Nie každý si môže povedať, že na jeho narodky prišlo toľko ľudí

Oslava narodenín je príjemnou ale častokrát aj povinnou jazdou. Sme o rok starší, zisťujeme, koľko kamarátov nám ešte ostalo. Smer Klub 77 v Žiline si v sobotu 7. augusta dával podobnú otázku, keď v predpredaji videl nízky záujem o lístky na koncert. Nakoniec všetko dopadlo úplne inak.

NARODENINY 2v1

Klub oslávil tretie výročie otvorenia priestorov v Žiline. Papierovo. Pandémia nenechala dlžné nikomu, aj klub musel na istý čas zatvoriť a improvizovať. Napriek tomu, dnes víta nadšencov dobrej hudby, pohody a učí ľudí opäť vnímať, čo je dobré. Oslava sa nezaobíde bez prekvapenia pre hostí. Niekedy sú to obložené chlebíčky, nepečená torta alebo kapela, odpaľujúc zmysly do vesmíru. Majiteľ klubu Rasťo Šrinár zvolil klasiku: „Na oslavu narodenín klubu som pozval kapelu Bijouterrier, lebo ich mám jednoducho rád. Kapelu tvoria naši priatelia. Keď je oslava narodenín, každý si zavolá kamarátov. Preto som neváhal a zavolal som práve ich. Viem, že v čase, keď oslavujeme, má Alenka narodeniny. Je skvelé to spojiť. Už sme takto raz oslavovali a bolo to výborné.“ Vo výnimočný deň nie je možné zabudnúť ani na narodeninové prianie: „Jediné čo by som klubu zaželal je to, aby sme prežili momentálnu ťažkú dobu. Nič viac ani zaželať nemôžem. Ak to prežijeme, vidím svetlú budúcnosť.“

KRÁSKA ANČA ZA BICÍMI

S pivom v ruke som nevnímala, za aký čas sa klub naplnil. Nezostali voľné miesta na sedenie, ľudia si začali hľadať miesto na státie pred pódiom. Tmu prerážali farby reflektorov. Kapela nabehla, odpálila prvý song. Vír skladieb, perfektnej atmosféry a úprimných prehovorov vtiahol každého. V „medzipandemickom období“ je silnejšie cítiť vzťah medzi interpretom a fanúšikom. Srdcervúci odkaz, ktorý si navzájom odovzdávali všetky možné vekové kategórie v hľadisku smerom na javisko, bol neopísateľný. Každý člen kapely predstavoval sám seba, na nič sa nehral. Pomedzi nich kolovala nafukovacia Anča, rockovo oblečená, vybozkávaná a vystískaná všetkými. Moment večera prišiel ešte v čase, kedy ho vedeli vnímať všetci zúčastnení. Torta, obrovské šampanské a tričko kapely si vyslúžila za 35. narodeniny speváčka kapely Zita Rigondeaux. „Happy birthday“ odznel večerom miliónkrát.

HUDBA A ŽIVÉ KONCERTOVANIE NIE JE PRENOSNÉ ŽIADNYM SPÔSOBOM

Po zvukovke sme odchytili speváčku kapely Zitu Rigondeaux. Pri finálnych vizážistických úpravách prezradila aj to, že je na čo sa tešiť v blízkej dobe.

Ste jedna z „duší“ klubu. Aké máte zážitky, spomienky na koncertovanie v priestoroch podniku?

Nehovorím len za seba, ale aj celú kapelu, že sa pre nás stal „domovským klubom“. Chodia sem perfektní ľudia, máme fajn podmienky a vždy sa nám dobre hrá. Opätovne sa stretávame s našimi žilinskými fanúšikmi. Je dôležité, vracať sa na miesta, kde to funguje. V tomto klube to funguje výborne. Klub má výbornú hudobnú dramaturgiu a aj samotnú prevádzku. Som rada, že sa sem ľudia naučili chodiť. Spomienok je viac. Najväčšia a zároveň najkrajšia je tá, keď sme v klube hrali prvý, alebo druhýkrát. Vôbec sme nečakali, že klub bude plný. Prišlo okolo štyristo ľudí, čo bolo pre nás obrovské prekvapenie. Nestáva sa nám to všade. V Žiline máme silnú fanúšikovskú základňu.

