profesionálneho hudobníka je podobná ako práca vrcholového športovca. Človek musí neustále cvičiť, aby sa udržal vo forme. V opačnom prípade stagnuje. 

Následne ma však cvičenie prestávalo baviť, pretože bolo minimum možností na koncertovanie. V cvičení som preto prestával vidieť zmysel. Ďalší problém bol tým pádom finančný. Lockdowny ma ovplyvnili aj finančne.

Našťastie pôsobím aj ako pedagóg na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša, kde vyučujem hru na saxofóne a vediem tam hru v ansámbli. Učenie mi teda zaistilo určitú finančnú stabilitu. V opačnom prípade by som musel rovnako, ako mnohí moji kolegovia, začať robiť úplne odlišnú prácu, aby som si zaistil dôstojné živobytie. 

Aké sú tvoje najbližšie plány, aktivity a ciele? Plánuješ nahrať nový album?

Každý umelec musí mať plány, aby sa vyvíjal. Plánujem nahrať album, ktorý bude umelecky založený. CD bude buď live nahrávka z koncertu na Gypsy Jazz Festivale alebo bude v obsadení akustického jazzového kvarteta.

Ďalej nahrám druhé CD s projektom Šalefuky. Okrem toho ma čakajú dva koncerty v duu s gitaristom Paľom Berezom na jazzovom festivale v Taškente, na čo sa veľmi teším.

1. – 3. apríla som mal koncertovať v Moskve a v septembri v Užhorode, čo sa žiaľ kvôli aktuálnej situácii nebude dať zrealizovať.    

text: Dávid Oláh
foto: archív Milo Suchomel