Doposiaľ opomínané okrúhle narodeniny kapely Heľeniných očí si fanúšikovia nemali možnosť užiť do sýtosti. Budúci rok oslávi táto kapela 25 rokov a v rámci príprav na tieto oslavy zogranizovala vydarený prvý ročník vlastného festivalu Helfest.
Avizovaná kapacita podujatia 5000 ľudí bola vypredaná štyri dni pred jeho konaním a záujem o lístky bol aj po oznámení vypredania. Kto stihol včas a dobre oznámený predpredaj lístkov, odchádzal z Delne viac než spokojný.
Festival sme otvorili naším podcastom Moja Muzika a po jeho nahrávaniach v hudobnom klube Stromoradie, skúšobniach kapiel, zákulisí festivalov, na lavičkách v parku či dokonca v kaviarni, sme si premiérovo v sobotu pripísali live verziu z veľkého pódia.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Autor článku a Barbora Petrášová sa zhovárali s Alenou Pajtinkovou a Ivanom Matejovičom z nitrianskej kapely Bijouterrier, ktorá ako darček priniesla ukážku nového singla Wheeler dealer. Ide o prvú novú skladbu po piatich rokoch a fanúšikom ju ešte len predstavia počas tejto jesene celú aj s videoklipom.
V rovnakom čase s naším podcastom zahájili program Helfestu na ďalších scénach Pekelné kone, Tusté baletky, Momentum & LowEtone a DJ Radovan.
Prešovská hudba mala na Delni bohaté zastúpenie. V tomto meste to inak ani nemôže byť. Z viac ako tridsiatky účinkujúcich sa predstavili okrem vyššie spomenutých domácich aj Ions (prog metalová kapela gitaristu Heľeniných očí Jakuba Tirča, pozn. red.), Saprophyte, Blikajúci Dychový Hudobný Systém, Akustika, 236 Party, Back 2 Love DJ’s, Radio Grooves a DJ Rado Mešša. Nechýbal ani prešovský podcast Otca ti naháňam, ktorý produkuje Lukáš Maťufka.
Festivalovú premiéru a vôbec prvé verejné vystúpenie zažil neskôr večer Michal Frank, znalec československej a najmä prešovskej hudobnej scény. Jeho dídžejský set v pivárskom stane by sme mohli nazvať aj live prevedením hudobnej encyklopédie (FHE: Frenkyho hudobná encyklopédia, pozn. red.), ktorou zmapoval množstvo a najmä už dávno neexistujúcich prešovských kapiel.
Popri hitovke Slnečná balada od už nehrajúcej Pehy sa v sete objavili aj zabudnuté kvalitky typu Na míle od Raindownu, undergroundová „must be“ Tam vo vysokej tráve od Ali Ibn Rachid, lokálna hitovka Slovenský Seattle od Pekelných koní alebo Tončo je pončo z repertoáru ranných Chiki liki tu-a, ktorí v jeseni vyrážajú na ďalšie klubové turné, na ktorom zavítajú medzi inými mestami aj do Budapešte.
Frenkyho DJ Set si môžete vypočuť priamo v našom článku, keďže ho tento začínajúci party dídžej, ako sľúbil na Helfeste, zverejnil.
Prešovská folková kapela Hrdza sa postarala o zimomriavkový moment, keď celé publikum odspievalo s kapelou pesničku Slovensko moje, otčina moja. Záujem o koncert Hrdze bol enormný a veríme, že sa v budúcnosti na Helfeste ešte objaví.
Chuť zaspievať si bola u päťtisícového publika veľká. Nebolo to len počas koncertov Medial Banana, Slodobnej Európy, Horkýže Slíže a ďalších. Spievalo sa aj v pivnom stane, kde po celý čas hrali svoje sety viacerí dídžeji. Rocková hodinka v podaní Rada Meššu, ktorý je v Prešove dídžejským pojmom (odporúčame aktuálny rozhovor s ním pre Korzár), mala úspech. Niektorí si spievali sediac pri pive, iní si aj zakrepčili.
