Od Rock pod Kameňom 2015 pozdvihli európske mená
Leto v plnom prúde a začiatok augusta znova po roku láka hudobných a festivalových priaznivcov do Sniny. Trinásty rok sa Sninské rybníky otriasali rockovou muzikou. Samozrejme ako ináč, než na trojdňovom festivale Rock pod Kameňom. Organizátori tento krát znova privítali niekoľko tisícové publikum.
Začiatočný štvrtkový deň nezačal práve slnečno a na oblohe sa objavilo čierne mračno, ktoré nás miestami prekvapilo letnou prehánkou. Ani to nezastavilo dav a ten sa už nedočkavo tlačil pred bránami centra, kde znova by pomohlo viac pracovníkov na výmenu lístka za vstupnú pásku. Dav sa pomaly zosynchronizoval s pracovníkmi centra a namiesto postávania na pásku sa plnili stanové mestečka nedočkavými ľuďmi na prvé koncertné vystúpenia večera. Pri vstupe do stanového mestečka ma sklamala situácia. Kde kedysi sme si užívali voľnosť priestoru, tam už teraz stál zrejme nejaký mestský podnikateľ a inkasoval nie práve malé peniaze za niečo, čo bolo zadarmo.
Štvrtkový večer patril predovšetkým slovenským kapelám. Tie fungujú medzi nami už dlhšiu dobu, oslovili davy ľudí, tých ktorí s nimi vyrastali, no aj novú mladú generáciu. Reč je o nemálo známych Iné Kafe, Horkýže Slíže či mladšia formácia BijouTerrier. Kapely vytvorili úžasnú atmosféru, ktorú možno nazvať iba ako jedno veľké spojenie. Starší spomínajú na mladé šialené roky a mládež sa zasa vžíva do textov a útrap svojho teenegerskeho života. Zabudnúť nemôžme ani na Dymytry, Stepaside a S.P.L.N.
Piatok, druhý deň festivalu začal ako zvyčajne v skorých popoludňajších hodinách, kde sa prvým nedočkavým fanúšikom predstavili kapely ako Caliber X, The Now, My Way, či už veľmi známi Within Silence z Košíc. Počasie prialo až príliš a teplo nás dusilo natoľko, že viacero ľudí dalo prednosť pred kapely sninskému biotopu. Vynikajúce mladé kapely si preto zahrali pred minimálnym hlúčikom fanúšikov, ktorí sa snažili schovať pod stromy na kopček oproti pódiu. Spolu s fanúšikmi program začali, tak ako sa patrí, hlasno a nadšene až kapela The Paranoid a Citron s Tanjou.
Každopádne areál sa skutočne začal zapĺňať až v podvečerných hodinách a na headlinerov večera Arakain s Luckou Bílou a Tublatanku pripravili a rozskákali publikum českí rockeri Citron so speváčkou Tanjou, ktorí sa na pódiu tiež vybláznili a po vystúpení tiež vyšli do davu a užívali si festival spoločne s nim. Po našich česko-slovenských headlineroch, kde sme sa konečne dočkali aj pôvabnej českej stálice Lucky Bílej v Snine. Po nezdarných pokusoch sme si ju užívali plnými dúškami. Keď mala prísť na rad Russkaja, pod stageom sa už dlhšie nemenili tváre a nebolo miesto na pohyb. Ľudia sa chceli ďalej baviť a bolo jasné, že táto kapela im to umožní, veď diváci sa bavili a spievali o dušu na túto zvláštnu partičku muzikantov. Zahrali veľa známych vecí, medzi nimi nezabudli ani na spoluprácu s publikom. Večer ukončila Borra, kto ešte vládal, ostal a vyskákal sa do sýtosti.
Ani posledný deň sa teplote nechcelo zísť na nižší stupeň a znova všetci dali prednosť vylihovaniu pri vode ako stáť pred pódiom. Ochudobnené o fanúšikov boli znova iba prvé hrajúce kapely. Na kvalite hrania im to neuškodilo a odohrali svoju tvorbu, hoci pred minimom ľudí. Vidieť sme mohli Mahagon, Sabot-Age, Rust2Dust a Rawenclaw. Slušnú rotáciu fans sme postrehli pri ďalšej kapele, ktorá sa snaží postaviť hudobné Slovensko niečím novým. Tristana sa vyšvihla hlavne do povedomia talianov, držíme im palce.
Hustú party bez rozdielu veku začala veselá partička z Čiech Walda Gang. Za ich slávou stojí aj vystúpenie vo filme Kameňák, kde si zahrali v klubovej scénke. Svojou pódiovou šou vynikajú viac ako dosť a tak pri počúvaní hudby sa nie len riadne nasmejete pri textoch, ale aj pri dvoch tancujúcich drsňákoch. Tí majú lepšiu choreografiu ako svetové hviezdy. Headlinermi večera bola kapela Gotthard s už novým spevákom. Vidieť sme ich mali šancu aj pár rokov späť a to aj s pôvodným frontmanom, ktorý sa žiaľ comebacku v Snine nedožil. Fanúšikovia si pamätali skvelé vystúpenie a to aj dostali opäť. Ku kapele Gotthard viem povedať iba jedno, vždy to bude silná kapela na svetovej scéne. A to sa už na stagei skladala moja obľúbená kapela GammaRay. Pravdupovediac z ich živého vystúpenia som bol sklamaný, keď im na úvod vypadla gitara a nebolo vidieť ani gitaristu. Ten po pár pesničkách nasadol do sedla a s nervozitou popri hraní vyfajčil niekoľko cigariet. Kai Hansen tiež zrovná nevynikal spevom a priaznivci tejto kapely neboli nadšení.
Kapela azda pochopila čo sa deje a oživenie prišlo ako vietor pod krídla v správny čas. So známou skladbou Send me a sign ožil aj ten, kto túto kapelu či skladbu nikdy nepočul. Vtedy sme konečne zažili pravú tvár GammaRay. Kompletný festival uzatvorila Karpina, veselá bodka za cekým festivalovým šialenstvom, aby sme sa mali načo tešiť o rok. Žiaľ musím spomenúť riadny útlm množstva návštevníkov, výrazný bol predovšetkým pri pohľade na headlineroch. Miesta bolo stále veľa a ľudí mohlo byť viac. Je to aj nejaký výstražný prst pre organizátorov, aby si dali záležať čo si priemerný fanúšik vyžaduje. Teším sa čo prinesie rok 2016, snáď bude hudobne silný a prinesie tomuto festivalu bývalú návštevnosť.
KOMPLETNÝ FOTOREPORT NÁJDEŠ TU!
text a foto: Pavol Dráb
