Kečup zo skupiny The Fialky: So slovom legenda by som šetril, my sme stále tá mladá kapela

Pražská punková stálica The Fialky oslavuje už 22 rokov na scéne. Pri tejto príležitosti vydali spomienkový album, o ktorom nám povedal viac člen kapely Kečup. 

Nedávno ste vydali dve nové skladby z vašeho spomienkového albumu Starý demáče. Ako vznikali? 

Počas korony, keď neboli žiadne koncerty, sme išli do štúdia so starými demáčmi. Obe pesničky, ako „Starý kamoši“, tak „Mokrý štvrti“ vznikli počas tohto nahrávania v štúdiu. Chceli sme to urobiť už dávno, ale nikdy na to nebol čas a toto bola super príležitosť, dať si v štúdiu pár pív a zaspomínať si. Nahrávalo sa to vlani vlastne pri druhej, alebo už ani neviem ktorej vlne pandémie. Prvú menovanú pesničku Starý kamoši som mal v hlave dlho, ale pôvodne mala iný, pesimistický text a nakoniec sa nám to nehodilo do konceptu, tak vznikla taká naša nostalgická klasika. A pretože sa nahrávanie nakoniec v polovici z časových dôvodov odložilo, tak mi napadlo pridať ešte jednu vec. Text som, ako pri tej prvej, dorábal s kamarátom Radkom z Nežfaleš a môj nápad bol nakoniec zasadený do Pražských Modran, kde sme úplne pôvodne začínali a vlastne sa to k tým demáčom tiež pekne hodilo. Z toho potom vznikol aj klip s chlapcami, ktorí behajú po sídlisku a pijú pivo, ako ja a Otík v dávnych časoch.

Ako vznikla myšlienka vydať staré skladby?

Ako som už hovoril, nápad sme mali už dlho. My sme vlastne s vydaním albumu Průser defacto väčšinu skladieb prestali hrať naživo a po albume Šance sme z nich už nehrali nič. To bol rok 2008 a demáče sú z rokov 2000 až 2005. Ale po rokoch nám prišlo, že by sme si ich ešte raz radi zahrali, len tak v skúšobni a to sa aj stalo, no a nakoniec myslím Tom povedal, že si z nich niečo nahráme v štúdiu, nech je na to obdobie nejaká dôstojná pamiatka a hlavne, že to bude sranda. My sme pred koronou vydali radový album, tak by bolo skoro robiť ďalší komplet nový album.

Klip ste zverejnili v deň, keď ste oslavovali 22. výročie vzniku kapely. Spomínate si ešte na to, ako ste vlastne vznikli?

Určite áno. Za tie prvé roky sa toho dialo snáď viac ako teraz za desať, z pohľadu historiek a šialeností. Veľmi radi na to spomíname a často si to pripomíname a možno aj preto, že si vážime situáciu, kedy nestíhame hrať všetky ponúkané koncerty a vidíme, že ľudia na tie, kde hrám, chodia radi. Na začiatku sme napríklad išli pred krčmu a oslovovali okoloidúcich na ulici, aby sa prišli mrknúť, že tam budeme večer hrať, aby tam vôbec niekto bol.

Kto by to bol povedal, že 22 rokov už hráte a stali sa z vás pomaly legendy. Čo pre vás po tak dlhej dobe na scéne ešte znamená punk?

So slovom legenda by som šetril, my sme stále tá mladá kapela. Pre nás punk rovná sa kamoši, akcie, litre piva a hromada srandy. Príde mi to tak, že ľudia, čo na nás chodia, majú nadhľad, zdravý rozum a dobrý vkus, takže je radosť sa s nimi stretávať. Vždy pred nahrávaním nejakých nových vecí si poviem, že už nepoužijem slovo punk v pesničkách, ale vždy mi to tam ujde. Preto veľmi nemá cenu vysvetľovať, čo je pre nás punk, pretože o tom spievame celý koncert a v playliste nemáme žiadnu skladbu, ktorá by už pre nás, po rokoch, nebola aktuálna. 

Čo ešte plánujete?

Plánujeme túto sobotu zahrať v bratislavskom klube Fuga. Určite dôjdi, spolu s nami tam budú ešte Totáči a Nežfaleš.

text: Palo Závodský
foto: archív The Fialky