Stihnúť všetko v programe bolo nemožné, keďže organizátori postavili program na šiestich scénach. Okrem kapiel a podcastov si návštevníci mohli užiť živé nahrávanie relácie Inkognito s tajným hosťom Martinom Husovským a početné autogramiády. Dve veľké pódiá priniesli zmes slovenskej muziky a zahraničných hostí, ktorí hudobne ladia s Heľeninými očami, prípadne sú si blízki. Menšie scény nezaostávali svojou bohatou ponukou. Každý si teda mohol vyskladať svoj program.
Helfest bol príležitosťou stretnúť sa v zákulisí so zahraničnými hosťami, s ktorými sme sa aj zhovárali.
Kapela Zdob si zdub vo svojich začiatkoch hrala hardcore a dokonca otvárala koncerty pre Biohazard a Rolins Band. Na debutovom albume Hardcore Moldovenesc (Moldavský Hardcore, pozn. red.) sa v ich hudbe objavili balkánske prvky a jednu skladbu spravili v rodnej moldavčine, na čo im producent poradil, aby na tom popracovali. To ovplyvnilo ich vývoj a prinieslo úspech nielen na európskom kontinente.
„Vznikli sme v roku 1994. Pamätám si, že po rozpade Sovietského zväzu, bolo náročné rozbehnúť akúkoľvek kariéru v Moldavsku. Ľudia sa museli učiť, ako zarábať peniaze, mohli sa venovať čomukoľvek. My sme boli mladí, hudba bola pre nás niečím, čomu sme verili. Veľmi nám pomohla a sme vďační za všetko, čo vďaka nej zažívame,“ povedal nám pred svojím koncertom spevák Roman Iagupov.
Zdob si Zdub sú známi aj v našich končinách. Začiatkom nultých rokov sa držali v tunajšej televíznej hitparáde Deka hity na horných priečkach singlami Everybody in the casa mare alebo DJ Vasile a rádiá ich púšťali v dennom vysielaní. Na Slovensko ich priniesol Jaro Slávik. Prvý koncert pred slovenským publikom odohrali na Hodokvase. Nasledovalo jesenné turné po kluboch.
„Veľmi dobre si pamätám na tieto turné s albumom 450 De Oi (450 Sheep). Je to podľa mňa najlepší etno-rockový album Zdob si zdub, pretože naša hudba sa vyvíjala. Kedysi pre nás nebolo možné, aby sme existovali ako hardcorová kapela, pretože hranice boli zatvorené. Teraz takáto možnosť existuje a je niekoľko moldavských kapiel hrajúcich alternatívnu muziku, ktoré jazdia na veľké turné s veľkými kapelami. Po debute sme zmenili náš štýl a začali experimentovať s rockovou a folkovou muzikou. Prišli albumy Tabara Noastra (Our Camp), Agroromantica a spomínaný 450 Sheep. Jaro Slávik vtedy robil vo vydavateľstve a veľmi nám s tým pomohol. Hrali sme aj v Prešove, bolo to už riadne dávno.“
Vlani zažila kapela mediálny boom podobný práve spomínaným nultým rokom. Nielen u nás, ale najmä v zahraničí sa ich meno skloňovalo pri každej príležitosti. So skladbou Trenuletul reprezentovali Moldavsko na Eurovízii a, úprimne, nie je to ich typická skladba. Spolupracovali na nej s folklórnym duom, bratmi Advahovími a išlo o akýsi úlet. Umiestnili sa na 7. mieste.
Nás zaujímalo, aký bol skutočný dôvod, prečo sa kapela prihlásila do súťaže. „Počas covidu sme mali veľmi veľa času, veľa sa toho nedalo robiť a viete, pri fľaši vína vznikajú rôzne nápady a mne prišlo ako dobrý nápad, spraviť skladbu s husľami a akordeónom práve s týmto ľudovým duom. Náš producent na mňa pozeral, či to myslím naozaj vážne a manažment cez zuby reagoval, že dobre teda, ale už to nikdy viac nespravíme,“ zasmial sa spevák kapely. „Posledné dva roky sme hrali toľko koncertov, až je to neuveriteľné, zajtra vystupujeme v Rumunsku.“ Na Helfeste hrali Moldavci v headlinerskom čase, mali plno a bola to balkánska zábava. Na ďalších scénach v tej dobe bežal úspešne aj návštevnosťou program s BHDS, Zverinom, Frenky DJ set a podcast Lužifčák.
