Uprostred uplynulého týždňa odštartoval prvýkrát na Slovensku festival zameraný výhradne na Islandskú hudbu. Hovorí si Hvalur a má ambíciu zaplniť prázdne miesto na domácej festivalovej scéne. Zvedavému publiku v priestoroch ateliéru Babylon ponúkli šesť vystúpení, ako aj zaujímavý sprievodný program. Nechýbalo premietanie dokumentu, či diskusia s umelcami, ktoré potešili nadšencov severskej muziky.
Originálna myšlienka, ktorá nielen na Slovensku, ale dokonca ani v celej strednej Európe nemá obdobu. Otázku, či takéto špecifické zameranie má uplatnenie v našich zemepisných šírkach zodpovedia jedine fanúšikovia. Prvý ročník to má samozrejme vždy ťažšie, pretože dôvera publika (napr. v prípade predpredaja) sa získava roky. To však nebol prípad festivalu Hvalur, ktorý už aj v prvý deň jeho konania zaplnili návštevníci celkom slušne. Návštevnosti by určite pomohlo konanie počas víkendu, prípadne aj skorší termín v rámci mesiaca 🙂 Festival dramaturgicky šikovne skombinoval rôzne žánre do jedného gradujúceho celku. Takto aspoň vyzeral prvý deň, z ktorého prinášame reportáž.
Otváracím vystúpením festivalu bolo klavírne sólo talentovaného Magnúsa Jóhanna. Tento mladý hudobník, krátko po 20. hodine dokázal odkryť čaro modernej klasickej, ambientnej a elektronickej hudby vo vzájomnej symbióze.
Krehký zážitok doplnila špeciálna videoprojekcia, ktorú exkluzívne pre bratislavský koncert pripravili slovenskí výtvarníci Ján Juhaniak a Marián Vredík. Magnus dokázal návštevníkom maľovať rôzne obrazy rodnej krajiny prostredníctvom spojenia klavíra a elektronických zvukov. Vizualizácie tieto hudobné obrazy ešte podčiarkli. Pochváliť možno aj vnímavé publikum, ktoré umelcovi doprialo aj patričné ovácie, najmä sa však počas ambientného zážitku sa navzájom nerušilo. Dokonca sa v publiku objavila aj známa slovenská hudobníčka Katarína Máliková. Po tomto intímnom zážitku prišiel na rad viac spirituálny a ľudský kontakt ďalšej reprezentantky islandskej súčasnej hudby – Sólveig Matthildur. Síce neplánované, ale za to tiež silné vystúpenie, ktoré malo v sebe miestami až mystický náboj. Sólveig Matthildur je klávesáčkou v kapele Kælan Mikla, ktorá mala pôvodne vystúpiť. Tak ako to býva aj na iných festivaloch, niekedy však kapela z rôznych dôvodov nevystúpi, no aj ,,náhradné´´ riešenie v podobe tohto autorského projektu bolo viac ako zaujímavým zážitkom.
Texty prevažne v rodnom jazyku striedala občas aj angličtina. Sólveig Matthildur bola milo úprimná v kontakte s publikom medzi skladbami, no miestami by stačilo aj menej slov. Fanúšikom prezradila, že je momentálne zadaná, a že si to patrične užíva. Z tejto emócie vznikli aj nové skladby Dystopia Boy prípadne aj Food Circle, ktoré v bratislavskom Balylone nechýbali. Väčšiu energiu vystúpeniu dodal aj stage design, ktorý vo forme pripomínajúcej ľadové pláne Islandu, spolu s efektným nasvietením dodal ešte väčšiu dynamiku.
Najväčšie grády malo však vystúpenie skupiny CeaseTone. Pod vedením speváka Hafsteinna Þráinssona priniesli do Babylonu nefalšované severské rock-popové skladby, šmrncnuté elektronikou. Energia od prevej skladby dostala aj fanúšikov viac do varu, i keď s pribúdajúcim časom bolo ľudí čoraz menej. (pravdepodobne kvôli pracovným povinnostiam nasledujúci deň) Vystúpenie malo drive, ktorý sa ľahko šíril koncertnou sálou.
Kapela vlani v lete vydala debutový album s názvom „Two Strangers“, pričom ju označujú za ideálnu exportnú kapelu. S tým možno len súhlasiť. Túto kapelu si možno pokojne predstaviť aj na našich letných festivaloch. Prvý deň festivalu teda nemohol dopadnúť lepšie. Krátko pred polnocou sa program skončil a fanúšikovia sa mohli tešiť na ďalší festivalový deň.
Výborná myšlienka, prevedenie aj atmosféra, Veríme, že sa na Slovensku začala nová tradícia, ktorá prinesie aj v budúcnosti krásu a čaro tejto nevšednej krajiny.
Autor, foto, video: Martin Laškovský