Počas pandémie sa z pódia podniku vysielali live-stream koncerty. Na podporu klubu ste vystúpili aj vy. Aké je to hrať online do prázdneho priestoru?

Nastavili sme sa na to, že koncert bude iný, bude bez divákov. Pokladali sme vystúpenie viac-menej za skúšku. Nikto si nevie predstaviť, aký smútok sme pociťovali. Keď človek stojí na pódiu, musí sa tváriť, že hrá pre divákov. V skutočnosti pre nich hrá, oni si koncert pozrú doma cez obrazovky. Hudba a živé koncertovanie nie je prenosné žiadnym spôsobom.

Po dlhej dobe sa Strýco vrátil za bicie.

Vnímate rozdiel v koncertovaní pred pandémiou a po nej?

Určite áno. Cítim od ľudí, že majú nesmiernu radosť z toho, že môžu ísť von. Môžeme si vymieňať istým spôsobom energiu medzi sebou. Môžem to porovnať k štúdiu dieťaťa dištančným spôsobom. Alebo keď zažívate vzťah na diaľku. Ľudia sa musia spájať, stretávať sa.

Každé vystúpenie podávate svojráznym spôsobom. Na čo sa môžu diváci tešiť tentokrát?

Hráme pesničky zo všetkých troch albumov. Dokonca hráme také, ktoré sme dávno nehrali. Opäť sa nám vráti Strýco za bicie. Na to sa veľmi teším. Dúfam, že si budem pamätať všetky texty, lebo predsa len tréma je silnejšia ako spred pandémie. Koncerty sú pre nás vzácne a zodpovednosť je väčšia. Človek nechce moment, kedy opäť vystúpi pred fanúšikov, pokaziť.

Nie je možné v hudbe improvizovať?

V divadle máme pravidlo: hudba nepustí. Herec zaimprovizuje, pretože má čas. Pesnička má svoje metrum a jednoducho to šlape. Tam sa zaimprovizovať dá veľmi ťažko. Potom nasleduje typické „bla, bla, na, na“, kým opäť naskočíte.

Gratulácia na javisku.

Čo plánujete v najbližšom období jeseň-zima? Máte niečo prichystané do nového roka? Je na ceste nová platňa, singel?

Radi by sme niečo vydali, lebo cítime, že je nutné ponúknuť nový singel. Tým, že sme sa cez pandémiu nestretávali, sme skladbu zatiaľ nedali dokopy. Na jeseň plánujeme koncerty a spomínaný singel. Nechcem sľubovať, lebo človek v tejto dobe nevie, koho čo chytí, kto ochorie, neochorie. Zároveň sme zvedaví, či sa bude môcť chodiť hrávať do Čiech.

Vy máte v deň koncertu v Žiline narodeniny, Ivan Matejovič starší ich slávi dvanásteho augusta. Zamýšľali ste ich osláviť práve týmto spôsobom?

Musím sa priznať, že nerobím narodeninové oslavy. Mne koncert padol veľmi vhod. Tým pádom si odkrútim narodeniny a nemusím ich organizovať. Myslím si, že pán Matejovič je tiež rád, že narodeniny oslávime hudbou. Je to ten najkrajší spôsob oslavy. Kto si môže povedať, že na jeho oslavu prišlo toľko ľudí? Zároveň je to aj najkrajší darček, že v priestoroch môžeme byť a hrať.

Čo by ste zaželali klubu k narodeninám?

Klubu želám, nech sa jeho brány už nikdy nemusia zavrieť kvôli pandémií alebo čomukoľvek inému. Nech žije dlho a nech sem chodí toľko ľudí, že sa nezmestia dovnútra.

text: Marika Štulajterová
foto: Kristína Drozdová