Česko-americká kozmopolitná kapela N.O.H.A by sa do počtu koncertov odohraných v Prešove mala radiť pomaly, ale isto medzi domácich. MC Chevy sem chodí veľmi rád a v bekstejdži je s ním veľká zábava. Toľko pozitívnej energie a nadšenia pre muziku pôsobí vždy osviežujúco a strávený čas s ním, hoci len chvíľu, vám dobije baterky.
Zaujímalo ma, či stihol niečo z programu. „Tento rok nie, ale naposledy sme si tu dobre zažúrovali.“
Fanúšikovia kapely si všimli zmenu na poste speváčky. Ide však iba o krátkodobý záskok.
„Kaia absolvovala operáciu chrbtice a bude mimo pódia ešte mesiac, veľmi sa na ňu tešíme. Nová speváčka to zaspievala fantasticky. Zahrali sme niekoľko nových skladieb, nebojíme sa zaradiť novinky do set listu, to nikdy, nechceme sa nudiť tým, že budeme hrať len staré veci, nie sme stredoškolská ani revivalová kapela,“ povedal Chevy.
„Čoskoro vydáme nový album. Stále hľadáme niečo nové do našej hudby, môže to byť rap, elektronika, čokoľvek. Pracujeme na sebe každý deň. A mám rád, keď naša hudba môže rozprávať za nás. Hlas je samostatný nástroj, preto stále niečo nové skúšam. Dôležité je, aby sa to hodilo a dobre znela celá kapela.“
Chevy žije v Berlíne, dobre pozná medzimestské doťahovačky medzi Prahou a Brnom. „Rozumiem rozdielom. Žijem v Nemecku a ľudia chodia s tým, že sa vystatujú, že žijú v Berlíne. A čo? Mne na tom nezáleží, zaujímajú ma ľudia. Navyše, ja pochádzam z New Yorku (smiech). Nejde o to, odkiaľ si, ale kde sa nachádzaš.“
„Hovorí sa, že sa svet zmenil, ale keď sa pozrieš, čo sa teraz deje vo svete, opäť to isté, je to šialené, akoby sa nič nezmenilo. Nie je to po prvýkrát, kedy sa niečo podobné deje. Všímam si, že ľudia hľadajú niekoho, koho by mohli nasledovať, ale, ako chceš nasledovať človeka, ktorého nepoznáš osobne? Aj preto si myslím, že existujú vojny. Vezmi si napríklad Írsko. Íri bojovali proti Írom, pretože vyznávali rozličné náboženstvá. Nie je správne, že si ľudia hľadajú zámienky, prečo sú lepší než iní.“
Počas covidu zažil veľmi ťažké obdobie a priznal sa, že ho to obdobie dostalo na dno. Robil všetko možné, aby prežil. Dokonca pracoval aj na letisku a učil bojové umenia.
Svoj prvý honorovaný koncert odohral v klube s tanečnou kapelou. „Dostal som zaplatené 50 nemeckých mariek. To bolo ešte v 80. rokoch. Tiež som spieval v crossovermetalovej kapele, ale to nestojí za reč. Každý si v hudbe musí nájsť spôsob, ako bude originálny. Niektorí hľadajú recept, ako nanovo objaviť koleso, prípadne k tomu pridať niečo nové. V hudbe sa to deje. Ale ak ich to robí šťatnými, je to v poriadku. Nesúdim ľudí na základe toho, akú hudbu robia, a akú hudbu počúvajú. Som rád, že sme s kapelou opäť na pódiách.“
Zo zahraničných mien pozval Martin Mihalčín rumunskú kapelu Dirty Shirt Transylvanian Folkcore Orchestra, s ktorou majú v pláne niekoľko spoločných koncertov. Začínali ako svadbová kapela, ktorej členovia majú radi metalovú hudbu. Svoju tvorbu pretransformovali, ale nepatrné metalové prvky majú vo svojej DNA. Odmenou im za to bolo vystúpenie na vlaňajšom Hellfeste vo Francúzsku. Keď tento rok dostali pozvánku na prešovský Helfest, nemali z toho mišung. Dobre vedeli, že je to akcia, ktorú organizujú ľudia z kapely Heľenine Oči.
„Vlani to bolo úžasné. Mali sme tam menšie technické problémy, ale šou to neovplyvnilo. Hrali sme pre 50 000 ľudí na festivale, o ktorom sme snívali. Navyše, žijem vo Francúzsku, preto pre mňa bolo špeciálne, že som si mohol zahrať s našou kapelou na Hellfeste. Bolo veselé, keď sme videli, že máme ísť hrať na Helfest s jedným l, ale vedeli sme, že ide o kapelu Heľenine oči. Ich festival je skvelý projekt, výborne zorganizovaný a keby sme práve nerobili tento rozhovor, tak sme na koncerte Zdob si zdub,“ povedal klávesák kapely Mihai Tivadar.
„Úžasné že slovenská kapela, dokáže zorganizovať takýto festival, na ktorý príde 5 000 ľudí. To je prvý ročník? Oni predali toľko lístkov? Tak to sme radi, že nás pozvali. V krajinách ako Slovensko, Poľsko a celkovo vo východnej Európe sa cítime ako doma.“ dodal spevák Robert Rusz.
Zo Slovenska kapela pozná ešte Hrdzu, ktorá hrala na ich vlastnom festivale. Bol to menší festival v porovnaní s Helfestom. „Bolo náročné ten festival zafinancovať, keďže je podstatne menší, pomohli nám aj financie z grantov, ale sme radi, že Hrdza prišla. Postarali sme sa o nich, mali pekný hotel s bazénom a užili sme si spoločné príjemné chvíle,“ dodal M. Tivadar.
Ak ste nestihli sobotňajšie vystúpenie Dirt Shirt Transylvanian Folkcore Orchestra, budete mať ďalšiu možnosť na spoločných koncertoch s Heľeninými očami. Uvidíme, v akej zostave Rumuni prídu. Fungujú v pätici, ale aj s malým folklórnym orchestrom. Práve na Helfeste prišli v plnej zostave a predviedli ozajstný balkánsky bašavel.
Vrcholom festivalu bol jednoznačne koncert oslávencov z Heľeniných očí, ktorí zahrali v rozšírenej 11-člennej zostave, doplnenej od klávesy, perkusie a s väčšou dychovou sekciou. Na pódiu sa s „heľenkami“ objavili aj tanečníci z PUĽSu, ktorí skupinu učili choreografiu pre videoklip k virálnemu hitu Langoš. Úspech mala už tradične NAKA, veselo bolo aj počas skladieb Hoja hop, Profesionál, Uhorčík, Dobrú chuť milá smrť, Obchádzka či Marianna.
Keďže skupina má množstvo hitových skladieb z poslednej dekády, nezvykne hrávať niektoré staršie piesne. Na Helfeste tak výnimočne zaradila kultovku Trim ho.
Úspech mala aj hymna festivalu Helfest, počas ktorej sa ku kapele na pódiu pridali Tono S. a Zverina. Samotný koncert Prešovčania poňali špeciálne nielen zoznamom piesní a po technickej stránke pripravili pódiový set up vrátane svetiel a pyrotechnických efektov, na čom sa podieľali zvukár Richard Rusnák a light designer René Sulyok.
Malým zakopnutím na inak veľmi dobre zorganizovanom festivale bolo zriadenie gastro zóny, ktorá si žiadala viac stánkov. Organizátori už prisľúbili zlepšenie v budúcom ročníku.
Viacerí návštevníci aj ľudia v zákulisí sa ale zhodovali, že ide o skúšobný prvý ročník festivalu a organizátorom to podľa vyjadrení na sociálnych sieťach prepáčili aj pod dojmami z dobre zvládnutej produkcie festivalu a skvelého programu.
text: Edo Kopček
foto: Matúš Maťufka
